Katastrofa obludných rozmerov

Čierna smrť: choroba, pri ktorej testovanie ani ochrana neexistovali. Je mor stále medzi nami?

Lekári odmietali pacientov, kňazi odmietli vykonávať posledné obrady.

Čierna smrť bola ničivá globálna epidémia bubonického moru, ktorá zasiahla Európu a Áziu v polovici 14. storočia. Mor dorazil do Európy v októbri 1347, keď 12 lodí z Čierneho mora zakotvilo v sicílskom prístave Messina.

Ľudí zhromaždených v dokoch čakalo strašné prekvapenie: väčšina námorníkov na palube lodí bola mŕtva a tí, ktorí boli stále nažive, boli vážne chorí a pokrytí čiernymi vredmi, z ktorých vytekal krv a hnis.

Ilustračná fotografia (Morový príbeh, zobrazujúci mníchov, ktorí liečia obete moru) Zdroj: kccu.org

Sicílske úrady narýchlo nariadili flotilu „lodí smrti“ odplaviť z prístavu, ale už bolo neskoro: Počas nasledujúcich piatich rokov čierna smrť v Európe zabila približne 25 miliónov ľudí – takmer jednu tretinu populácie kontinentu.

Štúdia súčasných archívov naznačuje, že úmrtnosť kolíše v rôznych regiónoch medzi jednou osminou a dvoma tretinami populácie a vyhlásenie francúzskeho kronikára Jeana Froissarta, že približne jedna tretina európskej populácie zomrela na epidémiu, môže byť celkom presné. Populácia v Anglicku v roku 1400 bola možno polovica toho, čo bola pred 100 rokmi; len v tejto krajine čierna smrť spôsobila dramatické vyľudnenie alebo úplné zmiznutie stoviek dedín. Hrubý odhad teda je, že v Európe zomrelo na mor počas čiernej smrti 25 miliónov ľudí. Obyvateľstvo západnej Európy opäť dosiahlo úroveň spred roku 1348 až začiatkom 16. storočia.

 

INZERCIA

Ako sa čierny mor začal?

Ešte predtým, ako „lode smrti“ vtiahli do prístavu v Messine, mnohí Európania počuli chýry o „veľkom more“, ktorý si razil smrtiacu cestu cez obchodné cesty na Blízkom a Ďalekom východe. Začiatkom 40. rokov 14. storočia táto choroba skutočne zasiahla Čínu, Indiu, Perziu, Sýriu a Egypt.

Predpokladá sa, že mor pochádza z Ázie a pravdepodobne sa šíril obchodnými loďami, hoci nedávny výskum ukázal, že patogén zodpovedný za čiernu smrť mohol v Európe existovať už v roku 3000 pred Kristom.

Inzercia

Ilustračná fotografia (nakazený muž – mor zabíjal tak rýchlo, že nezanechal žiadne viditeľné stopy na kostrách) Zdroj: bbc.com

Príznaky čierneho moru

V tele obeti sa prúd baktérií dostáva k najbližšej lymfatickej uzline. Tam sa baktéria usídli, a to až tak dobre, že uzlina napuchne, stvrdne a prenikne aj cez kožu – vytláča nakazený hnis. Keďže blchy pohrýzli ľudí väčšinou do nohy, najbližšia uzlina sa nachádza v slabinách. Tieto zväčšené lymfatické uzliny známe ako morové rany sú hlavným príznakom moru – sú odporné a bolestivé a môžu byť veľké jablko alebo až ako veľký pomaranč. Akýkoľvek pohyb je pritom neznesiteľne bolestivý.

Z týchto zvláštnych opuchov vytekal krv a hnis, po ktorých nasledovalo množstvo ďalších nepríjemných symptómov – horúčka, zimnica, vracanie, hnačka, strašné bolesti – a potom v krátkom čase smrť.

Na tele sa vytvárali aj „božie symboly“ – malé okrúhle vyrážky nazývané aj „ruže“. Tie sa rozširovali po celom tele, obzvlášť okolo infikovaných lymfatických uzlín. Vytvárali sa vnútorným krvácaním a oslabenými stenami krvných ciev a boli jasným znamením, že človek nemá len silnú chrípku.

