Prekvapivé výsledky výskumov

Je naše jedlo čím ďalej tým menej výživné?

Ľudia sa domnievajú, že základné potraviny obsahujú čoraz menej vitamínov a hodnotných výživných látok. Je to pravda?

MAGIC TRAVEL, VisitMaldives.sk

Mnoho ľudí tvrdí, že množstvo živín v našom jedle sa v priebehu posledných dekád zmenšilo. Ale je to pravda? A ak áno, máme skutočný dôvod na obavy?

 

Čo sa v tomto článku dočítate:

  • či sa naozaj mení nutričná hodnota potravín;
  • do akej miery za to môže šľachtenie potravín;
  • čo sú to geneticky modifikované potraviny;
  • do akej miery môže za nekvalitu potravín vyčerpávanie pôdy;
  • o paradoxe, že rast oxidu uhličitého robí Zem zelenšou;
  • ako vplýva oxid uhličitý na rast zeleniny.

 

 

Štúdia publikovaná v roku 2004 sledovala 43 bežných potravín a sledovala, ako sa jej nutričné hodnoty menili v rozpätí rokov 1950 a 1999. Hodnotila pritom 13 rôznych látok v týchto potravinách.

Zistili, že priemerný podiel proteínu, teda bielkovín, sa v nich zmenšil o približne šesť percent, vitamínu C o 15 percent a vitamínu B2 až o zásadných 38 percent. Napríklad vitamín A nezaznamenal pokles, ktorý by presahoval štatistickú chybu. Vedeckí pracovníci však spozorovali aj úbytok minerálov ako železa a vápnika.

Znie to hrozne, pretože uvedená štúdia dáva za pravdu tvrdeniam, že jedlo je čoraz menej výživné.

Nutričná hodnota základných potravín klesá. To ale nutne neznamená, že by sme sa mali začať báť.

Meralo sa správne?

Do celej veci však vstupuje otázka správnej metodiky. Ako dobre mohli ľudia v roku 1950 zmerať výživnosť jednotlivých potravín? Metódy spred takmer 70 rokov sú zásadným spôsobom odlišné od tých súčasných, pričom ani v roku 1999, čo je posledný meraný rok uvádzaný výskumom, nemusela byť táto metodika skutočne spoľahlivá.

Lenže bez ohľadu na to, či sa jedna štúdia mýlila alebo nie, obavy z klesajúcej kvality potravín by nás zaujímať mali. Existuje totiž niekoľko ďalších štúdií, ktoré naznačujú takéto tendencie.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa teda nejedná o mýtus, ale fakt, ktorý by sme mali začať brať do úvahy.

 

Prečo sa to deje? Prečo sa jedlo stáva menej výživným?

Jedným z najčastejšie uvádzaných dôvodov je degradácia pôdy, strata jej schopnosti dodávať plodom živiny. Rastliny, zelenina, ovocie, stromy samotné, kríky i všetko, čo rastie zo zeme, čerpá živiny práve z pôdy. Z hliny. Za pôvodcu degradácie pôdy sa považovalo intenzívne poľnohospodárstvo.

U niektorých mikroživín, ako minerály, je úbytok ich množstva prirodzený. Ale farmári sa vždy snažili používať hnojivá, prostredníctvom ktorých dodali pôde výživným potenciál. Strácanie výživnosti pôdy ale nemusí byť správnou odpoveďou na vyššie položenú otázku, pretože tento argument nie je presvedčivý. Veď dnes rastú rastliny rovnako veľké, alebo ešte väčšie, ako tomu bolo v minulosti.

Do celej veci vstupuje aj ďalší pojem: je ním šľachtenie, teda genetická modifikácia. Genetickú modifikáciu mnohí ľudia považujú za čosi moderné, nezdravé a škodlivé, lenže v skutočnosti za týmto výrazom nie je nič iné ako šľachtenie. Bez neho by banány vyzerali hrozne a neboli by tak chutné, melóny by boli bez chuti a plné jadierok, jahody by boli zakrpatené.

Napríklad dnešná kukurica vyzerá zásadne odlišne ako jej predok spred 9 000 rokov.

Počiatky šľachtenia nachádzame celé tisícky rokov v minulosti, keď ľudia začali s pestovaním plodín pre vlastný úžitok. Ak ho chceli viac, museli si vyberať práve také, ktoré boli odolnejšie pred škodcami, boli chutnejšie, rástli vo väčších množstvách. Dnes plodiny rastú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.

Je možné, že sa v priebehu rokov šľachtenie viac dbalo na estetiku a výdatnosť než na nutričné hodnoty. Uznať za pôvodcu slabšej výživnosti práve šľachtenie by však nebolo správne. Aj rastliny, ovocie a zelenina prechádzajú evolúciou, takže dnešné jablko nemožno porovnávať s jablkom spred stotisíc rokov. A keď do celej hry vstúpilo riadené šľachtenie, celkom zabránilo možnosti korektného porovnávania.

