Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Ďalšia industriálna revolúcia bude ťažká

O prácu prídu nielen zamestnanci, ale aj manažéri a riaditelia. Industry 4.0 prináša aj problémy

Čítanie na 4 min. Otvorene sa hovorí o štvrtej vlne masívnej industrializácie, dokonca sú jej udeľované prívlastky ako revolučná a prelomová. Prečo by sme sa na ňu mali všetci pripraviť už dnes?

Erik Stríž
Redakcia United Life Online, motoristický novinár, publicista a freelancer
Bratislava, Slovensko

Najprv to bola vodná para, potom elektrifikácia a masová výroba vo fabrikách, napokon komputerizácia, ktorá trvá až dodnes. Dobre vieme, že veľkolepé využívanie počítačovej techniky vo všetkých priemysloch čochvíľa narazí na svoje limity, a že musí prísť niečo ďalšie. Otvorene sa o tomto ďalšom kroku hovorí ako o štvrtej industriálnej revolúcii, prípadne ako o priemysle 4.0. Tento neurčitý pojem reprezentuje vyššiu úroveň komputerizácie, spájanie kybernetického a fyzického, Internet vecí (IoT) a Internet systémov (IoS).

Do úvahy prichádza vízia inteligentných tovární, ktoré by sa v blízkej budúcnosti mohli samé rozhodovať, ako by mal celý výrobný proces a všetko s tým spojené vyzerať. Stroje akéhokoľvek charakteru doplnené o Internet vecí by medzi sebou vedeli komunikovať aj bez účasti používateľa – človeka.

Zdá sa vám to ako sci-fi? Nemalo by, pretože to sú veci, ktoré existujú už dnes a prežívajú prudký rozvoj. Jeden z dôsledkov tejto industriálnej revolúcie číslo štyri bude aj výrazné zasiahnutie do zamestnanosti a zmena našej práce.

Téme štvrtej priemyselnej revolúcie sa vo svete venovali odborníci najvyššieho rangu. Napríklad profesor Klaus Schwab, zakladateľ World Economic Forum, vo svojej knihe vyjadril niekoľko predpokladov, ktoré spravia z nastávajúcej priemyselnej revolúcie niečo skutočne prelomové. Tému dôsledne spracoval Bernard Marr, jeden z dopisovateľov amerického Forbesu.

Schwab aj Marr tvrdia, že hlavnou úlohou priemyselnej revolúcie bude prepojiť a nájsť konsenzus medzi fyzickým svetom, biológiou, internetom, digitálnym svetom ako takým a technológiami. Tieto nové technológie budú mať dopad na všetky ostatné priemysly, v ktorých sa dnes vyskytuje človek ako riadiaca jednotka.

Tieto technológie majú veľký potenciál zmeniť svet k lepšiemu. Pomôžu prepojiť celý svet navzájom, dramaticky zvýšiť efektivitu obchodu ako takého, v ideálnom prípade dokonca zlepšiť organizovanie nadnárodných korporácií a štátov. Nejde totiž iba o riadenie výroby produktov, ale aj o manažment a organizovanie. Dnes je to pomerne ťažko predstaviteľné, ale aktuálny vývoj ide práve týmto smerom.

 

„Najviac ohrození automatizáciou sú bežní pracovníci vo výrobe.
V USA je to až 47 percent všetkých pozícií, u nás možno aj viac.“

 

Etická dilema

S masívnou komputerizáciou a prepájaním zariadení prostredníctvom Internetu vecí prichádza aj potreba uvažovať nad ich morálnym a etickým dopadom.

Na jednej strane je snaha o vyššiu efektivitu, o napravenie negatívnych dôsledkov prechádzajúcich priemyselných revolúcií, o odstraňovanie nerovnosti. Na druhej strane sú ľudia, obyčajní pracovníci a zamestnanci, ktorí zrazu nebudú môcť uplatniť svoje vzdelanie, skúsenosti a ambície, pretože ich nahradia roboty a stroje. A fakt, že roboty budú efektívnejšie, budú sa lepšie rozhodovať a poskytovať garantovanú kvalitu, je nepopierateľný.

Vraj až 47 percent všetkých pracovných pozícii v Spojených štátoch je reálne ohrozených automatizáciou. Slovensko s jeho automobilkami a ázijskými výrobcami televízorov na tom môže byť ešte horšie. Týka sa to nielen pracovníkov vo výrobe, ale aj šoférov z povolania, finančných poradcov či realitných maklérov.

Ťarcha tejto etickej otázky padá v prvom rade na politikov, ktorí budú musieť so štvrtou priemyselnou revolúciou počítať ako s istou vecou a zvládnuť vzdelávanie tak, aby zo škôl vychádzalo čo možno najmenej nekvalifikovaných ľudí. Práve oni sú automatizáciou ohrození najviac, pretože stroje ich prácu spravia lepšie, kvalitnejšie a za menej peňazí. Budú tiež musieť zabezpečiť plynulejší a menej bolestivý prechod do novej etapy ľudskej existencie, aby sa neopakovala dramatická polarizácia chudoby a bohatých typická pre 19. a 20. storočie.

Je to skoro nadľudská úloha a práve preto musíme precízne a zodpovedne vyberať ľudí, ktorí stoja na čele krajín a veľkých medzinárodných spoločenstiev. 

„Keď budú stroje rozhodovať za ľudí,
vraj nebudú potrební ani freelanceri, manažéri a riaditelia.“

Karel Čapek to vedel pred sto rokmi

Prechádzajúce riadky vo vás možno vyvolávajú malé déjà vu a spomínate si na dielo R.U.R., ktoré vytvoril ešte v roku 1920 český spisovateľ Karel Čapek.

Čapek skvele vystihol svet po tom, čo všetku ľudskú práce nahradili roboti. Nie roboty, ale roboti, ktorí síce vyzerajú ľudsky, ale nemajú city, dejiny či lásku. Majú efektivitu, systém, schopnosť organizovať si prácu. Z veľkého množstva robotov časom vzídu aj také, ktoré využívajú možnosti, ktoré im boli dané od ľudí a chcú dosahovať vyššiu efektivitu na úkor človeka.V Čapkovom diele má snaha ľudí o úplne nahradenie práce robotmi negatívne dôsledky. Obyčajným uvažovaním však k rovnakej predstave prídeme aj my.

Nápadne podozrivý je aktuálny vývoj vo svete, ktorý smeruje práve tam, ako to videl Karel Čapek. Možno by nebolo zlé sa od neho trocha poučiť a zvážiť, do akej miery je pre nás potrebná efektivita a nájsť odpovede na ťažké etické a morálne otázky, ktoré z technologického pokroku vyplývajú. Ani Čapek tieto odpovede nepozná (a ak áno, nepodelil sa o ne), preto musíme nechať na tých lepších a šikovnejších, aby ich našli.

Jedinečná kniha o budovaní Singapuru ide do predaja

Hovädzie a jeho vplyv na klímu: Prestaňte ho kupovať, pomôžete viac ako novým autom

Sen o revolučnom inteligentnom meste sa skončil. Pre koronu i obavy o súkromie

Čo sa stalo s Bitcoinom? Mediálny ošiaľ opadol, ale hodnota ďalej stúpa

 

 

 

Prečítajte si aj:

Ako sa vám páčil tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 0 / 5. 0