Keď uzliny praskali cez kožu von, veci nabrali rýchly spád: nasleduje hnačka a vracanie, často aj septický šok ako reakcia na prasknutie uzlín. K tomu sa pridáva zlyhanie dýchania a zápal pľúc.

 

Ako sa čierna smrť šírila?

Choroba bola desivo rýchla – ľudia, ktorí keď išli večer spať boli úplne zdraví, mohli byť do rána mŕtvi.

Dnes vedci vedia, že čiernu smrť, známu ako mor, šíril bacil zvaný Yersinia pestis – francúzsky biológ Alexandre Yersin objavil tento zárodok na konci 19. storočia.

Ilustračná fotografia (zachytený stav v dedine, ktorá zvádzala boj s morom) Zdroj: iteraryocean.com

Vedia, že bacil putuje od človeka k človeku vzduchom, ako aj uhryznutím infikovanými blchami a potkanmi. Oboch týchto škodcov bolo možné nájsť takmer všade v stredovekej Európe, no boli obzvlášť doma na palubách lodí každého druhu – a tak si smrteľný mor razil cestu jedným európskym prístavným mestom za druhým.

Krátko po tom, čo zasiahla Messinu, sa čierna smrť rozšírila do prístavu Marseille vo Francúzsku a do prístavu Tunis v severnej Afrike. Potom sa dostala do Ríma a Florencie, dvoch miest v strede komplikovanej siete obchodných ciest. V polovici roku 1348 zasiahla čierna smrť Paríž, Bordeaux, Lyon a Londýn.

Dnes je tento pochmúrny sled udalostí desivý, no pochopiteľný. V polovici 14. storočia sa však zdalo, že na to neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie.

Nikto presne nevedel, ako sa čierna smrť prenáša z jedného pacienta na druhého a nikto nevedel, ako jej predchádzať alebo ju liečiť. Podľa jedného lekára napríklad „okamžitá smrť nastane, keď vzdušný duch, ktorý unikne z očí chorého, zasiahne zdravého človeka, ktorý stojí blízko a pozerá sa na chorého“.

Následky tejto násilnej katastrofy boli mnohé. Okamžite nasledovalo zastavenie vojen a náhly pokles obchodu, ktorý však trval len krátko. Trvalejším a závažnejším dôsledkom bolo drastické zníženie množstva obrábanej pôdy v dôsledku smrti toľkých roľníkov a robotníkov.

To sa ukázalo ako skaza mnohých vlastníkov pôdy. Nedostatok pracovnej sily ich prinútil radikálne zvyšovať mzdy a zmeniť renty v snahe udržať si svojich nájomníkov. Došlo aj k všeobecnému zvýšeniu miezd pre remeselníkov a roľníkov. Tieto zmeny priniesli novú plynulosť do dovtedajšej rigidnej stratifikácie spoločnosti. Najväčšie zmeny v tejto oblasti zaznamenalo Anglicko, kde došlo ku kolapsu spoločnosti a prakticky nastala spoločenská anarchia a chaos.

Ilustračná fotorafia (púšťanie žilou) Zdroj: panacea.nl

Ako sa čierna smrť liečila?

Lekári sa spoliehali na hrubé a nenáročné techniky, ako púšťanie žilou a pichanie do vredov (praktiky, ktoré boli nebezpečné aj nehygienické) a poverčivé praktiky, ako je pálenie aromatických bylín a kúpanie sa v ružovej vode alebo octe.

Medzitým v panike zdraví ľudia robili všetko, čo mohli, aby sa vyhli chorým. Lekári odmietali vidieť pacientov; kňazi odmietli vykonávať posledné obrady; a obchodníci zatvorili svoje obchody. Veľa ľudí utieklo z miest na vidiek, no ani tam sa chorobe nevyhli: Postihla kravy, ovce, kozy, ošípané a sliepky aj ľudí.

