Bezplatné verejné služby
Všetko, čo je bezplatné je skutočne aj zadarmo?
Bezplatne sa nerovná zadarmo Všetci využívame verejné služby, za ktoré priamo neplatíme. Bezplatné verejné služby sú hradené najmä z verejných financií. Do verejného rozpočtu prispievame my, všetci občania krajiny, prostredníctvom daní a odvodov. To znamená, že občania platia za verejné služby nepriamo, prostredníctvom daní, alebo ich štát poskytuje na dlh. Malú časť príjmov môže mať… Prečítať celé
Jana Mäsiarová
Copywriterka so zameraním na financie, sociálne postavenie a korupciu.
Bezplatne sa nerovná zadarmo
Všetci využívame verejné služby, za ktoré priamo neplatíme. Bezplatné verejné služby sú hradené najmä z verejných financií. Do verejného rozpočtu prispievame my, všetci občania krajiny, prostredníctvom daní a odvodov. To znamená, že občania platia za verejné služby nepriamo, prostredníctvom daní, alebo ich štát poskytuje na dlh. Malú časť príjmov môže mať štát z predaja majetku, kolkov a z poskytovania platených verejných služieb.
Domácnosti, čiže bežní obyvatelia, platia sociálne a zdravotné odvody ako pracujúci, dane z príjmu, miestne dane a rôzne iné dane a poplatky. Portál Cena štátu uvádza, že tieto výdavky fyzických osôb tvoria až 80% daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.
Aká je cena študenta?
Náklady verejných služieb je možné pekne ukázať na príklade vzdelávania. Podľa portálu cena štátu malo ministerstvo školstva v roku 2020 výdavky 1 582 miliónov eur. Je zaujímavé, že napríklad základné školy sú dotované z Ministerstva vnútra, zo sekcie výchova a vzdelávanie mládeže, ktorej prislúchala v minulom roku hodnota 1 439 miliónov eur. Náklady vzdelávacích služieb, ktoré sú financované z verejného rozpočtu je možné vyčísliť na jedného spotrebiteľa. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz – INESS vyčíslil v roku 2017 „cenu študenta“:
- Výdavky na jedného žiaka základnej školy sú 3048 € ročne.
- Výdavky na jedného stredoškoláka sú 3191 € ročne.
- Výdavky na jedného vysokoškoláka sú 4156 € ročne.
V týchto mesiacoch si študenti stredných škôl podávajú prihlášky na vysoké školy. V súčasnosti je na Slovensku 35 vysokých škôl, kde dokopy študuje viac než 100 000 študentov. Zo sumy, ktorú malo ministerstvo k dispozícií sa do vysokých škôl investovalo 597 miliónov eur (cena štátu), čo vychádza okolo 109 eur na jedného obyvateľa. Na štúdium vysokoškolákov sa teda skladá každý, či už využíva túto službu, alebo nie.
Bezplatnú službu vysokoškolského vzdelávania nevyužívajú všetci. V zahraničí, kde si musia štúdium platiť, študujú tí, ktorých štúdium skutočne napĺňa. Cena jedného vysokoškoláka bola vyčíslená na 4156 € ročne. Od roku 2017 sa táto suma o niečo zvýšila. Ak by sa vyberalo školné v plnej výške za vysokoškolské štúdium, mali by sme toľko študentov vysokých škôl?
Aj keď náklady na študenta nie sú malé a sú hradené štátom, je prospešné, že sa k štúdiu môžu dostať aj ľudia, ktorí sú šikovní, no nemajú možno toľko finančných prostriedkov na štúdium. No aj keď sú verejné služby zadarmo, netreba to zneužívať, aby sa nakladalo s našimi spoločnými peniazmi úsporne a aby nám zostali financie napríklad na zlepšenie kvality.
Mali by byť verejné služby bezplatné?
V oblasti služieb zdravotnej starostlivosti by sa takisto dali vyčísliť presné sumy za spotrebiteľa. Lieky, CT vyšetrenie, ale aj bežná preventívna prehliadka majú svoju cenu, ktorú však väčšinou priamo neplatíme. Avšak, tak ako je vhodné, že všetci študenti majú možnosť študovať na vysokej škole, aby mohli vykonávať svoju vysnívanú profesiu, tak by mali mať všetci chorí bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti.
Keď niekde nastane požiar, ľudia využijú služby hasičov. Ak je niekto v nebezpečenstve, využije služby policajtov. Aj ich výjazd stojí peniaze. Mnohí by sa asi zhodli, že tieto služby by mal štát zabezpečovať a poskytovať bezplatne, aby k nim mal prístup každý, kto to potrebuje.
Rozdielne názory panujú v tom, či by mali byť vlaky zadarmo. Bezplatná železničná doprava patrí medzi takzvané selektívne podpory spoločenským skupinám, akými sú v tomto prípade žiaci, študenti a dôchodcovia. Odkedy sa zaviedli tieto výhody, počet cestujúcich vlakom sa výrazne zvýšil, no tržby nevzrástli.
Uprednostňovanie železničnej dopravy pred autobusovou alebo automobilovou dopravou má pozitívny vplyv na životné prostredie. Preto sú výhody pre cestovanie vlakom na mieste, ale je diskutabilné, akým spôsobom by mala byť podpora zavedená a je hlavne na nás všetkých, aby sme neplytvali verejnými službami.
Ak chceme viac bezplatných služieb, tak sa na druhej strane musí z niečoho iného ubrať alebo sa musia zvýšiť dane či prehĺbiť štátny dlh. Mali by sme myslieť na to, že všetko, čo je bezplatné, nie je úplne zadarmo a v konečnom dôsledku sa to hradí z peňazí nás všetkých.