Vysádzanie stromov je prínosné, ale ak nám ide o redukcie emisií z dopravy, existujú aj lepšie riešenia – napríklad skalník, ukazuje najnovšia štúdia. Na fotografii je diaľničný obchvat Bratislavy pri Auparku, vpravo krík skalníka.

Nekvalitné ovzdušie je neviditeľný zabijak

Údajne až 74 percent obyvateľov Európy v mestách dýcha vzduch, ktorý dosahuje nezdravých hodnôt drobných častíc PM 2.5. To sú častice s priemerom menším ako 2,5 mikrometra, ich vdýchnutie nepriaznivo ovplyvňuje pľúca aj srdce. Toto znečistenie sa má podľa World Economic Forum  podieľať až na 417-tisícoch predčasných úmrtiach ročne iba v Európe, čo je alarmujúce číslo.

Podstatne horšia je však bilancia predčasných úmrtí globálne: štatistiky od World Health Organization hovoria až o 7 miliónoch úmrtiach ročne (zdroj), pričom samotnému nekvalitnému ovzdušiu sú vystavené tri miliardy ľudí. Až 34 percent úmrtí pritom spôsobuje ischemická choroba srdca, ktorá vyvrchoľuje zlyhaním srdca. Azda každý z nás pozná aspoň niekoľko ľudí, ktorí zomreli práve na dôsledky ischemickej choroby srdca, teda sa jedná o tému dotýkajúcu sa nás priam bytostne. Takáto smrť totiž hrozí aj nám.

Nielen z tohto dôvodu má zmysel nachádzať a zavádzať do praxe aktívne opatrenia na redukciu znečistenia ovzdušia, ale aj tie pasívne. Jedným z nich sa zdá byť vysádzanie nových stromov, kríkov a zelene ako takej. Lenže aj medzi jednotlivými rastlinami existujú rozdiely, niektoré sa ukazujú ako podstatne vhodnejšie na použitie ako pasívnych „čerpadiel“ škodlivín z prostredia.

Vedci z Royal Horticultural Society (RHS) podľa všetkého objavili nový spôsob, ako efektívnejšie pracovať so znečistením a emisiami oxidu uhličitého z dopravy. Metóda spočíva v tvorbe „zelených križovatiek a ciest“ kríkmi, ktoré World Economic Forum označil ako „super rastlinu“. Téme sa venoval magazín The Guardian v článku z februára 2021.

O dvadsať percent efektívnejší skalník

Takzvaný skalník je schopný absorbovať až o 20 percent viac znečistenia z dopravy v meste ako bežná zeleň, ktorá sú obyčajne popri cestách.  Vďačí za to kombinácii hustého porastu a pevných listov s povrchovými chĺpkami.

Počas jedného týždňa je meter dlhý krík skalníka schopný absorbovať zo svojho prostredia toľko znečistenia, koľko jeden automobil vyprodukuje počas 800 kilometrov dlhej jazdy (zdroj uvádza ekvivalentných 500 míľ).

Vedci vo svojej štúdii porovnávali viaceré druhy rastlín a ich schopnosť absorbovať škodlivé emisie z dopravy. Najvýznamnejšie sa v tomto kontexte preukázali práve skalníky, ktoré boli priamo pri ceste a ideálne široké aspoň dva metre.

Inzercia

Skalníky sú v porovnaní so stromami vysadenými popri cestách vhodnejším riešením aj z toho dôvodu, že v ľudskej výške dokážu pohlcovať až 63 percent uhlíkových častíc.

Nezabudnime na ostatné druhy zelene

Nemožno ale zabúdať ani na ďalšie druhy rastlín, napríklad obyčajný brečtan. Keď sú zelené steny brečtanu na stenách budov, dokážu v lete fungovať ako izolácia a udržiavať budovy v chlade.

Hloh obyčajný a živé ploty zasa zadržiavajú dažďovú vodu a svojím dielom pomáhajú predchádzať povodniam.

Vytváranie zelených lokalít v zastavaných a dopravne vyťažených mestách má zmysel. A ukazuje sa, že rovnako ako ich tvorba má zmysel dôsledne ich študovať, aby sme si vedeli vybrať tie najlepšie riešenia.

Možno, že správne riešenia nás napokon dovedú k tomu, že nebude potrebné definitívne zakázať benzínové a naftové automobily, pretože  nové motory už budú v takmer úplnej miere redukovať akékoľvek emisie a ten zvyšok sa bude zachytávať napríklad pomocou zelene pri cestách. Uvidíme…

Je lepšie sadiť stromy alebo nechať lesy opäť vyrásť prirodzene? Výsadba nemusí byť vždy najlepším riešením

Krajiny na celom svete sa zaväzujú vysadiť miliardy stromov, aby tým podporili obnovu lesov. Nová štúdia však ukazuje, že sme podcenili silu prirodzeného opätovného rastu lesov v boji proti zmene podnebia.

Arktída zelenie, je to zlá správa pre všetkých

Vedci vďaka dronom a satelitom na obežnej dráhe sledujú Arktídu, ako sa stáva čoraz zelenšou. Je to nepriaznivá správa pre región, ale aj celú planétu.

Aké má vlastne EÚ klimatické ciele? Prehľad tých najdôležitejších do roku 2030

Európska únia je na jednej strane kritizovaná za málo ambiciózne ciele, na druhej strane za agresívnu environmentálnu politiku. Zabudnime však na tieto kritiky a pozrime sa konkrétne ciele, ktoré si EÚ stanovila splniť do konca tejto dekády.

Čínske lesy absorbujú oveľa viac uhlíka, ako si vedci mysleli. Už majú presné čísla

Agresívna čínska enviropolitika výsadby stromov pravdepodobne zohráva významnú úlohu pri zmierňovaní jej klimatických dopadov. Stane sa napokon lídrom v dosahovaní uhlíkovej neutrality?

Kto a čo najviac znečisťuje vzduch v Európe? Doprava je až na treťom mieste (infografika)

Jediná poľská elektráreň vyprodukuje za rok toľko emisií CO2 ako celé Slovensko dokopy.