Zmeny ročných období dokážu výrazne ovplyvniť našu náladu či dokonca duševné zdravie. Príkladom sú sychravé jesenné dni, kedy sa u nás prejavuje skôr melancholická nálada. Cítime neustálu vyčerpanosť a aj aktivity s nízkou fyzickou záťažou sa stávajú pre nás obtiažné.

Síce daný stav vo väčšine prípadoch pripisujeme k bežnej únave, môže ísť o počiatočné príznaky depresie. V priebehu posledných rokov sa mentálne zdravie Slovákov výrazne zhoršilo. Poukazuje na to aj štatistika, ktorej výsledkom je, že až 20-tisíc pacientov pripadá približne na jedného psychiatra, informuje portál Veda na dosah. Problémom však je, že na vyšetrenie sa čaká aj viac než sedem týždňov.

Zmena počasia ako problém

Na prvý pohľad sa to môže zdať ako anomália, ale zmena počasia môže viesť k depresii. Nie vždy za ňou stoja osobné alebo spoločenské problémy, nakoľko nie každý pozitívne vníma zmeny ročných období. Ako uvádza Forbes, daný stav je známy aj pod názvami sezónna afektívna porucha alebo porucha nálady spôsobená zmenou ročného obdobia. Okrem toho ho môžeme poznať aj pod skratkou SAD, pričom dokáže výrazne ovplyvniť náš osobný, ale aj pracovný život.

Jej ľahšia forma nesie názov zimný blues. V určitých prípadoch môže spôsobovať rovnaké príznaky, síce v menej závažnej forme. Jednou zo zaujímavosti je aj to, že kým bežná populácia v zime spí o 0,7 hodiny viac, ľudia so SAD spia o 2,5 hodiny viac. U jedincov s jej menej závažnou formou ide o 1,7 hodiny spánku navyše.

Podľa profesorky psychológie Kelly J. Rohan ide o klinickú depresiu. Typické je to, že väčšina ľudí, najmä vo vyšších zemepisných šírkach, ju pociťuje počas zimy. Rovnako ako bežná depresia je oficiálne uznaná a identifikuje sa ako závažná depresívna porucha so sezónnym charakterom.

„Jediná vec, ktorá ju odlišuje od bežnej depresie, je, že sa so zmenou ročných období vyrieši,“ dodáva Rohan.

Pokiaľ ide o samotnú depresiu, klasifikuje sa ako jedno z najrozšírenejších duševných ochorení na svete, píše Veda na dosah. Podľa diskusnej štúdie Duševné zdravie a verejné financie, ktorú zrealizoval Útvar hodnoty za peniaze, ním trpí okolo 3 % Slovákov. Odborníci však poukazujú aj na to, že skutočné čísla môžu byť omnoho vyššie. K zhoršeniu mentálneho zdravia ľudí prispeli aj spoločenské problémy, ku ktorým patrí covidová pandémia alebo vojna na Ukrajine.

Čo spôsobuje sezónnu afektívnu poruchu?

Príčiny sezónnej afektívnej poruchy sú stále do značnej miery neznáme, informuje Forbes. Niektoré štúdie naznačujú, že sa môže spájať so znížením sérotonínom v mozgu, ktorý pomáha regulovať náladu. Okrem toho poukázali aj na to, že slnečné svetlo pomáha udržiavať jeho správnu hladinu, pričom ľudia s danou poruchou môžu počas zimných mesiacov trpieť s jeho znížením.

Ďalšou možnosťou je to, že daní jedinci produkujú príliš veľa melatonínu, ktorý spôsobuje ospalosť. Práve zmenené hladiny týchto chemických látok môžu ovplyvniť ich schopnosť prispôsobiť sa sezónnym zmenám, nakoľko sú kľúčovými pri udržiavaní pravidelného spánkového cyklu a denného rytmu.

Výnimkou nie je ani leto

Síce sa sezónna afektívna porucha pripisuje najmä k zimným mesiacom, výnimkou nie je ani leto. Až u 10 % ľudí sa jej príznaky vyskytujú práve počas letných mesiacov. Výskumníci ju pripisujú k vysokým teplotám, vlhkosti alebo tlaku na účasť na spoločenských aktivitách.

Kľúčovou môže byť aj zmena klímy zhoršujúca peľové sezóny. Práve preto ju niektoré štúdie spájajú s peľom.

Vo veľkej miere sa vyznačuje rovnakými príznakmi ako depresia. Patria k ním časté depresívny pocity, strata záujmu o obľúbené činnosti, zmeny chuti do jedla, problémy so spánkom, pocit bezmocnosti alebo časté myšlienky na smrť a samovraždu.

Na základe toho existujú aj jedinečné príznaky pre jej zimnú a letnú formu. Jesenné a zimné príznaky vo väčšine prípadoch zahŕňajú vyššiu potrebu spánku, stiahnutie sa zo spoločenského života, prejedanie sa a priberanie.

Pokiaľ ide o príznaky typické pre teplejšie počasie, vo vysokej miere ide o nespavosť, slabú chuť do jedla, úzkosť a epizódy násilného správania.

Dôležitosť liečby

Tak ako depresiu, ani sezónnu afektívnu poruchu netreba podceniť. Práve preto sa odporúča pri zaznamenaní jej počiatočných príznakov vyhľadať odbornú pomoc, ktorá stanoví ďalšie potrebné kroky.

„Dôrazne ľuďom odporúčam, aby sa sami nediagnostikovali. SAD je vážny zdravotný stav a je najlepšie ju nechať vyhodnotiť a liečiť vyškoleným odborníkom,“ tvrdí Rohan.

To, či sa jej dá predísť je diskutabilné. Ľudia, ktorí sa s ňou v minulosti stretli, si môžu zaviesť zdravé návyky, aby bola u nich počas ďalších mesiacoch menej pravdepodobná. Zvýšená aktivita však môže pomôcť jej hlbokému zakoreneniu sa.

„Ak má niekto pocit, že sa uňho SAD rozvíja, je potrebné konať včas. Nechajte sa vyšetriť a zaveďte liečbu,“ dodáva Rohan.

Portál Everyday Health uvádza, že medzi základné kroky liečby patrí okrem vyhľadania lekárskej pomoci aj príprava mysle na nadchádzajúce zmeny. Na základe toho sa odporúča počas postihnutých mesiacov vykonávať aktivity, ktoré prinášajú radosť. Tabu nie sú ani skupinové rozhovory s blízkymi, nakoľko komunikácia je kľúč k riešeniu problémov.

Rovnako aj vhodná strava dokáže ovplyvniť dané zmeny správania. Odporúča sa do svojho jedálnička zahrnúť potraviny s obsahom omega-3 mastných kyslín, ktoré sa vyskytujú napríklad v lososovi. Vhodnou formou je aj bobulové ovocie, ako sú napríklad čučoriedky alebo jahody. Netreba zabúdať ani na dostatočný príjem tekutín, pričom primárnou voľbou by mal byť zelený alebo čierny čaj.