Už niekoľko rokov sa na Slovensku diskutuje o dekriminalizácii marihuany, avšak akoby sa zabúda na alkohol, ktorý patrí do skupiny legálnych drog. Nielenže ničí ľudské zdravie, ale prispieva aj k rôznym nešťastiam. Výnimkou nie je ani alkohol za volantom či agresívne správanie sa konzumentov, ktoré často vedie až k ohrozeniu života.

Stretávame sa s ním všade, či už na rôznych oslavách alebo dokonca aj v reklamách na televíznych obrazovkách. Ide o takzvaný negatívny vzor mladistvým, nakoľko väčšina tínedžerov príde do styku s touto omamnou látkou skôr než pred dovŕšením 18. roka života.

Majú Slováci problém s alkoholom?

Ako je známe, obyvatelia našej krajiny nepohrdnú pohárikom alkoholu. Ide o spoločenský problém, ktorý doposiaľ nebol dostatočne medializovaný. Všetko sa zmenilo až po tragickej nehode na Zochovej, kedy opitý vodič zrazil päť študentov, ako sme uviedli v našom predchádzajúcom článku. Týmto sa však séria nešťastných nehôd spôsobených kvôli alkoholu neskončila. Hneď o pár dní neskôr došlo k podobnej nehode v Čadci, pričom zranené osoby utrpeli zranenia mimo ohrozenia života.

Európsky štatistický úrad informuje, že priemerný Slovák vypije 12 litrov čistého alkoholu ročne, uvádza portál Nemocnice AGEL sídliacej v Leviciach. Pokiaľ ide o celosvetový priemer v pití alkoholu, nachádzame sa na 9. mieste. Ďalším alarmujúcim číslom je, že na území našej krajiny je až 400-tisíc ľudí, ktorí sú závislí na alkohole. Negatívnym faktom je aj to, že každý rok pribudne približne ďalších 6 000.

„Na Slovensku hlásia štatistiky alarmujúce čísla. Podľa WHO patríme k 10 krajinám, kde je priemerne vyššia konzumácia alkoholu ako v zostatku Európy,“ tvrdí pre portál Nemocnice AGEL, ktorá sídli v Leviciach, psychologička Barbara Budinská pôsobiaca v miestnej nemocnici.

„Ak začne mať človek kvôli alkoholu problémy v rodine, vo vzťahoch, v práci, keď kvôli alkoholu začne zanedbávať svoje povinnosti, redukovať ostatné záujmy, keď sa k poháriku obracia stále častejšie a stráca kontrolu nad pitím, že nedokáže vydržať bez alkoholu ani čas, ktorý si sám stanoví, je čas svoj problém s alkoholom riešiť,“ dodáva.

Prejavy závislosti

Po alkohole ľudia zväčša siahajú v krízových situáciách. Môže za tým byť strata zamestnania či dokonca rôzne nevyriešené traumy z detstva. Jedným z príkladov sú aj lockdowny počas covidovej pandémie, kedy bola štatisticky dokázaná vyššia konzumácia danej omamnej látky v domácnostiach, informuje portál Teraz.sk. Londýnski vedci z Cambridgeskej univerzity uviedli, že izolácia u ľudí vyvolala symptómy posttraumatického stresu, ktoré viedli k vyššej konzumácii alkoholu.

Netreba však zabúdať, že aj malé množstvo môže viesť k závislosti. Portál Svet zdravia píše, že jej rýchlejší vznik prebieha u mladých ľudí a ženského pohlavia. Ďalším dôležitým činiteľom je aj pozitívna rodinná anamnézia, ktorá sa vyznačuje s výskytom alkoholizmu u rodičov.

V počiatočnej fáze ide o spoločenský charakter, počas ktorej konzumácia alkoholických nápojov spestruje sociálny život. Avšak táto fáza dokáže rýchlo skĺznuť do varovnej, kedy sa objavuje čoraz väčšia túžba po alkohole. Posledná fáza je rozhodujúca, pričom daná omamná látka sa stáva centrom pozornosti postihnutého. Môže sa počas nej vyskytovať krátka abstinencia, ktorá prepuká do opäť intenzívnej konzumácie alkoholu. Dôležité si je ale uvedomiť, že efektívna abstinencia nemôže prebiehať bez pomoci.

„Našu ambulanciu navštevujú aj klienti, ktorí si priznajú, že majú problém s alkoholom, väčšinou sú však už vo fáze, kedy to už stihlo v negatívnej miere ovplyvniť ich život po telesnej, duševnej aj sociálnej stránke a majú kopu ďalších problémov, teda už nielen s alkoholizmom. Na stretnutiach riešime teda nielen problémové pitie a negatívne emočné stavy, ale napríklad aj životnú situáciu po strate zamestnania alebo rozpade rodiny,“ tvrdí pre portál Nemocnice AGEL v Leviciach klinická psychologička Slávka Pecárová.

Podpora zdravia vďaka štúdii

Štúdia z roku 2021 prináša dôvody, prečo znížiť konzumáciu alkoholických nápojov, uvádza portál ScienceAlert. K najčastejším dôvodom patrí zvýšené riziko rakoviny, demencie či predčasnej smrti.

„Zistili sme, že spojenie informácií o alkohole a rakovine s konkrétnym praktickým opatrením – počítaním nápojov, viedlo k tomu, že konzumenti znížili množstvo prijatého alkoholu,“ cituje ScienceAlert slová ekonómky a psychologičky Simone Pettigrew.

Účastníci štúdie boli rozdelení do niekoľkých skupín, pričom sa im zobrazovali rôzne reklamy a správy o pití. Najúčinnejší vplyv mala práve reklama spájajúca rakovinu a alkohol. Jej odkazom bolo, aby si ľudia počítali svoje nápoje, pričom ľudia výrazne znížili konzumáciu alkoholu počas šiestich týždňov.

„Mnoho ľudí nevie, že alkohol je karcinogén. Ide o dôležité informácie, ku ktorým by mali mať konzumenti prístup. Avšak povedať im, že alkohol spôsobuje rakovinu je len časť riešenia. Musíme im poskytnúť aj spôsoby, ako prijať opatrenia na zníženie rizika,“ dodáva Pettigrew.