Štúdium na vysokej škole sa spája najmä s vyššou úrovňou vzdelania a bohatým študentským životom, ktorý k štúdiu neodmysliteľne patrí. S tým všetkým sa však spájajú aj určité finančné nároky, ktoré musia študenti (neraz s pomocou svojich blízkych) pokryť. Často sa na to, aby boli schopní financovať svoje štúdium, musia uchyľovať k prácam, ktoré ich kariérne neposúvajú, ale im aspoň poskytujú minimum financií, na financovanie štúdia a s ním súvisiacich nákladov. Prečo však v tomto smere nepomáha viac štát?

O kvalite vysokého školstva na Slovensku sa vedú dlhodobo polemiky, a je jasné, že bohužiaľ nepatrí medzi tie najkvalitnejšie vo svete. Koniec koncov to potvrdzuje aj medzinárodný ranking svetových univerzít, ktorý každoročne zverejňuje timeshighereducation.com.

Aktuálne je možné na tejto stránke nájsť aj rebríček top univerzít, v prebiehajúcom roku 2021. Na čele je neprekvapivo britský Oxford, nasledovaný štyrmi americkými univerzitami – Stanford, Harvard, California Institute of Technology a Massachusetts Institute of Technology. Prvú desiatku najlepších univerzít sveta, tak tvoria výlučne tie vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch. A v podobnom duchu pokračujú aj ďalšie priečky rebríčka.

Keby sme chceli nájsť niektorú zo slovenských univerzít, museli by sme hľadať naozaj veľmi ďaleko. V súčasnej podobe tohto rankingu by sme naše univerzity našli až na pozíciách 1000+. Aj tých je len 6, z celkového počtu 35 tunajších univerzít. Najvyššie sa už dlhodobo umiestňuje Univerzita Komenského.

Poďme sa však pozrieť na finančnú podporu, ktorá sa dostane k našim študentom.

Finančná podpora študentov

V súčasnosti existuje niekoľko grantových schém, o ktoré sa môžu študenti hlásiť. Na to je však potrebné splnenie viacerých podmienok a dostupné sú často až pre tých, ktorí už na univerzite študujú, teda nie pre novoprijatých študentov.

Samozrejmosťou sú univerzitné štipendiá. Tie bývajú v závislosti od konkrétnej univerzity kategoricky rozdelené na sociálne, prospechové a motivačné. Všetky vymenované sú oslobodené od dane, a tak dostane študent v prípade priznania štipendia jeho plnú sumu.

Cestou k financovaniu štúdia, môže byť aj študentská pôžička. Tá však študenta viaže k budúcej splatnosti, a tak je štipendium ďaleko výhodnejšou cestou. | Foto: pixabay.com

Inzercia

Sociálne štipendiá sú primárne určené na vyrovnanie rozdielov medzi študentmi z nízko príjmových rodín, a z tých s vyšším príjmom. Ich výška sa spravidla pohybuje od 10 do 300 EUR mesačne, a závisí od viacerých faktorov, najmä ekonomického prostredia, z ktorého študent pochádza.

Motivačné štipendiá, často vzájomne prepojené s prospechovými, sa udeľujú študentom buď za reprezentáciu školy, výborné študijné a iné výsledky, a v prípade prospechových štipendií najmä na základe priemerov dosiahnutých v predchádzajúcom semestri alebo celom akademickom roku. Výška týchto štipendií sa pohybuje v závislosti od konkrétnej univerzity, približne od 200 do 400 EUR za semester. 

Študenti tak majú solídnu šancu, zarobiť si na seba aj tým, že sa plnohodnotne venujú študijným povinnostiam. Potom je tu však ešte jeden typ štipendií.

