GDPRTáto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.Cookies a sledovanie môžete vypnúť
EXTRA Zdravie

Epidémia obezity: Je dedičná alebo dôsledkom životného štýlu?

  • 13 januára, 2022
  • 6 min read
Epidémia obezity: Je dedičná alebo dôsledkom životného štýlu?
Aj vy ste sa niekedy začudovali nad tým, aké číslo sa objavilo na displeji vašej váhy? S nadváhou bojuje prevažná časť našej populácie. Foto: I. Yunmai @Unsplash.com

Čo je to obezita, kde môžeme hľadať jej základy, čo ju spôsobuje? Je to vec genetiky alebo súvisí s naším životným štýlom? Čo nám hrozí? Máme to skutočne pod kontrolou?

Poďme sa pozrieť na zopár faktov, vďaka ktorým snáď pochopíme, že ani „krátke“ vianočné prejedanie sa nie je pre naše telo úplne bezpečné.

Obezita sa stala fenoménom doby

Výskyt obezity celosvetovo dramaticky stúpa. Odborníkmi je často nazývaná aj „časovanou bombou“.

Štúdia z roku 2014 uvádza dvojnásobný nárast obezity v populácii za posledných 30 rokov. Alarmujúce sú údaje týkajúce sa detí a dospievajúcich, kde počet obéznych detí vo veku 4 až 19 rokov sa za posledných 40 rokov zvýšil až desaťnásobne! Nadváhou na celom svete trpia dve miliardy ľudí, čo je viac ako 30 percent populácie.

INZERCIA
Objavte výhodnú jarnú ponuku modelov Peugeot
ilustračný obrázok, zdroj: Pexels.com

Počiatky obezity môžeme hľadať už v maternici matky, kde bola zistená súvislosť nedostatočnej výživy matky s obezitou dieťaťa v dospelosti. Veľkú úlohu zohráva taktiež výživa v ranom detstve, ktorá môže jedinca „poznačiť“ na celý život.

Obézni otcovia a matky majú deti s predispozíciou na obezitu, dedičnosť sa odhaduje na úrovni 40 až 70 percent. Avšak nie všetky tieto deti sa stanú obéznymi, dôležité sú faktory prostredia, ktoré môžu a nemusia prispieť k jej rozvoju. Profesor Mark Vickers z University of Auckland dokonca tvrdí, že keďže je tento efekt kumulatívny, zloženie populácie sa časom preváži na stranu dospelých s nadmernou telesnou hmotnosťou.

Na určenie nadváhy sa používa takzvaný index telesnej hmotnosti BMI a vzorec na jeho výpočet je BMI=m/ h2 (m=hmotnosť, h=výška). Problém začína, keď hodnota BMI je v rozmedzí hodnôt 25 až 30, vtedy hovoríme o nadváhe. O serióznom probléme hovoríme, keď je jeho hodnota vyššia ako 30, čo už znamená obezitu. BMI však nie je univerzálna metóda zisťovania nadváhy, pretože osoby s veľkým podielom svalovej hmoty spravidla tiež na BMI dosahujú vyššie indexy, hoci nadváhu kvôli tuku nemajú.

Za dôležitý údaj sa preto považuje pomer obvodu pása k obvodu bokov. Je v poriadku, ak je u mužov tento pomer nižší alebo rovný hodnote 0,95 a u žien nižší alebo rovný 0,85. V opačnom prípade hovoríme o brušnej (viscerálnej) obezite, ktorá vedie k rozvoju kardiometabolických faktorov.

Inzercia
Kia Ceed SW na prenájom v AVIS MaxiRent
ilustračný obrázok, zdroj: Pexels.com

Silné slovo majú hormóny

Objavenie hormónu leptín v roku 1994 umožnilo pochopiť, prečo je nadváha začarovaný kruh, z ktorého ťažko uniknúť. Je to hormón, ktorý si napriek svojej dôležitosti zatiaľ získal len veľmi málo pozornosti. Hovorí sa mu tiež hormón hladu a sýtosti. Mozgu, konkrétne hypotalamu, poskytuje informácie o tom, či je človek hladný alebo sýty. Podľa jeho koncentrácie v krvi volí hypotalamus stratégiu – ak je leptínu veľa, zrýchľuje metabolizmus a sprostredkuje signál „prestaň jesť“; ak je ho málo, spomaľuje metabolizmus a sprostredkuje signál „jedz“.

Keďže je leptín tvorený v adipocytoch podkožného tuku, čím viac tuku jedinec má, tým viac sa ho tvorí a môže nastať stav, ktorý sa volá leptínová rezistencia, kedy je ho už tak veľké množstvo, že receptory v hypotalame naň prestanú reagovať a aj napriek obrovskému množstvu energie ukrytej v tuku a vysokej hladine leptínu dávajú stále signál „jedz“.

V roku 2018 vyšla v časopise Cell systems štúdia, pri ktorej sa zistilo, že aj malý nárast, cca 2,7 kg, stačí na aktiváciu markerov súvisiacich s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Túto hmotnosť pribrali účastníci za 30 dní, avšak aj tento krátky čas bol dostatočný na zmenu mikrobiómu a imunitnej sústavy. Zaujímavé bolo zistenie, že dochádzalo ku genetickým zmenám vedúcim ku kardiomyopatii (slabnutiu srdcového svalu). To znamená, že za tak krátky čas sa zmenilo fungovanie srdca a s tým súvisiacich regulačných dráh. Ide o potvrdenie, že ak ľudia priberú, zmeny nastanú na úrovni celého tela. Bohužiaľ, takýmto niečím prechádza takmer každý z nás, každý rok – a to najmä počas vianočného obdobia.

Ako sme už písali, k rozvoju obezity prispieva hlavne prostredie, v tomto prípade ho nazývame odborne obezogénne prostredie. Obezogénne prostredie je charakterizované najmä príjmom vysokokalorického jedla s nízkym obsahom živín a nedostatočným pohybom. Trh je nasýtený produktmi bez výživovej hodnoty, ide hlavne o priemyselne spracované potraviny, často s obrovským množstvom cukru, nezdravých rafinovaných tukov, solí a aditív. Často sú to aj produkty, ktoré sú drahými reklamnými kampaňami označované za zdravé.

Problém je, že síce toho vieme mnoho, nie všetko z toho je však pravda. Nie nadarmo sú jednodruhové, priemyselne nespracované potraviny považované za najzdravšie – netreba na ne ani etiketu popisujúcu ich zloženie, keďže sú potravinou samou o sebe.

Na záver si dovolím len krátku vetu: „Sme len to, čo jeme“.

ilustračný obrázok, zdroj: Pexels.com

Zdroje:

  • FINLAYSON, J. 2019. You are what your grandparents ate.Canada: Robert Rose Inc. 2019. ISBN: 978-80-8164-219-7
  • VICKERS, M.H. 2019. Developmental Programming and Transgenerational Transmission of Obesity. In: Patel V., Preedy V. (eds) Handbook of Nutrition, Diet, and Epigenetics. Springer, Cham. 2019. ISBN: 978-3-319-55530-0
  • CABALLERO, B. 2019. Humans against Obesity: Who will win? Advances in Nutrition, 10, S4-S9.
Kia Ceed SW na prenájom v AVIS MaxiRent

About Author

Eva Holúbková

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.