Cholera dnes a kedysi. Vedeli ste koľko ľudí na ňu stále umiera?
CHOLERA DNES A KEDYSI
Pôvod cholery
Nie je jasné, kedy presne cholera prvýkrát postihla ľudí.
Prvé texty z Indie (Sushruta Samhita v 5. storočí pred Kristom) a Grécka (Hippokrates v 4. storočí pred Kristom a Aretaeus z Kappadokie v 1. storočí pred Kristom) opisujú ojedinelé prípady chorôb podobných cholere.
Jedna z prvých podrobných správ o epidémii cholery pochádza od Gaspara Correu, ktorý opísal na jar roku 1543 vypuknutie choroby v delte Gangy. Miestni ľudia túto chorobu nazývali „moryxy“ a údajne zabila obete do 8 hodín od vzniku symptómov a mala takú úmrtnosť, že miestni obyvatelia mali problém pochovať všetkých mŕtvych.
Počas niekoľkých nasledujúcich storočí nasledovali početné správy o prejavoch cholery pozdĺž západného pobrežia Indie od portugalských, holandských, francúzskych a britských pozorovateľov.
Prvá pandémia cholery
Prvá pandémia cholery sa objavila v delte Gangy, s vypuknutím v Jessore v Indii v roku 1817 v dôsledku kontaminovanej ryže. Choroba sa rýchlo rozšírila po väčšine Indie, dnešného Mjanmarska a dnešnej Srí Lanky cestovaním po obchodných cestách vybudovaných Európanmi.
Do roku 1820 sa cholera rozšírila do Thajska, Indonézie (len na ostrove Jáva zabila 100 000 ľudí) a na Filipíny. Z Thajska a Indonézie sa choroba dostala prostredníctvom infikovaných ľudí na lodiach do Číny v roku 1820, a Japonska v roku 1822.
Rozšírila sa aj mimo Ázie. V roku 1821 priniesli britské jednotky z Indie do Ománu choleru do Perzského zálivu. Choroba sa nakoniec dostala na európske územie a zasiahla súčasné Turecko, Sýriu a južné Rusko.
Pandémia vyhasla 6 rokov po tom, čo začala, pravdepodobne vďaka silnej zime v rokoch 1823–1824, ktorá mohla zabiť baktérie žijúce v zásobách vody.
Cholera infikuje Európu a Ameriku
Druhá pandémia cholery začala okolo roku 1829.
Rovnako ako tá predošlá, aj druhá pandémia má pôvod v Indii, a rozšírila sa pozdĺž obchodných a vojenských ciest do východnej a strednej Ázie, a na Blízky východ.
Na jeseň roku 1830 sa cholera dostala do Moskvy. Šírenie choroby sa počas zimy dočasne spomalilo, ale na jar roku 1831 sa opäť zvýšilo a zasiahlo Fínsko a Poľsko. Potom sa cholera rozšírila do Maďarska a Nemecka.
Choroba sa následne rozšírila po celej Európe, vrátane toho, že sa prvýkrát dostala do Veľkej Británie. Británia prijala niekoľko opatrení, ktoré mali pomôcť obmedziť šírenie choroby, vrátane zavedenia karantény a zriadenia miestnych výborov zdravia.
Verejnosť sa však zmocnila rozšíreného strachu z choroby a nedôvery k autoritám, predovšetkým k lekárom. Nevyvážené tlačové správy viedli ľudí k tomu, že si mysleli, že viac obetí zomrelo v nemocnici ako v ich domovoch, a verejnosť začala veriť, že obete prevezené do nemocníc zabili lekári na anatomickú pitvu. Tento strach mal za následok niekoľko „cholerových nepokojov“ v Liverpoole.
V roku 1832 sa cholera dostala aj do Ameriky. V júni toho istého roku zaznamenal Quebec 1 000 úmrtí na túto chorobu, ktorá sa rýchlo rozšírila pozdĺž rieky Svätého Vavrinca a jej prítokov.
