Na našom území majú na svedomí muchotrávky až 95% smrteľných otráv!

Prečítajte si tento zoznam prudko jedovatých húb, ktoré sa nachádzajú (nie len) na našom území, a vyvarujte sa nešťastnému zberu. Príjemné hubárčenie a následnú konzumáciu všetkým.

Muchotrávka zelená (Amanita phalloides)

Snáď najsmrteľnejšia zo všetkých húb, muchotrávka zelená, sa nachádza v celej Európe a veľmi sa podobá jedlým hubám.

Amatérski hubári si ju najviac pletú so šampiónmi a bedľami.

Jej tepelne stabilné amatoxíny odolávajú teplotám varenia a rýchlo poškodzujú bunky v celom tele. Do 6 až 12 hodín po konzumácii sa objavia prudké bolesti brucha, zvracanie a krvavé hnačky, ktoré spôsobujú rýchlu stratu tekutín z tkanív a intenzívny smäd. Čoskoro nasledujú príznaky vážneho postihnutia pečene, obličiek a centrálneho nervového systému, vrátane zníženia výdaja moču, a zníženia hladiny cukru v krvi.

Tento stav vedie ku kóme a smrti vo viac ako 50 percentách prípadov. Medzi pozoruhodné úmrtia patrí pápež Klement VII., ktorý zomrel na náhodnú otravu muchotrávkou zelenou v roku 1534, a pravdepodobne aj rímsky cisár Claudius v roku 54 nl.

Muchotrávka biela

Je to smrteľne jedovatá huba a príznaky a priebeh otravy sú rovnaké ako pri muchotrávke zelenej (Amanita phalloides).

Neskúsení hubári si ju často mýlia s bielymi druhmi pečiarok. Prezradia ju iba lupene na spodnej strane hlúbika.

Rastie od júna do októbra, prevažne v listnatých lesoch v nižších polohách.

Muchotrávka tigrovaná

Toxíny, ktoré obsahuje Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina), predovšetkým muskarín a mykoatropín, spôsobujú hlavne nervové podráždenie spojené s ospalosťou, závratmi či halucináciami, čo môže vyústiť až do bezvedomia.

Rastie najmä v ihličnatých lesoch, zriedkavejšie v listnatých, na presvetlenejších vyhriatych miestach. Rozšírená je dosť hojne od nížin až do vrchov.

Otrava muchotrávkou tigrovanou je prudká, a pôsobí najneskôr  do 4 hodín po požití! Má psychotropné účinky a otrávený má pocity ako v opitosti.

Bedlička hnedoružová

Je to chutne vyzerajúca huba, obsahujúca smrtiaci amatoxín, ktorý niči pečeň. Je široko rozšírená po celej Európe a častiach Ázie, a je nebezpečná kvôli zameniteľnosti s inými jedlými druhmi.

Jedlé bedle majú voľne posuvný prsteň, ten je ale na jedovatých bedličkách upevnený pevne. Vyskytujú sa najmä v smrekových lesoch, v horách s vápenatou pôdou.

Náhodná konzumácia vedie k závažnej toxicite pečene a môže mať smrteľné následky, ak sa neposkytne okamžitá liečba.

Druh Cortinarius

Dva druhy – pavučinec otravný (Cortinarius rubellus) a pavučinec plyšový (Cortinarius orellanus), sú si navzájom veľmi podobné. Zrada spočíva v tom, že sa podobajú na mnoho jedlých odrôd.

Tieto huby obsahujú jed známy ako orellanín, ktorý spočiatku spôsobuje príznaky podobné bežnej chrípke. Orellanín má zákerne dlhú dobu latencie, a môže trvať 2 dni až 3 týždne, kým spôsobí príznaky, čo často vedie k nesprávnej diagnóze. Toxín ​​v konečnom dôsledku, ak sa nelieči, spôsobuje zlyhanie obličiek a smrť.

Kapucňovka okrovohnedastá

Galerina marginata (kapucňovka okrovohnedastá), ktorá sa bežne vyskytuje na severnej pologuli a v častiach Austrálie, je smrteľne jedovatá huba, ktorá obsahuje podobné toxíny ako muchotrávka zelená.

Je nebezpečná hlavne preto, že si ju aj skúsení hubári často pletú s jednou z najväčších kulinárskych lahôdok, šupinačkou menlivou.

Smrteľnou dávkou pre dospelého človeka je 12-15 plodníc. Požitie spôsobuje hnačku, vracanie, podchladenie a poškodenie pečene. Ak sa nieliči, môže viesť k smrti.

Conocybe filaris

Tento druh je bežnou hubou v severozápadnom Pacifiku v Spojených štátoch. Požitie môže spôsobiť smrteľné zlyhanie orgánov.

Pôsobi nevinne a vyzerá ako tuctová trávniková huba, no zdanie klame. Po požití vás čaká nástup gastrointestinálnych symptómov, väčšinou  6-24 hodín po konzumácii húb, čo často vedie k počiatočnej nesprávnej diagnóze otravy jedlom alebo žalúdočnej chrípky.

Je známe, že táto huba obsahuje obzvlášť smrtiaci amatoxín, ktorý pri požití môže spôsobiť nenapraviteľné poškodenie pečene.