Vládne štipendiá SR

Vládne štipendiá SR, z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, sú štipendiá určené výlučne študentom prichádzajúcim zo zahraničia. A práve tie sa môžu javiť ako diskriminačné. Na tieto štipendiá nemá žiadny nárok študent so slovenským občianstvom. Aktuálny mesačný príspevok v rámci týchto štipendií, sa na bakalárskom a magisterskom stupni štúdia, pohybuje vo výške 280 EUR. Pri nástupe na štúdium dostávajú študenti jednorazový príspevok vo výške 35 EUR. V prípade úspešného ukončenia štúdia ďalších 100. V tejto kategórii existujú dokonca aj motivačné príspevky, kedy študenti I. a II. stupňa štúdia s priemerom známok do 1,3, dostanú retrospektívne za každý takýto mesiac 50 EUR. V prípade doktorandov je to 170 EUR ročne, ak vykonajú skúšky v predpísanom termíne.

V tomto prípade ide aj o významný motivačný faktor pre slovenské univerzity, ktoré za každého študenta v rámci vládnych štipendií, poberajú mesačný príspevok vo výške 80 EUR. To sa koniec koncov odzrkadľuje na kvalite vysokých škôl, keď sú často zahltené študentmi, ktorí jednoducho nemajú predispozície na štúdium, prípadne nespĺňajú ani základný predpoklad – a síce znalosť jazyka, v ktorom študujú – väčšinou – zväčša slovenského jazyka.

Práve tieto príspevky sa môžu zdať vo vzťahu k slovenským študentom veľmi neférové, keďže na nič podobné nárok nemajú. Slovenskí študenti majú nárok na vyššie spomínané štipendiá (sociálne, motivačné, prospechové), na ktoré si však v rovnakej miere môžu nárokovať aj tí, ktorí prichádzajú z iných krajín.

Dánsky systém

S podobným problémom, akurát v presne opačnom garde, bojovalo aj Dánske kráľovstvo. Dáni však, na rozdiel od Slovenska, podporovali primárne svojich študentov. Kým tí mali popri štúdiu nárok na tzv. SU grant až do výšky okolo 750 EUR (táto výška sa v priebehu rokov viackrát menila), zahraniční študenti nemali na nič podobné nárok. V už aj tak drahej krajine, sa to javilo ako veľký problém.

Dánsko – jedna z najšťastnejších krajín sveta, dokázala elegantne vyriešiť aj problémy s jednotným systémom financovania študentov. | Foto: pixabay.com

Do tejto problematiky však zasiahla Európska únia (EÚ). Tá označila takýto prístup v rámci jednotného európskeho systému za diskriminačný a dánskej vláde nariadila zrovnoprávnenie študentov v tomto smere. Realita je dnes taká, že všetci študenti z krajín EÚ, si môžu v Dánsku nárokovať na toto štipendium. Podmienkou je študovať a popritom mať prácu, na aspoň 10 – 12 hodín týždenne, čo zväčša nebýva problém. A študenti sa tak dostanú k spomínanému štipendiu.

V porovnaní so Slovenskom, Dáni uprednostnili vlastných študentov pred ostatnými. My sa však snažíme o presný opak. A to demotivuje masy študentov, v zotrvaní v našej krajine. Nie je však tento „slovenský systém“ rovnako diskriminačný a nemali by mať slovenskí študenti rovnaké práva ako tí zahraniční? Možno by to v konečnom dôsledku motivovalo mnohých zostať, a tak by sa minimálne znížil odliv mozgov zo Slovenska do zahraničia a zvýšila sa kvalita vzdelávania.

Preto je v kompetencii ministrov a vlády, aby sa k problematike kvality vzdelávania postavili čelom. Avizovaná je veľká školská reforma, ktorá sa však stretáva s veľkým množstvom negatívnych dotazov zo strany dotknutých škôl a pedagógov. Ak však chceme kvalitu výučby na Slovensku zlepšiť a udržať si tak slovenských študentov, zmena bude rozhodne potrebná. A možno situáciu dokáže zmeniť aj finančná motivácia pre našich študentov.