Krátka intenzívna fyzická aktivita môže znížiť výskyt rakoviny. Slovensko presahuje priemer Európskej únie
Rakovina patrí k jednému z najzákernejších ochorení na svete. Vypovedajú o tom aj štatistiky ohľadom úmrtnosti, ktoré ročne presahujú niekoľko miliónov úmrtí ročne. V súčasnosti však existuje niekoľko efektívnych spôsobov, ako zredukovať jej výskyt. Patrí k ním napríklad pravidelné cvičenie, ktoré dokáže znížiť výskyt rakoviny viacerých tipov. Pre mnohých pracovníkov ide o nereálnu možnosť, nakoľko… Prečítať celé
Lenka Šamajová
Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.
Rakovina patrí k jednému z najzákernejších ochorení na svete. Vypovedajú o tom aj štatistiky ohľadom úmrtnosti, ktoré ročne presahujú niekoľko miliónov úmrtí ročne.
V súčasnosti však existuje niekoľko efektívnych spôsobov, ako zredukovať jej výskyt. Patrí k ním napríklad pravidelné cvičenie, ktoré dokáže znížiť výskyt rakoviny viacerých tipov. Pre mnohých pracovníkov ide o nereálnu možnosť, nakoľko návšteva posilňovne je finančne a časovo náročná.
Ako môže ale ovplyvniť ľudské zdravie krátka fyzická aktivita v podobe bežnej prechádzky do práce? Jedna z najnovších štúdií preskúmala zdravotný potenciál krátkej intenzívnej fyzickej aktivity, ktorá môže byť prospešnejšia než sa zdá, uvádza portál ScienceAlert.
Benefity pravidelného pohybu
Žijeme v rýchlej dobe, prostredníctvom čoho zabúdame na bežné aktivity. Namiesto krátkej chôdze si zvolíme jazdu autom, ktorá nie je efektívna ani pre životné prostredie.
Na základe toho výskumníci uvedenej štúdie preskúmali na vzorke 22 398 jedincov účinky krátkej intenzívnej fyzickej aktivity na vývoj onkologických ochorení. Podmienkou skúmania bolo, aby im nikdy predtým nebola diagnostikovaná rakovina a vo voľnom čase sa nevenovali žiadnej pravidelnej pohybovej aktivite.
V prípade pohlavia išlo približne v 55 % prípadov o ženské zastúpenie s priemerným vekom 62 rokov. Účastníkom bolo pridelené zariadenie na sledovanie aktivity, ktoré ju monitorovalo počas celého dňa. Na základe toho štúdia mohla zistiť, ako intenzívne sa zúčastnení venovali pohybu.
Pre zaznamenanie čo najefektívnejších výsledkov analýza zahŕňala aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú výskyt rakoviny. Patrili k ním predovšetkým stravovacie návyky, fajčenie či konzumácia alkoholu.
Na základe zohľadnených faktorov zo skúmania vyplýva, že aj 3,5 minúty pohybu denne môže znížiť celkové riziko rakoviny o 17 až 18 %. V prípade ďalšej minúty fyzickej aktivity sa uvedená miera spája až s 21 % znížením.
Výsledky boli výraznejšie najmä u rakoviny prsníka, pľúc a čriev, u ktorých je známe, že je ich možné ovplyvniť s pravidelným cvičením. V danom prípade pri 4,5 minútach pohybu denne išlo o zníženie rizika o 31 až 32 %.
Sľubná cesta prevencie
Vzhľadom na to, že ide o novú štúdiu z tejto oblasti, výskumníci nevedia presne vysvetliť, ako môže intenzívna fyzická aktivita znížiť riziko onkologických ochorení. Predchádzajúce skúmania však poukazujú na to, že daný typ aktivity vedie k rýchlemu zlepšeniu funkcie srdca a pľúc. Na základe toho sa zlepšená kondícia orgánov spája s nižšou inzulínovou rezistenciou a nižším chronickým zápalom, pričom ich vysoké hladiny môžu spôsobiť rakovinu.
Síce tri až štyri minúty intenzívneho pohybu denne môžu ovplyvniť výskyt rakoviny, ide o veľmi malé množstvo pohybu. Ostatné odporúčania zahŕňajú 150 až 300 minút aktivity strednej intenzity alebo 75 až 100 minút aktivity vysokej intenzity týždenne. Avšak intenzívna náhodná fyzická aktivita môže byť sľubnou cestou prevencie pre ľudí, ktorí nie sú motivovaní vo svojom voľnom čase cvičiť.
Alarmujúci výskyt rakoviny u Slovákov
Netreba však zabúdať ani na benefity v medicíne, ktoré sa s vývojom umelej inteligencie zefektívňujú. Ako sme informovali v našom predošlom článku, v prípade výskytu tohto zákerného ochorenia je kľúčová včasná diagnostika. Jeden z modelov umelej inteligencie, ktorý navrhli odborníci z britskej nadácie Royal Marsden NHS Foundation Trust, dokáže včas identifikovať riziko abnormálnych výrastkov zobrazených na CT scanoch. Primárne sa zameriava na pľúcnu oblasť, pričom môže pomôcť lekárom robiť rýchlejšie rozhodnutia v prípade pacientov so zväčšenými uzlinami.
Pokiaľ sa pozrieme na výskyt rakoviny na Slovensku, v porovnaní so celosvetovými štatistikami najčastejšie u nás ochorie najviac mužov na rakovinu hrubého čreva a konečníka. Z hľadiska štatistických výpočtov ide o vyše 3 600 prípadov ročne. V prípade celosvetových štatistík každoročne pribudne 1,2 miliónov pacientov. Dobrou správou však je, že aj cez stúpajúce počty pacientov diagnostikovaných touto formou rakoviny sa liečebné výsledky zlepšujú.
Nie príliš pozitívnou správou však je, že výskyt onkologických ochorení na Slovensku presahuje priemer Európskej únie. Ide najmä o rakovinu prostaty, prsníka, pľúc, čriev a konečníka. Zároveň sa na našom území zaznamenáva aj jeden z najvyšších počtov úmrtí na rakovinu krčka maternice.
V prípade štatistického hľadiska, v roku 2020 malo na Slovensku na vzorke 100-tisíc obyvateľov nejakú formu rakoviny 773 mužov. Ide o alarmujúce číslo, nakoľko priemer Európskej únie tvorí 686 jedincov. V prípade žien išlo o niečo menšie číslo, nakoľko sa na vzorke zaznamenalo 483 onkologických pacientiek.
Aj na základe toho sme sa umiestnili z hľadiska úmrtnosti ako tretia najhoršia krajina v rámci Európskej únie. Ročne u nás na rakovinu zomrie 293 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. Za zvýšenou úmrtnosťou je možno vidieť sociálno-ekonomické nerovnosti, ku ktorým patria rizikové faktory ako fajčenie, obezita, konzumácia alkoholu alebo znečistenie ovzdušia.