Prekvapivé výsledky výskumov

Je naše jedlo čím ďalej tým menej výživné?

Ľudia sa domnievajú, že základné potraviny obsahujú čoraz menej vitamínov a hodnotných výživných látok. Je to pravda?

Mnoho ľudí tvrdí, že množstvo živín v našom jedle sa v priebehu posledných dekád zmenšilo. Ale je to pravda? A ak áno, máme skutočný dôvod na obavy?

 

Čo sa v tomto článku dočítate:

  • či sa naozaj mení nutričná hodnota potravín;
  • do akej miery za to môže šľachtenie potravín;
  • čo sú to geneticky modifikované potraviny;
  • do akej miery môže za nekvalitu potravín vyčerpávanie pôdy;
  • o paradoxe, že rast oxidu uhličitého robí Zem zelenšou;
  • ako vplýva oxid uhličitý na rast zeleniny.

 

 

Štúdia publikovaná v roku 2004 sledovala 43 bežných potravín a sledovala, ako sa jej nutričné hodnoty menili v rozpätí rokov 1950 a 1999. Hodnotila pritom 13 rôznych látok v týchto potravinách.

Zistili, že priemerný podiel proteínu, teda bielkovín, sa v nich zmenšil o približne šesť percent, vitamínu C o 15 percent a vitamínu B2 až o zásadných 38 percent. Napríklad vitamín A nezaznamenal pokles, ktorý by presahoval štatistickú chybu. Vedeckí pracovníci však spozorovali aj úbytok minerálov ako železa a vápnika.

Znie to hrozne, pretože uvedená štúdia dáva za pravdu tvrdeniam, že jedlo je čoraz menej výživné.

Nutričná hodnota základných potravín klesá. To ale nutne neznamená, že by sme sa mali začať báť.

Meralo sa správne?

Do celej veci však vstupuje otázka správnej metodiky. Ako dobre mohli ľudia v roku 1950 zmerať výživnosť jednotlivých potravín? Metódy spred takmer 70 rokov sú zásadným spôsobom odlišné od tých súčasných, pričom ani v roku 1999, čo je posledný meraný rok uvádzaný výskumom, nemusela byť táto metodika skutočne spoľahlivá.

Lenže bez ohľadu na to, či sa jedna štúdia mýlila alebo nie, obavy z klesajúcej kvality potravín by nás zaujímať mali. Existuje totiž niekoľko ďalších štúdií, ktoré naznačujú takéto tendencie.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa teda nejedná o mýtus, ale fakt, ktorý by sme mali začať brať do úvahy.

 

Prečo sa to deje? Prečo sa jedlo stáva menej výživným?

Jedným z najčastejšie uvádzaných dôvodov je degradácia pôdy, strata jej schopnosti dodávať plodom živiny. Rastliny, zelenina, ovocie, stromy samotné, kríky i všetko, čo rastie zo zeme, čerpá živiny práve z pôdy. Z hliny. Za pôvodcu degradácie pôdy sa považovalo intenzívne poľnohospodárstvo.

U niektorých mikroživín, ako minerály, je úbytok ich množstva prirodzený. Ale farmári sa vždy snažili používať hnojivá, prostredníctvom ktorých dodali pôde výživným potenciál. Strácanie výživnosti pôdy ale nemusí byť správnou odpoveďou na vyššie položenú otázku, pretože tento argument nie je presvedčivý. Veď dnes rastú rastliny rovnako veľké, alebo ešte väčšie, ako tomu bolo v minulosti.

Do celej veci vstupuje aj ďalší pojem: je ním šľachtenie, teda genetická modifikácia. Genetickú modifikáciu mnohí ľudia považujú za čosi moderné, nezdravé a škodlivé, lenže v skutočnosti za týmto výrazom nie je nič iné ako šľachtenie. Bez neho by banány vyzerali hrozne a neboli by tak chutné, melóny by boli bez chuti a plné jadierok, jahody by boli zakrpatené.

Napríklad dnešná kukurica vyzerá zásadne odlišne ako jej predok spred 9 000 rokov.

Počiatky šľachtenia nachádzame celé tisícky rokov v minulosti, keď ľudia začali s pestovaním plodín pre vlastný úžitok. Ak ho chceli viac, museli si vyberať práve také, ktoré boli odolnejšie pred škodcami, boli chutnejšie, rástli vo väčších množstvách. Dnes plodiny rastú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.