Existuje ale jedna rastlina, ktorá nikdy žiadnym šľachtením neprešla. Iba prirodzenou evolúciou. Tou rastlinou je burina.

 

Porovnanie vzoriek s rozdielom sto rokov

Burinou je aj zlatobyľ. Je to dôležitý zdroj proteínu pre včely, ale nie pre ľudí. Preto zostal divoko rastúcou rastlinou bez šľachtenia.

Zlatobyľ

V Spojených štátoch funguje Smithsonský inštitút, ktorý uskladňuje stovky vzoriek zlatobyľu, najstaršie z nich sú z roku 1842. Vďaka tomu mohli vedeckí pracovníci porovnať nutričné hodnoty vtedajšieho zlatobyľu s tým súčasným. Keďže neprechádzal šľachtením, mohol byť storočný zlatobyľ ideálnou porovnávacou vzorkou.

Výsledky boli ohromujúce.  Zistilo sa, že úbytok proteínu za celú tú dobu predstavoval až 30 percent. A teda nebol to dôsledok šľachtenia, ani degradácie pôdy, pretože zlatobyľ rastie na územiach, ktoré nie sú obhospodarované ľuďmi.

Jedna z teórií hovorí o tom, že príčinou tohto poklesu je oxid uhličitý a zvyšovanie jeho koncentrácie v atmosfére Zeme.

 

Oxid uhličitý pomáha rastlinám, ale nie nám

Oxid uhličitý je pre rastliny ako jedlo. Nevyhnutne ho potrebujú k rastu a životu. Preniká do každej živej bunky v rastline, ktorá potom do prostredia odovzdáva kyslík.

V posledných niekoľkých rokoch sa podiel oxidu uhličitého v atmosfére Zeme zvýšil,  z asi 280 milióntin na 400 milióntin. Neznie to ako veľa, ale vplyv na rastlinstvo to má zásadný. Jedná sa o nárast viac ako 50 percent. Zaujímavosťou je, že vplyvom tejto skutočnosti sa zmenila aj podoba Zeme z vesmíru – možno pozorovať, že jej pevniny sú zelenšie. Je to paradoxné, pretože všeobecne panuje presvedčenie, že zelená planéta je zdravá, v skutočnosti je však zelenanie dôsledkom nárastu oxidu uhličitého, proti ktorému bojuje predovšetkým Európa.

Nárast CO2 v atmosfére má na rastliny zásadný vplyv. Preukázali to experimenty, ktoré môžete dohľadať ako FACE – Free Air CO2 Enrichement. Experimenty prebiehali a prebiehajú tak, že sa do miestnej atmosféry rastlinstva dodáva viac oxidu uhličitého, aby sa zisťoval jeho vplyv na rast. Zistilo sa, že s väčším prísunom CO2 rýchlejšie rastie napríklad ryža, pšenica, jačmeň či zemiaky. To ale neznamená, že musia byť aj nutne viac výživné. Skrátka majú viac sacharidov.

V ďalších štúdiách z Japonska a Číny vedci „pumpovali“ CO2 do ryže tak, aby simulovali obsah oxidu uhličitého v atmosfére za 50 rokov. Podiel proteínu sa priemerne znížil o 10 percent, železa o 8 percent a zinku o 5 percent. Ale nižšia koncentrácia živín nemusí nutne korelovať s úbytkom celkového obsahu živín, tento jav sa nazýva dilučný efekt.

Odhaduje sa, že v roku 2050 bude 150 miliónov ľudí z rozvojových krajín na pokraji takzvanej proteínovej podvýživy. To kvôli nižšiemu obsahu proteínu v ich typických jedlách.

Mohlo by sa zdať, že je to ideálny čas začať jesť doplnky výživy v tabletkách. Ale nie je to pravda, tak ďaleko zatiaľ nie sme. Zatiaľ vieme do nášho jedálnička dostať také potraviny, aby sme naplnili naše nutričné potreby.

Negatívne dôsledky nárastu podielu oxidu uhličitého a dilučného efektu ale môžu prispievať k epidémii obezity.

Teória je taká, že ak zjeme dostatok proteínov, cítime sa byť nasýtení. Ak je ale proteínov menej, musíme zjesť viac jedla k nasýteniu, teda aj viac sacharidov a tukov, aby sme získali potrebnú úroveň proteínu. A tak začneme priberať na váhe. Toto je síce iba špekulácia alebo teória, lenže zistenie, že oxid uhličitý v atmosfére má vplyv na naše jedlo, je fakt.