V skutočnosti zomrelo toľko oviec, že ​​jedným z dôsledkov čiernej smrti bol nedostatok vlny v Európe. Mnohí ľudia v snahe sa zachrániť, dokonca opustili svojich chorých a umierajúcich blízkych. Muži opúšťali svoje ženy, matky svoje deti – časy skutočnej katastrofy, ktoré si našťastie v dnešnej dobe nevieme ani predstaviť.

 

Čierny mor: Boží trest?

Pretože nerozumeli biológii choroby, mnohí ľudia verili, že čierna smrť je akýmsi božím trestom – odplatou za hriechy proti Bohu, akými sú chamtivosť, rúhanie, heréza, smilstvo a svetskosť.

Podľa tejto logiky bol jediný spôsob, ako prekonať mor, získať Božie odpustenie. Niektorí ľudia verili, že spôsob, ako to urobiť, je očistiť ich komunity od kacírov a iných výtržníkov – a tak bolo napríklad v rokoch 1348 a 1349 zmasakrovaných mnoho tisíc Židov. (Ďalšie tisíce utiekli do riedko osídlených oblastí východnej Európy, kde mohli by byť relatívne v bezpečí pred zúriacimi davmi v mestách.) Židia neboli ani zďaleka jedinou časťou spoločnosti, ktorá si to odniesla – akákoľvek rasová, náboženská a iná odlišnosť viedla k útlaku a prenasledovaniu.

Ilustračná fotografia: (Flagelanti) Zdroj: britannica.com

Flagelanti

Niektorí muži z vyššej triedy sa pripojili k sprievodom flagelantov, ktorí putovali z mesta do mesta a zapájali sa do verejných prejavov pokánia a trestu: Bili seba a jeden druhého ťažkými koženými remeňmi posiatymi ostrými kúskami kovu, kým sa obyvatelia mesta prizerali. Flagelanti opakovali tento rituál trikrát denne. Potom sa presunuli do ďalšieho mesta a začali proces odznova.

Hoci flagelantské hnutie poskytovalo určitú útechu ľuďom, ktorí sa cítili bezmocní tvárou v tvár nevysvetliteľnej tragédii, čoskoro začalo znepokojovať pápeža, ktorého autoritu si flagelanti začali uzurpovať. Tvárou v tvár tomuto pápežskému odporu sa hnutie rozpadlo.

 

Morová maska – prečo ju ľudia nosili?

Morová maska mala pretiahnutý zobák a stala sa symbolom čiernej smrti, ktorý nik nechcel vidieť. Nosili ju najmä lekári, no jej tvar nemal odstrašiť – mal úplne iný význam. Do predĺženej nosovej časti masky sa dávalo korenievonné bylinky, aby človek necítil zápach hnijúcich tiel a mŕtvol.

Ilustračná fotografia (Morová maska) Zdroj: inews.co.uk

Ako skončila čierna smrť?

Mor nikdy neskončil a po rokoch sa vrátil s pomstou. Úradníci v benátskom prístavnom meste Ragusa boli schopní spomaliť jeho šírenie tým, že držali prichádzajúcich námorníkov v izolácii, kým nebolo jasné, že nie sú nositeľmi choroby – vytvorili sociálny odstup, ktorý sa spoliehal na izoláciu, aby spomalila šírenie choroby.

 

Existuje ešte?

Epidémia čiernej smrti prebehla začiatkom 50. rokov 14. storočia, no po stáročia sa mor objavoval každých pár generácií. Moderná hygiena a postupy verejného zdravia výrazne zmiernili vplyv choroby, ale neodstránili ju. Aj keď sú na liečbu čiernej smrti dostupné antibiotiká, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa každý rok stále vyskytuje 1 000 až 3 000 prípadov moru.

Pokračujte na ďalší príspevok »



Fenomén

6 dôvodov, prečo zmenila televízia svet

  • Televízia od svojho vzniku zohrala nepopierateľnú úlohu v zmene spoločnosti a postupom času sa stala jedným z najvýznamnejších médií vôbec. Jej vplyv sa dotkol takmer každej oblasti ľudského života a ovplyvnil spôsob, ako vnímame svet okolo nás.
  • Televízory sa tak stali základným zariadením domácnosti a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.