Lepší vývoj myslenia a vnímania, nižšie riziko emocionálnych problémov aj porúch správania. Tieto benefity boli pozorované práve u detí z miest, ktoré žili v blízkosti lesov a lúk. Výsledky prináša nová štúdia publikovaná v časopise Nature Sustainability.

Britskí vedci hľadali súvislosť medzi prírodným prostredím a kognitívnym vývojom, duševným zdravým a celkovou pohodou detí a tínedžerov. Počas štyroch rokov pozorovali viac než 3 500 adolescentov londýnskych škôl vo veku 9 až 15 rokov.

Benefity prinášali lesy, more nie

V štúdií vedci rozlišovali vzdialenosť domov a škôl detí od tzv. zeleného prostredia (lesy, lúky a parky) a modrého prostredia (rieky, jazerá či more). Pomocou vegetačných satelitných údajov vypočítali, nakoľko sú deti a tínedžeri denne vystavovaní prírode.

Neskôr účastníci výskumu vyplnili dotazník zameraný na duševné zdravie. Otázky sa týkali emocionálnych problémov, hyperaktivity a problémového správania. Do úvahy vedci brali aj ďalšie premenné, ako napríklad vek, etnický pôvod, pohlavie, zamestnanie rodičov, typ školy a znečistenie ovzdušia.

INZERCIA

Deti a tínedžeri, ktorí denne trávili čas v lesoch mali lepšie rozvinuté poznávacie schopnosti. Svedčia o tom výsledky testov, ktoré recipienti vypĺňali. Tieto deti mali zároveň a o 17% nižšie riziko emocionálnych a behaviorálnych problémov. Naopak, výskumníci nenašli žiadne benefity pobytu v modrom prostredí, teda pri mori alebo rieke.

„Zistenia sú pôsobivé a poukazujú na dôležitosť času vonku,“ pre americkú televíziu CNN sa vyjadrila Carol Fullerová, vedúca Inštitútu vzdelávania na univerzite v Readingu.

INZERCIA

Ako presne príroda pôsobí známe nie je

„V súčasnosti nie sú známe mechanizmy, vďaka ktorým príroda priaznivo pôsobí na duševné zdravie alebo poznávacie schopnosti ľudí. Vedecký výskum zameraný na úlohu ľudských zmyslov je kľúčom k vytvoreniu príčinnej súvislosti,“ pre CNN vysvetľuje Maes, výskumný pracovník geografickej  University College London.

Zároveň dodáva, že jedným z možných vysvetlení súvislosti medzi lesmi, poznávaním a duševným zdravím by mohla byť bohatá prítomnosť zvierat a rastlín, a teda aj audiovizuálne vystavenie týmto podnetom.

Lekár tela i duše

Pravidelný pobyt v prírode odporúčajú lekári ako prevenciu už niekoľko storočí. Pozitívne vplýva na fyzické, ale aj psychické zdravie, upokojuje a dodáva energiu. Aj mnohé výskumy posledných rokov dokazujú, že pobyt v prírode je opodstatnený a mal by byť súčasťou našej týždennej rutiny.

Napríklad výskum z roku 2015 dokázal, že ľudia, ktorí pravidelne chodia na prechádzky do prírody, zmýšľajú oveľa optimistickejšie. Podľa štúdie z roku 2019 pozitívne vplývajú na naše psychické i fyzické zdravie už dve hodiny týždenne strávené v prírode. V tomto prípade bolo jedno, či ste v lese alebo na pláži. Minuloročná americká štúdia dokonca prišla k záverom, že čím viac zelene sa nachádza v mestách, tým menšie je riziko predčasnej smrti.

Psychické choroby u detí nie sú raritou

Môže sa zdať, že deti problémy s mentálnym zdravím obchádzajú, žiaľ, opak je pravdou. Až polovicu problémov s duševným zdravím lekári zistia u detí do 14 rokov a 75% do necelých dvadsiatich piatich rokov. Väčšina prípadov psychických porúch alebo ochorení je teda diagnostikovaných v puberte alebo v mladosti, v období, ktoré by malo byť bezstarostné a veselé.

Len v Anglicku podľa prieskumov z roku 2004 trpelo určitou formou duševnej poruchy 1 z 10 detí vo veku 5 až 15 rokov. Podľa novších údajov, zverejnených v roku 2017, sa tento počet zvýšil. Každé deviate dieťa má určitú formu emocionálnej alebo hyperaktívnej poruchy, či vykazuje známky problematického správania.

Viac zelene v mestách by mohlo pozitívne vplývať nielen na čistejšie ovzdušie, ale aj na psychickú pohodu detí i dospelých, ktoré v blízkosti žijú. Hoci má štúdia určité medzery, dokazuje dôležitosť výsadby stromov a rozširovania zelených plôch v blízkosti ľudských obydlí.