 

Oxid uhličitý je síce doslova potravou pre rastliny, ovocie a zeleninu, lenže zároveň znižuje ich nutričnú výdatnosť, predovšetkým bielkovín. Ďalší dôvod, prečo sa viac zamýšľať na vplyvom priemyslu na kvalitu života.

 

 

Zdroje:

Veritasium

Mineral nutrient composition of vegetables, fruits and grains: The context of reports of apparent historical declines

Changes in USDA food composition data for 43 garden crops, 1950 to 1999.

Are Depleted Soils Causing a Reduction in the Mineral Content Of Food Crops? (James W. Lyne Phillip Barak, 2000)

The great nutrient collapse

Researchers find rice grown in high carbon dioxide environments may be less nutritious

Volkswagen ARTEON

Čítajte aj ďalšie podobné články:

Seriál o Číne

Ako funguje online marketing v Číne, ktorá má zakázaný Google, Twitter, Facebook, Youtube, Instagram aj WhatsApp?

Pre online marketérov na Slovensku je komunikovanie s cieľovými skupinami prostredníctvom sociálnych sietí Facebook, Instagram a Twitter každodennou rutinou. Ich život sa nezaobíde ani bez nahrávania zaujímavého obsahu na Youtube. Integrálnu úlohu v ich práci má vyhľadávanie a plánovanie kľúčových slov, optimalizácia obsahu pre vyhľadávače, tzv. „SEO“ a manažovanie reklamných kampaní cez Google Ads.

17. septembra 2019

Toto sú najúchvatnejšie automobilové novinky z tohtoročného autosalónu vo Frankfurte

Super-rýchla imidžovka, kabriolety od Ferrari, najrýchlejšie auto planéty či limitovaný Hyundai.

16. septembra 2019

Cestuj po svete

Island bez cestovky: 3000 km roadtrip autom po magickom ostrove s polárnou žiarou nad hlavou

Krajina, ktorú mnohí bez zaváhania označia ako najkrajšiu v Európe. Plná dychberúcich scenérií, kde si užijete pohľady ako z iného sveta, drsnú, ale magickú severskú prírodu, pozorovanie veľrýb a ak máte kúsok šťastia, tak aj polárnu žiaru. Reč je o Islande – krajine ohňa a ľadu. Inšpirujte sa našou 3000 km cestou okolo celého ostrova a zistite, ako si na Islande užiť poriadny výlet aj bez cestovky.

16. septembra 2019


Seriál o Číne

Ako funguje online marketing v Číne, ktorá má zakázaný Google, Twitter, Facebook, Youtube, Instagram aj WhatsApp?

Pre online marketérov na Slovensku je komunikovanie s cieľovými skupinami prostredníctvom sociálnych sietí Facebook, Instagram a Twitter každodennou rutinou. Ich život sa nezaobíde ani bez nahrávania zaujímavého obsahu na Youtube. Integrálnu úlohu v ich práci má vyhľadávanie a plánovanie kľúčových slov, optimalizácia obsahu pre vyhľadávače, tzv. „SEO“ a manažovanie reklamných kampaní cez Google Ads.

17. septembra 2019

Toto sú najúchvatnejšie automobilové novinky z tohtoročného autosalónu vo Frankfurte

Super-rýchla imidžovka, kabriolety od Ferrari, najrýchlejšie auto planéty či limitovaný Hyundai.

16. septembra 2019

Cestuj po svete

Island bez cestovky: 3000 km roadtrip autom po magickom ostrove s polárnou žiarou nad hlavou

Krajina, ktorú mnohí bez zaváhania označia ako najkrajšiu v Európe. Plná dychberúcich scenérií, kde si užijete pohľady ako z iného sveta, drsnú, ale magickú severskú prírodu, pozorovanie veľrýb a ak máte kúsok šťastia, tak aj polárnu žiaru. Reč je o Islande – krajine ohňa a ľadu. Inšpirujte sa našou 3000 km cestou okolo celého ostrova a zistite, ako si na Islande užiť poriadny výlet aj bez cestovky.

16. septembra 2019

Nové riešenie boja proti CO2?

V Nemecku chcú politici platiť ľuďom za odsávanie CO2 z atmosféry

Dostaneme zaplatené za prevádzkovanie čističky vzduchu? V Nemecku možno áno.

13. septembra 2019
PORADŇA

Ako si najlacnejšie zaobstarať nové auto? Vďaka tomuto ušetríte tisíce eur

Ak sa pohrávate s myšlienkou, či je výhodnejšia kúpa auta alebo iné formy jeho zadováženia, tento článok je určený práve vám.