Približne v rovnakom sa cholera dostala aj do Spojených štátov a objavila sa v New Yorku a Philadelphii. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa rozšírila po celej krajine. Do Latinskej Ameriky vrátane Mexika a Kuby sa dostala v roku 1833.
Ako vedci študovali choleru
V rokoch 1852 až 1923 svet zažil ďalšie štyri pandémie cholery.
Tretia pandémia, trvajúca 1852–1859, bola najsmrteľnejšia. Spustošila Áziu, Európu, Severnú Ameriku a Afriku, a len vo Veľkej Británii v roku 1854, najhoršom roku cholery, zabila 23 000 ľudí.
V tom roku britský lekár John Snow, ktorý je považovaný za jedného z otcov modernej epidemiológie, starostlivo zmapoval prípady cholery v oblasti Soho v Londýne, čo mu umožnilo identifikovať zdroj choroby v tejto oblasti: kontaminovaná voda z čerpadla verejnej studne. Presvedčil úradníkov, aby odstránili rukoväť pumpy, čím sa okamžite zbavili prípadov cholery v oblasti.
Štvrtá a piata pandémia cholery – v rokoch 1863 – 1875 a 1881 – 1896 – boli celkovo menej závažné ako predchádzajúce pandémie.
Vrokoch 1872 až 1873 v Maďarsku zomrelo na choleru 190 000 ľudí, a Hamburg stratil takmer 1,5 percenta svojej populácie v dôsledku cholery v roku 1892.
V roku 1883 nemecký mikrobiológ Robert Koch, zakladateľ modernej bakteriológie, študoval choleru v Egypte a Kalkate. Vyvinul techniku, ktorá mu umožnila pestovať a opísať baktériu V. cholerae, a potom ukázať, že prítomnosť baktérie v črevách spôsobuje choleru.
Počas piatej pandémie boli Veľká Británia a Spojené štáty väčšinou v bezpečí,a to vďaka zlepšeným zásobám vody a karanténnym opatreniam.
Šiesta pandémia cholery (1899 – 1923) do značnej miery nezasiahla západnú Európu a Severnú Ameriku v dôsledku pokroku v oblasti verejného zdravia a hygieny. Choroba ale stále pustošila Indiu, Rusko, Blízky východ a severnú Afriku. Do roku 1923 sa prípady cholery rozptýlili vo veľkej časti sveta okrem Indie – v rokoch 1918 a 1919 zabila v Indii viac ako pol milióna ľudí.
Cholera dnes
Na rozdiel od predchádzajúcich pandémií, ktoré všetky vznikli v Indii, siedma a súčasná pandémia cholery začala v Indonézii v roku 1961.
Rozšírila sa po Ázii a na Strednom východe a v roku 1971 zasiahla Afriku. V roku 1990 bolo viac ako 90 percent všetkých prípadov cholery hlásených z afrického kontinentu.
V roku 1991 sa v Peru objavila cholera, ktorá sa po 100 rokoch neprítomnosti vrátila do Južnej Ameriky. V tomto prvom roku zabila v Peru 3000 ľudí a následne sa rozšírila do Ekvádoru, Kolumbie, Brazílie a Čile, a potom do Strednej Ameriky a Mexika.
Hoci súčasná pandémia cholery zasiahla približne 120 krajín, je to prevažne choroba chudobných, menej rozvinutých krajín.
V posledných rokoch došlo k niekoľkým ničivým epidémiám, vrátane vypuknutia cholery v Zimbabwe v rokoch 2008 – 2009. Epidémia postihla približne 97 000 ľudí a vypuknutie na Haiti v rokoch 2010 – 2011, ktoré nasledovalo po zemetrasení na Haiti, a postihlo viac ako 500 000 ľudí. ľudí.
V roku 2017 vypukla cholera v Somálsku a Jemene. Do augusta 2017 epidémia v Jemene zasiahla 500 000 ľudí a zabila 2 000 ľudí.
