Najdôležitejšia kampaň tohto leta. Neskáčte do vody bezhlavo, upozorňujú naši paralympionici

Od zábavy k úrazu je na skok a prevencia má cenu zlata.

„Môže byť väčšia sloboda než sa bezstarostne rozbehnúť a ovlažiť parádnym skokom do vody? Môže. Zostať zdravý.  Neskáčte v letných mesiacoch bezhlavo do vody a poriadne zvážte každý váš krok. Predchádzať úrazom je na nezaplatenie.“

S takouto silnou správou tento rok prišiel Slovenský paralympijský výbor vo svojej kampani „Od zábavy k úrazu je na skok“, ktorú podporila aj Nadácia Allianz.

Skoky do vody patria medzi najčastejšie príčiny poškodenia miechy či chrbtice

Slovenský paralympijský výbor a Allianz sa rozhodli odštartovať preventívnu kampaň uprostred letných prázdnin práve preto, že hlavne v dovolenkovom období sú ľudia menej koncentrovaní. To samo o sebe vedie k množstvu úrazov, kde jedna sekunda nepozornosti dokáže navždy zmeniť život. V množstve každodenných informácií určite zarezonujú príbehy slovenských paralympionikov, ambasádorov myšlienky prevencie, ktorí nepriazeň osudu dokázali napokon pretaviť do športových úspechov. „Naším cieľom je dosiahnuť aspoň to, aby sa ľudia zamysleli nad dôsledkami svojho konania skôr, než sa úraz môže stať,“ uvádza Slovenský paralympijský výbor vo svojej kampani.

Budem rád, ak sa nám podarí zasiahnuť predovšetkým mladú generáciu. Tá totiž najčastejšie podľahne túžbe po adrenalínových zážitkoch a tie sa nezriedka končia až absurdnými úrazmi. Profesor Myrón Malý, ktorý sa celé desaťročia staral o spinálnych pacientov v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, má v jasnej pamäti aj prípad, keď skokan do bazéna dopadol na plavca pod vodou tak nešťastne, že ochrnuli obaja. Hovoríme pritom ešte o relatívne dobrom konci, pretože pri poškodení krčných stavcov nastáva paralýza celého tela a človek nedokáže ani dať signál okoliu, že sa topí. Ak si ho nikto nevšimne, naberie sa mu voda do pľúc a nastane úmrtie. Nemusí pritom ísť ani o skoky z veľkej výšky alebo o skoky do vody neznámej hĺbky. Ťažký úraz môžete utrpieť v jazere, v ktorom sa roky kúpete, alebo pri pošmyknutí sa a údere hlavy na schodíku do domáceho bazéna,“ hovorí Ján Riapoš, ktorý úraz utrpel v roku 1993 pri autohavárii a v roku 2015 bol vyhlásený PARALYMPIONIKOM DVADSAŤROČIA v SR.

 

15 percent nás všetkých

Cieľom SPV je okrem samotnej osvety ľudí v letnom období upozorniť aj na ďalšie dôvody poškodenia zdravia. Na jeseň sa bude vo svojej kampani venovať mikrospánku a ďalej na adrenalínové športy. Okrem toho chce upozorniť na samotných športovcov so zdravotným znevýhodnením, že aj po úraze možno žiť život v rámci možností plnohodnotne a s profesionalizáciou na šport.

Naším podprahovým cieľom je však aj pritiahnuť pozornosť ľudí so zdravotným znevýhodnením k paralympizmu. Mnohí z nich možno ani nevedia, že majú veľa možností na športovanie, aj keď sú po ťažkom úraze. Naša kampaň je tak lokálnym pokračovaním celosvetovej kampane #WeThe15, upozorňujúcej, že až 15 percent svetovej populácie tvoria ľudia so zdravotným hendikepom a ich počet neustále rastie. Na Slovensku je to viac ako 800 tisíc ľudí a my by sme boli radi, aby sa kompetentní začali kvalitou ich života zaoberať,“ uvádza Slovenský paralympijský výbor a dodáva, že kampani sa chce venovať až do roku 2024, keď sa budú v Paríži konať ďalšie paralympijské hry.

Inzercia

Zmienených 15 percent v absolútnych číslach znamená, že iba na Slovensku je to viac ako 800-tisíc ľudí.

 

 

Aby to nebol posledný skok

Obyčajný skok do vody môže mať fatálne následky. Je pritom, bohužiaľ, často jedno, či ide o skok z veľkej výšky alebo do vody neznámej hĺbky. Mnohé úrazy sa končia paralýzou a vozíčkom aj po hlavičkách do bazénov, ktoré spĺňajú všetky povinné parametre, alebo pri šantení na brehu jazera. Väčšina z týchto vážnych zranení je úplne zbytočná, bez skokov do vody sa predsa dá celkom pohodlne žiť.

Trvalé komplikácie

Mnoho zdravých ľudí zrejme ani netuší, že neschopnosť chodiť, v prípade kvadruplegikov aj vážne komplikácie s používaním horných končatín a úchopom, nie sú jediné starosti vozičkárov. Niektoré nevidno na prvý pohľad, no o to viac ich trápia. Navyše, sú mimoriadne diskrétne. Vozičkár sa musí naučiť novým spôsobom čítať signály svojho tela a po zvyšok života musí rátať s tým, že sa úplne zmení spôsob jeho stravovania a vylučovania.

Nechoďte do toho po hlave!

Naša chrbtica a miecha, ktorá ňou prechádza, sú veľmi krehké. Pri niektorých aktivitách sme sa ich už naučili chrániť, nosíme prilby pri bicyklovaní, kolobežkovaní či lyžovaní, snowboardisti používajú chrániče celého chrbta známe ako „korytnačky“. Pri skokoch do vody však žiadna vonkajšia ochrana neexistuje. Na verejných kúpaliskách a v plavárňach upozorňujú na zákaz skákania do vody výstražné tabule a dohliadajú naň plavčíci.

 

Pokračujte na ďalší príspevok »