Duševné zdravie tínedžerov

Pandémia okradla mladých o zábavu. Ako ovplyvnila ich mentálne zdravie?

Ktoré dieťa by si pred pár rokmi neželalo zatvorené školy aspoň na mesiac? A ktorý rodič by si vtedy pomyslel, že sa tínedžeri budú do školy tešiť? Nielen zatvorené školy po celom svete, ale najmä celková strata sociálneho kontaktu s rovesníkmi negatívne ovplyvnila emocionálny vývoj detí. Nezisková organizácia FAIR Health v marci tohto roka vydala štúdiu, v ktorej zozbierala… Prečítať celé
Vydané 24. mája 2021 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Ktoré dieťa by si pred pár rokmi neželalo zatvorené školy aspoň na mesiac? A ktorý rodič by si vtedy pomyslel, že sa tínedžeri budú do školy tešiť? Nielen zatvorené školy po celom svete, ale najmä celková strata sociálneho kontaktu s rovesníkmi negatívne ovplyvnila emocionálny vývoj detí.

Nezisková organizácia FAIR Health v marci tohto roka vydala štúdiu, v ktorej zozbierala dáta o zdravotnom stave amerických tínedžerov do 18 rokov a mladých ľudí vo veku 19 až 22 rokov. Vedci zaznamenali prudký skok v náraste psychických porúch medzi predpandemickým rokom 2019 a rokom 2020.

Strata kontroly nad životom a obavy z budúcnosti

Najväčšie znepokojenie vyvolal viac než 300 percentný nárast zámerného sebapoškodzovania u detí vo veku 13 až 18 rokov v auguste minulého roka v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2019. Mladí Američania častejšie upadali do depresie (nárast takmer 50%) a úzkostných stavov. Častejšie lekári  diagnostikovali aj iné psychické poruchy, napríklad OCD alebo ADHD a rástli aj prípady predávkovania.

Situáciu pre internetový portál TIME vysvetľuje psychologička Mery Alvordová: „Deti a tínedžeri si často myslia, že nemajú nad svojim životom dostatočnú kontrolu. V súčasnosti, keď boli zatvorené školy a nemohli sa stretávať s priateľmi, sa ich neistota prehĺbila.“

Aj Robin Gurwith, psychológ a profesor na Duke University, poukazuje na to, akým spôsobom pandémia koronavírusu zmenila plány mladých ľudí do budúcna, cituje ich vyjadrenia: „ Zvykol som sa túlať s priateľmi a zrazu je to preč. Tešil som sa na vysokú školu, ale môjho otca práve prepustili z práce a nemôžeme si to dovoliť.“

Výnimkou nie sú ani slovenskí vysokoškoláci

Niektorí prváci na vysokých školách sa so svojimi spolužiakmi naživo ešte nestretli, nevyskúšali si internátny život a nezažili ani jednu študentskú párty. Taký bol tohtoročný akademický rok. Dištančná výučba, bývanie s rodičmi, problém nájsť si brigádu. To je len niekoľko dôvodov prečo sa mladí cítili zle.

INZERCIA

Podľa výskumu Univerzity Komenského až tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Online dotazník vyplnilo spolu takmer 2000 študentov a zamestnancov najstaršej slovenskej univerzity.

Až 72 % študentov uvádza, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Výskumníci upozornili, že ľudia, ktorí uvádzali zvýšenú mieru depresie a úzkosti, intenzívnejšie prežívajú stres. Zároveň menej často žiadajú o pomoc iných a pociťujú zhoršenú kvalitu spánku.

Inzercia

Situáciu u našich susedov porovnáva psychológ Michal Hajdúk: „Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí“

Dištančná výučba nie je ideálna

Slovenským vysokoškolákom chýba kontakt so spolužiakmi. Zdroj: unsplash.com

Na učení z domu študentom podľa prieskumu najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi.  Problém predstavuje aj nerovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Zamestnanci rovnako ako študenti uvádzajú zvýšenú nepohodu spojenú s učením. Tiež im chýba kontakt s kolegami, ako aj práca mimo obvyklého pracovného času.

Duševné zdravie študentov a pedagógov by malo byť pre vysoké školy prioritou nielen počas pandémie. „Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii Radomír Masaryk, prorektor Univerzity Komenského pre vonkajšie vzťahy.

Pokračujte na ďalší príspevok »