Priznám sa, že o Portugalsku ako o budúcej destinácii v mojom cestovateľskom portfóliu som nikdy neuvažoval. Lákali ma atraktívne a vyhlásené miesta. V máji tohto roku sa však môj záujem o krajinu na Pyrenejskom polostrove prudko zvýšil. Portugalsko sa mi dostalo pod kožu.

Na nasledujúcich riadkoch sa nebudem venovať metropole Lisabon či vínami preslávenému Portu, ale dvom oveľa menším, no o to atraktívnejším miestam – starobylej Sintre a prímorskému letovisku Cascais, ktoré sú od hlavného mesta vzdialené necelých 30 kilometrov.

Sintra – bývalé letovisko kráľovskej rodiny

Ak vás inšpiruje výhľad na krásnu okolitú krajinu alebo množstvo historických pamiatok, neváhajte ani minútu a opustite rozhorúčený Lisabon. Ja som tak urobil a neľutujem. Za prvú zastávku som si zvolil bývalé letovisko portugalskej kráľovskej rodiny Sintru. Po polhodine cesty som vstúpil do úzkych romantických uličiek mestečka položeného v náručí bujnej vegetácie. Okrem úchvatných scenérií ponúkali príjemný tieň, kde som si mohol vydýchnuť a ukryť sa pred dotieravými slnečnými lúčmi. Lord Byron nazval Sintru „slávnym Edenom“ a vôbec nepreháňal. Uličky lemované starými vilami, okrášlené vežičkami palácov, z ktorých mnohé by pokojne mohli poslúžiť ako predloha pre známe hollywoodske štúdio Disney, množstvo záhrad a parkov poriadne rozvírili hladinu mojej fantázie.

Sintra je predovšetkým miestom, kde sa snúbi história s pokojným vidieckym štýlom. Akýkoľvek zhon je tu „zakázaný“. Sledujte, inšpirujte sa, užívajte si. Hneď po príchode som našiel najbližšiu kaviarničku a objednal si „pastel de nata e bica cheia“ (košíček z lístkového cesta so smotanovým krémom s vajíčkami a škoricou a veľkú čiernu kávu) – čo je najobľúbenejšia kombinácia Portugalčanov. Po chvíľke slasti – skutočne, ak raz ochutnáte „pastel de nata“, budete zdieľať rovnaký názor – som sa vydal na jeden z kopcov nad Sintrou, kde sa nachádzalo bývalé arabské opevnenie Castelo dos Mouros.

Inzercia

Výhľad na vzdialené okolie by uchvátil aj vás. Nemal som odtiaľ ďaleko ani k najčarovnejšiemu palácu Ferdinanda II. – Palácio Nacional da Pena, ktorý mnohí domáci nazývajú „portugalský Neuschwanstein“. Už z diaľky na seba upozorňoval kombináciou ružovej a citrónovožltej. A nielen farebná paleta vyzdvihuje jeho jedinečnosť. Samotná stavba, bývalý kláštor, je zmesou viacerých štýlov – neogotického, neomanuelistického, maurského a neorenesančného. Pestrými farbami vymaľované terasy, mytologické sochy, chrliče vody sú v dokonalom kontraste so sviežou zeleňou okolitých lesov.

Okrem spomenutých miest by som návštevníkom odporučil aj napríklad Palácio Nacional de Sintra, ktorý sa nachádza priamo v centre mestečka, či Palácio e Quinta de Monserrate. Mne už na ne nezostal čas. S ťažkým srdcom som opustil nádhernú Sintru a zostúpil k moru, do bývalej rybárskej dediny na pobreží.

Cascais, perla na pobreží

Spomínanému mestu by som dokázal venovať niekoľko strán, pretože jeho atmosféra si to zaslúži. Ale priestor mi to neumožňuje, preto sa pokúsim vypichnúť aspoň to najdôležitejšie. Zo Sintry do Cascais nie je ďaleko, stačila mi na to necelá polhodinka cesty. V súčasnosti už ničím nepripomína ospalú rybársku dedinu, pretože sa pretransformovala na živé kozmopolitné mesto, ktoré si doposiaľ zachováva atmosféru aristokratickej minulosti. Odporučil by som vám prechádzky v uliciach, kde nájdete tie najluxusnejšie obchody a skvelé kaviarne a reštaurácie. Samozrejme, najväčším magnetom sú pláže v chránenej zátoke mesta, no rovnako aj v blízkej oblasti okolo Guincho (je súčasťou prírodného parku Sintra-Cascais), ktoré ponúkajú výborné podmienky na surfovanie či windsurfing. Mňa si získala aj časť Boca do Inferno (čeľuste pekla), kde som mohol obdivovať pobrežie lemované strmými skalami s početnými jaskyňami.

Zaujme tiež miestna kuchyňa typická morskými špecialitami, upravené okolie, golfové ihriská, no takisto nedotknutá príroda. Cascais si musíte vyskúšať na vlastnej koži. Ak sa preň rozhodnete, budete pociťovať nutkanie sa sem vrátiť.

Fotografie: Visit Cascais