Je možné, že sa v priebehu rokov šľachtenie viac dbalo na estetiku a výdatnosť než na nutričné hodnoty. Uznať za pôvodcu slabšej výživnosti práve šľachtenie by však nebolo správne. Aj rastliny, ovocie a zelenina prechádzajú evolúciou, takže dnešné jablko nemožno porovnávať s jablkom spred stotisíc rokov. A keď do celej hry vstúpilo riadené šľachtenie, celkom zabránilo možnosti korektného porovnávania.

Existuje ale jedna rastlina, ktorá nikdy žiadnym šľachtením neprešla. Iba prirodzenou evolúciou. Tou rastlinou je burina.

 

Porovnanie vzoriek s rozdielom sto rokov

Burinou je aj zlatobyľ. Je to dôležitý zdroj proteínu pre včely, ale nie pre ľudí. Preto zostal divoko rastúcou rastlinou bez šľachtenia.

Zlatobyľ

V Spojených štátoch funguje Smithsonský inštitút, ktorý uskladňuje stovky vzoriek zlatobyľu, najstaršie z nich sú z roku 1842. Vďaka tomu mohli vedeckí pracovníci porovnať nutričné hodnoty vtedajšieho zlatobyľu s tým súčasným. Keďže neprechádzal šľachtením, mohol byť storočný zlatobyľ ideálnou porovnávacou vzorkou.

Výsledky boli ohromujúce.  Zistilo sa, že úbytok proteínu za celú tú dobu predstavoval až 30 percent. A teda nebol to dôsledok šľachtenia, ani degradácie pôdy, pretože zlatobyľ rastie na územiach, ktoré nie sú obhospodarované ľuďmi.

Jedna z teórií hovorí o tom, že príčinou tohto poklesu je oxid uhličitý a zvyšovanie jeho koncentrácie v atmosfére Zeme.

 

Oxid uhličitý pomáha rastlinám, ale nie nám

Oxid uhličitý je pre rastliny ako jedlo. Nevyhnutne ho potrebujú k rastu a životu. Preniká do každej živej bunky v rastline, ktorá potom do prostredia odovzdáva kyslík.

V posledných niekoľkých rokoch sa podiel oxidu uhličitého v atmosfére Zeme zvýšil,  z asi 280 milióntin na 400 milióntin. Neznie to ako veľa, ale vplyv na rastlinstvo to má zásadný. Jedná sa o nárast viac ako 50 percent. Zaujímavosťou je, že vplyvom tejto skutočnosti sa zmenila aj podoba Zeme z vesmíru – možno pozorovať, že jej pevniny sú zelenšie. Je to paradoxné, pretože všeobecne panuje presvedčenie, že zelená planéta je zdravá, v skutočnosti je však zelenanie dôsledkom nárastu oxidu uhličitého, proti ktorému bojuje predovšetkým Európa.

Nárast CO2 v atmosfére má na rastliny zásadný vplyv. Preukázali to experimenty, ktoré môžete dohľadať ako FACE – Free Air CO2 Enrichement. Experimenty prebiehali a prebiehajú tak, že sa do miestnej atmosféry rastlinstva dodáva viac oxidu uhličitého, aby sa zisťoval jeho vplyv na rast. Zistilo sa, že s väčším prísunom CO2 rýchlejšie rastie napríklad ryža, pšenica, jačmeň či zemiaky. To ale neznamená, že musia byť aj nutne viac výživné. Skrátka majú viac sacharidov.

V ďalších štúdiách z Japonska a Číny vedci „pumpovali“ CO2 do ryže tak, aby simulovali obsah oxidu uhličitého v atmosfére za 50 rokov. Podiel proteínu sa priemerne znížil o 10 percent, železa o 8 percent a zinku o 5 percent. Ale nižšia koncentrácia živín nemusí nutne korelovať s úbytkom celkového obsahu živín, tento jav sa nazýva dilučný efekt.

Odhaduje sa, že v roku 2050 bude 150 miliónov ľudí z rozvojových krajín na pokraji takzvanej proteínovej podvýživy. To kvôli nižšiemu obsahu proteínu v ich typických jedlách.

