V oblasti finančnej gramotnosti dosahujú deti na Slovensku priemerné výsledky, v testovaní PISA dokonca naše deti nedosahujú ani priemer krajín OECD. Kto za to môže? Nedostatočne vzdelaní rodičia alebo učitelia?

Viaceré prieskumy a globálne testovania na školách prinášajú správy o tom, že slovenské deti majú s finančnou gramotnosťou problém. Výsledky prieskumu spoločnosti 2muse pre 365.bank odhalili chýbajúce teoretické i praktické vedomosti žiakov v oblasti financií. Najmenej skúseností majú s platbou kartou, výberom hotovosti a čítaním výpisu z účtu.

Zaujímavosťou pritom podľa 365.bank je, že školáci, ktorí v PISA testovaní uviedli, že majú platobnú kartu, či využívajú online bankové služby, dosiahli  vyššie skóre v teste finančnej gramotnosti než tí, ktorí takúto skúsenosť nemali.

INZERCIA

Dôvodom týchto nie veľmi pozitívnych výsledkov je fakt, že rodičia sa deťom v téme peňazí venujú sporadicky a predovšetkým v teoretickej rovine. Úlohu však zohráva aj výuka na školách. Tie nedokážu dostatočne pokrývať finančné vzdelávanie, ani vyrovnávať nerovnosť vo vedomostiach odvíjajúcu sa od socio-ekonomického statusu. Tieto rozdiely sú na Slovensku najväčšie zo všetkých krajín OECD hodnotených v rámci PISA testovania, informovala TASR.

S peniazmi ich učia narábať rodičia

Až 77 % detí uviedlo, že ich s peniazmi naučili narábať práve rodičia. Majú rodičia slovenských detí finančnú gramotnosť v malíčku? Práve naopak.

Takmer polovica dospelých účastníkov septembrového prieskumu agentúry Focus čerpá informácie o financiách zo svojich vlastných skúseností a zážitkov. Čo je horšie, pätina spomedzi oslovených informácie z tejto oblasti nevyhľadáva vôbec. Slováci sú podľa prieskumu finanční samoukovia a s peniazmi väčšinou narábajú tak, ako ich život naučil.

Podľa odborníčky na osobné financie, Andrey Kasanickej Strakovej, si chybné narábanie s peniazmi odovzdáme z generácie na generáciu. Vyjadrila sa pre internetový portál finreport. sk: „Z domu si odnášame dedičné finančné chyby, ktoré opakujeme po celé generácie. Chybné návyky nám bránia mať zdravé financie a počas života sa nimi pripravujeme na chudobnú starobu.“

Monica Eatonová, certifikovaná inštruktorka finančného vzdelávania a zakladateľka mediálnej spoločnosti zameranej na finančnú gramotnosť detí, pre CNN vysvetľuje, že práve rozpaky z vlastných chýb môžu rodičom brániť viesť s deťmi rozhovory o peniazoch. Radí im, aby si tieto chyby z minulosti odpustili.

Podľa  finreport.sk patrí medzi šesť najčastejších chýb Slovákov pri práci s peniazmi prehnané sebavedomie, míňanie nad rámec svojich možností, časté požičiavanie, nevedomosť v úrokových a investičných produktoch a to, že nad dôchodkom začneme premýšľať príliš neskoro.

Rodičia vidia problém v školskom systéme

Až štyridsaťtri percent rodičov tvrdí, že problém je v školách, ktoré sa dostatočne nevenujú vzdelávaniu v oblasti financií. Školy by mali kompenzovať nedostatok informácií v rodine, a tým stierať socio-ekonomické rozdiely. Prečo to nerobia?

„Vzdelávanie by malo byť prioritou každej vyspelej krajiny. Reforma školstva a celého vzdelávacieho systému je na Slovensku nevyhnutná. Žiaľ, finančná gramotnosť je oblasť, ktorá doteraz nebola prioritou, no jej zanedbanie môže mať v budúcnosti fatálne následky. My banky vidíme, že aj dospelým ľuďom chýbajú často základy. Nadmerne sa zadlžujú, nevytvárajú si dostatočnú finančnú rezervu. Samostatnou oblasťou je chýbajúca digitálna finančná gramotnosť, v dôsledku ktorej bývajú ľudia obeťou zneužitia a rôznych internetových podvodov,“ konštatoval riaditeľ 365.bank Andrej Zaťko.

Lektorka a školiteľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová upriamuje pozornosť aj na nedostatočné vzdelávanie súčasných a budúcich pedagógov v tejto oblasti, zlé systémové nastavenie a nedostatok času na finančnú gramotnosť.

Nádejou sú reformy škôl

Slovenskí politici si problém s nedostatočnou finančnou gramotnosťou všimli a plánujú ho riešiť v pripravovanej reforme školstva. Hlavným cieľom reformy školstva nie je to, aby sa učivo odškrtlo v evidencii ako prebrané, ale to, aby ho žiak pochopil a vedel uplatniť v živote. Tvrdil to minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, ako informuje slovenský spravodajský portál Teraz.sk. 

Rezort školstva avizoval, že sa väčší dôraz bude klásť na kritické myslenie. Reforma by podľa neho mala priniesť aj vzdelávanie prírodných vied prostredníctvom bádania a experimentov. Zameria sa aj na rozvoj komunikačných zručností a posilniť by sa mala aj finančná gramotnosť, ktorá bude súčasťou viacerých vyučovacích predmetov.

Reforma obsahu vzdelávania je súčasťou balíka troch reformných zákonov z dielne rezortu školstva, ktoré schválila Národná rada (NR) SR ešte v polovici októbra 2021.

Pôvodný článok z 11/2021 bol aktualizovaný v 8/2022.