13. septembra 2019

Autosalón Frankfurt 2019

Toto sú vyšperkované Škody, vizionárske BMW a Mercedes, znovuzrodený Defender a nový Hyundai i10

Prinášame vám výber najvýznamnejších noviniek z autosalónu vo Frankfurte nad Mohanom.

12. septembra 2019

SpaceX vynesie na orbit satelity superrýchleho internetu

Operátor SES vyšle sedem nových družíc na strednú obežnú dráhu na nosiči Falcon 9. Nové satelity výrazne zvýšia výkonnosť už osvedčenej siete O3b.

10. septembra 2019

Osobné financie

Narodenie dieťaťa z finančného hľadiska: na čo myslieť a ako ušetriť?

Narodenie dieťaťa je veľký životný míľnik. Človeku sa vtedy menia priority a vo všetkom uprednostňuje dieťa. Starostlivosť o dieťa sa však nezačína jeho narodením, rovnako dôležitá je príprava na jeho príchod a rozhodnutie nič nepodceniť.

10. septembra 2019

Elektromobil pre masy? Nový Volkswagen s parádnym dojazdom a cenovkou hovorí áno

V predvečer automobilového veľtrhu vo Frankfurte sme spoznali jeden z jeho highlightov.

9. septembra 2019

Peugeot uvádza plug-in hybrid už aj v nádhernej 508-čke. Elektrický dojazd je veľmi slušný

Síce bez pohonu oboch náprav, ale i tak s veľmi zaujímavými parametrami.

9. septembra 2019

Lukratívny ekobiznis?

Londýn a jeho vplyv na energetickú revolúciu v Latinskej Amerike

Latinská Amerika stojí pred revolúciou vo využívaní obnoviteľných zdrojov a stáva sa tak predmetom záujmu mnohých investorov.

9. septembra 2019

Bell APT 70

Americký Bell pokročil s výrobou nákladných dronov s autopilotom, zaujíma sa o ne NASA

Lietajú na elektrinu na maximálnu vzdialenosť 56 km a unesú až 32 kg.

6. septembra 2019

Plejáda technických inovácií a úžasné parametre. Aj o tom je prvé elektrické Porsche, nový Taycan

Na svet prichádza doposiaľ najväčší konkurent pre Teslu.

5. septembra 2019

Vyskúšajte smoothie: recept ako na to, tipy a čomu sa naopak vyhnúť?

Smoothie valcuje svet a zdá sa, že len tak skoro tento gastronomický trend neutíchne. Spolu s nápojom sa veľmi darí aj smoothie bowls, miskám s pestrou zmesou ovocia, farieb, konzistencií a chutí. Vyzerá to tak, že čo nevidieť budú malé obchodíky so smoothie bowls za každým rohom a novinka určite neobíde ani Slovensko.

5. septembra 2019

Činohra SND má nového šéfa, je ním Peter Kováč

Dramaturgicky pripravil viac ako 100 divadelných inscenácií v rôznych slovenských divadlách.

4. septembra 2019

Píše Peter Bobik

Je dokonané… Dlh je bezcenný

Nízke úroky sú dobré iba pre dlžníka, ale čo ak veriteľ stratí motiváciu požičiavať, pretože sa mu to skrátka neoplatí? Aké dôsledky môže mať pre nás život v prostredí, kde dlh nemá cenu?

4. septembra 2019

Obľúbená 3008-čka dostala (hybridnú) štvorkolku. Ide o najvýkonnejší Peugeot súčasnosti

Už pri odhalení novej 3008-čky odznelo, že neskôr príde aj verzia s pohonom všetkých štyroch kolies. Ten čas nastal práve teraz.

3. septembra 2019

Mobilita po novom

Monocykle alebo lietajúce jetpacky? Toto sú dve alternatívy dopravy budúcnosti

Čoraz komplikovanejšia individuálna mobilita si vynucuje vznik úplne nových dopravných prostriedkov.

3. septembra 2019

Bugatti má vo vrecku ďalší rekord. Upravený Chiron pokoril maximálnu rýchlosť 490 km/h!

Ako blesk z jasného neba prichádza správa, že Bugatti prekonáva magickú bariéru 300 míľ za hodinu.

2. septembra 2019

Hurikán Dorian ničí, čo mu stojí v ceste. Dokáže podobné hurikány zastaviť moderná veda?

Zhadzovať na hurikán atómové bomby zrejme nebude najlepší nápad.

2. septembra 2019

KRÁTKE VIDEODOKUMENTY

Pohľad do zákulisia filmov Avengers, Justice League, Wonder Woman a Man of Steel

Vizuálne efekty nie sú ničím dodatočným, ale počíta sa s nimi ešte predtým, ako sa vôbec začne nakrúcať s hercami.

2. septembra 2019