Mohlo by sa zdať, že je to ideálny čas začať jesť doplnky výživy v tabletkách. Ale nie je to pravda, tak ďaleko zatiaľ nie sme. Zatiaľ vieme do nášho jedálnička dostať také potraviny, aby sme naplnili naše nutričné potreby.

Negatívne dôsledky nárastu podielu oxidu uhličitého a dilučného efektu ale môžu prispievať k epidémii obezity.

Teória je taká, že ak zjeme dostatok proteínov, cítime sa byť nasýtení. Ak je ale proteínov menej, musíme zjesť viac jedla k nasýteniu, teda aj viac sacharidov a tukov, aby sme získali potrebnú úroveň proteínu. A tak začneme priberať na váhe. Toto je síce iba špekulácia alebo teória, lenže zistenie, že oxid uhličitý v atmosfére má vplyv na naše jedlo, je fakt.

 

Oxid uhličitý je síce doslova potravou pre rastliny, ovocie a zeleninu, lenže zároveň znižuje ich nutričnú výdatnosť, predovšetkým bielkovín. Ďalší dôvod, prečo sa viac zamýšľať na vplyvom priemyslu na kvalitu života.

 

 

Zdroje:

Veritasium

Mineral nutrient composition of vegetables, fruits and grains: The context of reports of apparent historical declines

Changes in USDA food composition data for 43 garden crops, 1950 to 1999.

Are Depleted Soils Causing a Reduction in the Mineral Content Of Food Crops? (James W. Lyne Phillip Barak, 2000)

The great nutrient collapse

Researchers find rice grown in high carbon dioxide environments may be less nutritious

REKLAMA » PREJSŤ NA STRÁNKU INZERENTA


NEPREHLIADNITE

Globálne ekonomické dopady nového koronavírusu z Číny môžu byť bezprecedentné!

Na šíriaci sa koronavírus doplácajú nielen ľudia, ale aj automobilky, značky s luxusným tovarom i samotná čínska vláda.

27. januára 2020

DC vs Marvel 2020

Komiksy, ktoré sa dostanú na plátna kín v roku 2020

Si fanúšik komiksov a nevieš čo ťa tento rok čaká v kinách? čítaj ďalej a dozvieš sa.

27. januára 2020

Film

Žánrovo pestrý Jojo Králiček vás rozosmeje a aj rozplače (Recenzia)

Jeden z kandidátov na Oskara sa konečne začal premietať aj v našich kinách. Oplatí sa ho vidieť?

25. januára 2020

10 vecí, ktoré by ste v Indonézii nemali vynechať, aby ste zažili jej pravú chuť

Aj napriek veľkej diaľke si Indonézia podmanila Slovákov, a to najmä vďaka svojej okúzľujúcej prírode, exotickým ostrovom, pestrej kultúre či veľmi chutnému jedlu. Tu je zopár tipov, ktoré by ste nemali vynechať počas vašej cesty touto exotickou krajinou.

25. januára 2020

Autorský komentár

Je v poriadku, keď bohatí neprispievajú na charitu?

Všeobecná mienka je, že bohatí by mali venovať na charitu viac ako stredná vrstva. Nemusí to byť ale správny názor.

24. januára 2020

Naše tipy

Do Petrohradu bez víz! Letenky, doprava, ubytovanie a všetko, čo treba vedieť pred touto cestou

Výlet do Petrohradu nebol nikdy jednoduchší, a to vďaka zrušeniu vízovej povinnosti, ktorú nahradil bezplatný elektronický dokument. Inšpirujte sa sprievodcom, ktorý vám výlet uľahčí. Petrohrad je metropola Ruska, ktorá je považovaná za lepší turistickejší zážitok ako samotná Moskva.

23. januára 2020

Nečakané správy

Čína práve vyhlásila vojnu jednorazovým plastom. Bude vzorom aj pre Európu.

Rozsah opatrení proti jednorazovým plastom je bezprecendentný.

21. januára 2020

Tip na výlet

Francúzska riviéra – kombinácia hôr, pláži a príjemnej atmosféry za 3 dni

Krásne pláže, chutné jedlo, bohatá história a ešte krajšia príroda. To všetko sa dá stihnúť počas troch dní na Francúzskej riviére.

