Etna

Sicília, Taliansko

Etna na Sicílii je najväčšia a najaktívnejšia sopka v Európe.

K častým erupciám patria aj veľké lávové prúdy, no málokedy predstavujú nebezpečenstvo pre obývané oblasti.

V súčasnosti je vysoká 3 329 m, aj keď sa to mení podľa erupcií na vrchole.

Etna sa rozkladá na ploche 1 190 km2 s bazálnym obvodom 140 km.

Vďaka tomu je zďaleka najväčšou z troch aktívnych sopiek v Taliansku, pričom je asi dvaapolkrát väčšia ako ďalšia najväčšia, sopka Vezuv.

V celom európsko-severoafrickom regióne ju prevyšuje iba Mount Teide na Tenerife.

V gréckej mytológii bolo monštrum Typhon uväznené pod touto horou Zeusom, bohom neba a hromu a kráľom bohov, a údajne sa pod ňou nachádzali aj Héfaistove vyhne.

Etna je jednou z najaktívnejších sopiek na svete a je takmer neustále v stave aktivity.

Inzercia

Úrodné vulkanické pôdy podporujú poľnohospodárstvo s vinicami a ovocnými sadmi, ktoré sa rozprestierajú na dolných svahoch pohoria a na širokej planine Catania na juhu.

V júni 2013 bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Sopka Etna. Zdroj: italymagazine.com

Kīlauea

Havaj, USA

Kīlauea, ktorá sa nachádza juhovýchodne od Havaja, nie je len jednou z najaktívnejších sopiek Zeme, ale aj jednou z najnebezpečnejších.

Je to najmladšia a najaktívnejšia sopka na ostrove Havaj a vybuchovala takmer nepretržite od roku 1983 do roku 2018.

Odhaduje sa, že Kīlauea celkovo spôsobila približne 400 úmrtí.

Považuje sa za jednu z najnebezpečnejších sopiek v USA s najvyšším skóre ohrozenia zo všetkých aktívnych sopiek v krajine.

Popocatépetl

Mexiko

Popocatépetl je druhá najaktívnejší sopka v Mexiku.

Z hľadiska výbušnej aktivity a ohrozenia obyvateľstva je na prvom mieste v Mexiku a Severnej Amerike.

Zároveň to je jedna z 10 najľudnatejších sopiek na svete – okolo 30 miliónov ľudí žije v okruhu 70 kilometrov od jej 5 452-metrového vrcholu.

Sopka sa nachádza približne 70 km juhovýchodne od Mexico City.

Až donedávna bola sopka jedným z troch vysokých vrcholov v Mexiku, ktoré obsahovali ľadovce.

V 90. rokoch 20. storočia sa ľadovce ako Glaciar Norte (Severný ľadovec) značne zmenšili, čiastočne v dôsledku vyšších teplôt, ale najmä v dôsledku zvýšenej sopečnej činnosti.

Začiatkom roku 2001 boli ľadovce Popocatépetl preč – ľad zostal na sopke, ale už nevykazoval charakteristické črty ľadovcov.

Explózia sopky Popocatépetl. Zdroj: refresher.sk

Masaya

Nikaragua

Masaya je najaktívnejšia sopka v regióne a je to prvý a najväčší národný park Nikaraguy.

Španieli prvýkrát opísali sopku v roku 1524 a odvtedy Masaya vybuchla najmenej 19-krát.

Od roku 1965 do roku 1979 Masaya obsahovala aktívne lávové jazero.

Posledná erupcia bola v roku 1993 a jedna z najvýznamnejších erupcii vôbec, bola v roku 4550 p.n.l. – bola jednou z najväčších na Zemi za posledných 10 000 rokov.

Mount Aso

Japonsko

V súčasnosti je najaktívnejším japonským vulkánom Mount Aso, v národnom parku Aso Kujū na južnom ostrove Kjúšú.

Má jednu z najväčších kalder na svete, ktorá ponúka nespočetné množstvo výhľadov na krajinu.

Existujú dve lanovky, ktorými sa tam môžete dostať a preskúmať túto zaujímavú oblasť.

Hora sa týči do nadmorskej výšky 1592 m a kaldera Aso je jednou z najväčších kalder na svete – meria okolo 120 km v obvode, 25 km od severu na juh a 18 km od východu na západ.

Kaldera vznikla počas štyroch veľkých explozívnych erupcií približne pred 90 000 až 270 000 rokmi.

Tie produkovali objemné pyroklastické prúdy a sopečný popol, ktoré pokryli veľkú časť regiónu Kjúšú a dokonca sa rozšírili do neďalekej prefektúry Jamaguči.

Jedným z najbližších obývaných miest je Aso, ktoré je viditeľné asi 8 km severne od sopky a má približne 26 000 obyvateľov.

V Japonsku je 110 aktívnych sopiek, z ktorých 47 je pozorne monitorovaných, pretože nedávno vybuchli alebo vykazovali znepokojujúce znaky vrátane seizmickej aktivity, deformácie zeme alebo emisií veľkého množstva dymu.

Cotopaxi

Ekvádor

Cotopaxi sa nachádza v pohorí Cordillera Central v centrálnom Ekvádore a je jednou z najvyšších sopiek na svete, s výškou 5910 mestrov.

Je to tiež jedna z najaktívnejších sopiek Ekvádoru, ktorá od 16. storočia spôsobila viac ako 50 erupcií.

Erupcia z roku 1877 bola najsilnejšia a produkovala bahno, ktoré sa šírilo 100 kilometrov od sopky do Tichého oceánu.

Najnovšia erupcia bola v roku 1904, hoci v roku 2005 došlo k vydeseniu miestneho obyvateľstva jej prebúdzaním.

Keďže sa sopka nachádza blízko husto obývanej oblasti Ekvádoru, ak by skutočne vybuchla dnes, výsledky by boli zničujúce.