História medicíny je plná nebezpečných a bizarných praktík, ktoré dnes pôsobia až neuveriteľne.

Starovekí liečitelia a lekári sa často spoliehali na primitívne nástroje, ľudové zvyky, poverčivé rituály či na obety bohom.

Niektoré z týchto postupov nám pripadajú ako číre šialenstvo, no v minulosti to boli bežné spôsoby, ako pomôcť ľuďom pri chorobách či zraneniach.

# 1. Trepanácia: otváranie lebky

Trepanácia, jeden z najstarších chirurgických zákrokov, sa vykonávala už pred 7 000 rokmi.

Pri tomto postupe liečitelia vyvŕtali alebo vyrezali otvor do lebky pacienta, aby uvoľnili „zlých duchov“ či zmiernili tlak v mozgu.

Hoci to znie ako stredoveké mučenie, mnohí pacienti prežili a lebky sa často zahojili, čo dokazuje schopnosť starovekých ľudí vykonávať takéto zákroky bez moderných anestetík.

# 2. „Liečenie“ nožom či ohňom

V starovekom Egypte a Mezopotámii boli bežné praktiky liečby chorôb ako záchvaty alebo duševné poruchy prostredníctvom bolestivých zákrokov, ktoré mali zastrašiť zlé sily.

Zranenia alebo nádory sa často vypaľovali horúcim železom, aby sa zastavila infekcia.

Z tohto obdobia pochádza aj prax „krvavých“ zákrokov, keď sa verilo, že čerstvá krv alebo krv z obetí môže človeka uzdraviť.

# 3. Púšťanie žilou: liek na všetko

V stredoveku a neskôr aj počas renesancie sa „púšťanie žilou“ (flebotómia) stalo všeobecným liekom.

Verilo sa, že choroby sú spôsobené zlým krvným obehom alebo že očista krvi pomocou jej vypustenia a následnej tvorby novej zdravšej krvi, môže pacientovi pomôcť, čo aj bola pravda a v mnohých prípadoch to bolo veľmi prínosné.

Tento spôsob liečby využívali aj slávne osobnosti ako George Washington, ktorý nanešťastie zomrel po extrémnom odobratí krvi, ktoré ho malo „uzdraviť“.

# 4. Operácie vykonávané barbiérmi

V stredovekej Európe mali barbiéri na starosti nielen strihanie vlasov, ale aj operácie a dokonca aj amputácie!

Táto „profesia“ bola spojená s tým, že barbiéri mali potrebné ostré nástroje a odvážili sa vykonávať zákroky ako trhanie zubov alebo dokonca operácie na otvorenej rane.

Symbol barbiérskej tyče s bielymi a červenými pruhmi odkazuje na krvavé kúsky látok, ktoré používali na zastavenie krvácania.

# 5. Povery a rituály pri chirurgii

V rôznych častiach sveta boli pred chirurgickými zákrokmi vykonávané rôzne rituály.

Napríklad v starovekej Číne sa pacientom pred operáciou kládli ochranné amulety na telo, aby odohnali zlých duchov.

Naopak, v Afrike boli niektoré kmeňové operácie vykonávané v rámci náboženských ceremónií, kde sa pacientovi pripisovali špeciálne sily po prežití takéhoto zákroku.

# 6. Zákroky bez anestézie: len pre odvážnych

Pred objavením éteru v 19. storočí neexistovali účinné anestetiká, takže sa všetky operácie vykonávali „naživo.“

Pacienti museli vydržať extrémne bolestivé procedúry, ktoré si vyžadovali ohromnú odvahu.

Operácie ako amputácia, ktoré boli bežné na bojiskách, sa vykonávali len s pomocou opaskov a laná, aby sa pacient nepohol.

Rôznorodosť praktík a tradície vo svete

Rôzne kultúry po celom svete vyvinuli osobité medicínske praktiky, ktoré odrážajú ich presvedčenia, znalosti a často aj nevedomosť o ľudskom tele.

Každý región si vytvoril unikátne prístupy k liečbe, pozrime sa bližšie na konkrétne príklady z rôznych častí sveta.

Miazgové obväzy v starovekom Egypte

Starovekí Egypťania boli známi svojimi pokročilými znalosťami anatómie a medicíny.

Používali zmes miazgy zo stromov, medu a tkanív na obväzy rán, aby predišli infekcii.

Tieto materiály mali antibakteriálne vlastnosti.

Na zranenia sa často aplikovali aj obklady s prímesou krokodílieho trusu, čo môže dnes znieť nebezpečne, ale v tej dobe to bolo chápané ako ochranné opatrenie proti „zlým silám“, ktoré mohli cez ranu vstúpiť do tela.

Kamenárska chirurgia v Indii: rinoplastika

V starovekej Indii boli chirurgovia považovaní za umelcov tela, pričom práve v Indii sa prvýkrát vykonávala „rekonštrukcia“ nosa, tzv. rinoplastika.

Táto procedúra sa používala najmä u ľudí, ktorým bol nos odrezaný ako trest za zločiny.

Chirurgovia v Indii vyvinuli metódu, pri ktorej odobrali kožu z čela alebo líca a pripevnili ju na miesto nosa, čím obnovili jeho tvar.

Tento postup, popísaný v starovekom texte Sushruta Samhita, je jedným z prvých záznamov o plastickej chirurgii a vylepšoval sa stáročia.

Cisársky rez v starovekom Ríme a Afrike

Hoci názov cisársky rez pochádza z čias starovekého Ríma, zákrok, pri ktorom sa bábätko vyberá priamo z brucha matky, je ešte starší.

V starovekej Afrike sa však našli dôkazy, že niektoré kmeňové skupiny vykonávali cisárske rezy, pri ktorých matka prežila, čo bolo ojedinelé.

Tieto zákroky často sprevádzali duchovné rituály a bylinkárske liečivá na zmiernenie bolesti.

Liečitelia verili, že správne vykonaný obrad a použitá bylinná zmes umožnia matke a dieťaťu prežiť.

Kostihojné obklady u Inkov

V Andách boli Inkovia odborníkmi na liečbu zlomenín.

Na zafixovanie zlomenín používali bambusové tyčky a byliny, ktoré mali zmierniť bolesť a podporiť regeneráciu kostí.

V prípade komplikovanejších zlomenín ich dokonca vyčistili a vrátili do pôvodného stavu, pričom aplikovali liečivý obklad z rastliny, ktorú dnes poznáme ako kostihoj.

Tieto rastliny majú skutočne kvalitné regeneračné účinky, čo ukazuje, že Inkovia mali vyspelé znalosti o liečivých bylinách.

Kaučukové „implantáty“ v Mesoamerike

V Mesoamerike, konkrétne u Mayov a Aztékov, boli chirurgické zákroky súčasťou náboženských obradov.

Niektoré skupiny verili, že implantácia kaučukových alebo drevených kúskov do lebky či pod kožu môže dodať silu a ochranu od bohov.

Tieto praktiky boli považované za posvätné a často sa používali len pre kmeňových vodcov alebo šamanov.

Upokojenie duševných chorôb „extrémnym chladom“ v Rusku

V stredovekom Rusku sa verilo, že studené vody riek majú silu uzdraviť duševne chorých.

Pacientov s psychickými problémami ponárali do ľadovej vody, čo malo „schladiť“ ich blúznenie a zmierniť ich symptómy.

Známy je prípad, keď ľudí spútali a nechali dlhé minúty v studenej vode, pričom sa verilo, že ak prežijú, znamená to, že ich postihnutie pochádzalo od démonov, ktorí sa báli ľadu.