21. januára 2020

„Dobrosrdečnosť je zadarmo“

Prečo podnikáme dlhé cesty za sebapoznaním do Ázie?

Ocitli ste sa už niekedy v situácii, kedy ste nevedeli, či sa váš život uberá tým správnym smerom alebo ste dokonca nevedeli, čo vlastne od života chcete? V súčasnosti to veľa mladých ľudí rieši tak trochu radikálne. Vyberú sa niekde, kde toho nemajú veľa, no predsa majú čo ponúknuť.

20. januára 2020

New York Harbour Storm-Surge Barrier

Má hrádza okolo New Yorku za 200 miliárd dolárov zmysel? Prekvapivo sa zhodujú vedci i Trump

Podľa Trumpa sú to vyhodené peniaze a ani odborníci sa nezhodujú na tom, že bude hrádza fungovať.

20. januára 2020

VIDEO | Supercar Blondie

Najvzácnejšie autá sveta v jednej garáži

Navštívime spolu so Supercar Blondie Petersen Automotive Museum, kde môžete vidieť zbierku tých najhodnotnejších vozidiel na svete. Nie všetky sa vám však budú páčiť.

20. januára 2020

USA vs. Čína

Obchodná vojna medzi USA a Čínou – čo je jej pôvodca a prečo podpísanie dohody neznamená jej koniec?

Prečo sa nevedia Spojené štáty a Čína dohodnúť? USA je značne zadlžená a Čína je jej druhý najväčší veriteľ. Tento stav vytvára medzi nim napätie.

18. januára 2020

Kybernetická bezpečnosť

Zverejnili 20 najpoužívanejších hesiel sveta, pravdepodobne ich máte aj vy

Ak niekde používate jedno z uvedených hesiel, radšej si ho hneď zmeňte.

17. januára 2020

Neprehliadnite

3D tlač je príležitosť spraviť svet lepším miestom

Neuveriteľný technologický pokrok, ktorého sme všetci práve teraz svedkami, je záväzkom pre nás i ďalšie generácie.

16. januára 2020

Cenzurovaný antihrdina

Joker bol omyl. Predstaviteľ Jokera prechádza do Marvelu a hrá úplne novú postavu

Herecká povesť Jareda Leta podľa mnohých utrpela, keď vyšiel film Suicide Squad, v ktorom zahral avantgardného Jokera. Leto teraz prešiel z DC do Marvelu, kde stvárni postavu Morbiusa.

15. januára 2020

Doba živých robotov sa blíži

Prvý robot vyrobený zo živých buniek je na svete: ani živý, ani umelý, niečo medzitým

Vermontská univerzita si na svoje konto pripísala svetové prvenstvo – výrobu „robota“ vyrobeného zo živých buniek. Budúcnosť tohto vynálezu povzbudzuje divoké špekulácie.

14. januára 2020

Verejný záväzok zodpovednosti

Hrozby, ktoré nás dnes ovplyvňujú, sú vážne. Emisie CO2 neberieme na ľahkú váhu

Emisie CO2 by sme nemali brať na ľahkú váhu. Podieľajú sa na množstve problémov, ktoré okolo seba máme.

13. januára 2020

Stále máte chuť na kávu?

Prečo by mala šálka kávy stáť 22,50 eur

Ceny kávy sú neudržateľne nízke a ani si to neuvedomujeme.

9. januára 2020

Hviezdy dostupné pre každého

Celebrita najvyššieho rangu zagratuluje vášmu kamarátovi či manželke. Služba Cameo je unikátom.

Známe osobnosti ponúkajú za niekoľko desiatok či stoviek dolárov videá vytvorené špeciálne pre konkrétnu osobu.

8. januára 2020

Vplyv človeka je pozitívny i negatívny

Austrália čelí masovému vymieraniu druhov. Dialo sa aj v minulosti, no teraz je to iné

Katastrofické požiare v Austrálii budú mať dopad nielen na ekonomiku, ale aj biodiverzitu a funkcie ekosystému. 

7. januára 2020

Ničíme si vlastný svet

Čo robí vzduch v Dillí tak smrteľným? Prekvapivo to nie je len o doprave

V dobe populizmu sa hovorí najmä o nezdravej doprave, ale oveľa väčší vplyv na znečistenie majú tradície.

3. januára 2020