Zdroje tohto článku sú livemint.com a federalreserve.gov

Ešte v priebehu prvej polovice roku 2020 americká centrálna banka „vytlačila“ viac ako 3 bilióny amerických dolárov. Mienila tak zmierniť dopady koronavírusu na domácu ekonomiku.

Čo si dnes vieme vziať ako ponaučenie z tohto pomerne prudkého uvoľňovania nových peňazí do obehu?

Ako Fed dáva peniaze do americkej ekonomiky?

Keď sa hovorí, že americký Fed tlačí nové peniaze a dáva ich do ekonomiky, je to už fakticky ustálený pojem. Všetci mu ale nerozumieme.

Fed dnes v skutočnosti peniaze netlačí doslovne, ale vytvára ich digitálne. Tieto peniaze potom vlieva do ekonomiky prostredníctvom finančných inštitúcií, bánk, a to tým spôsobom, že nakupuje dlhopisy (bondy).

Myšlienka, ktorá stojí za vlievaním peňazí do ekonomiky, teda nespočíva v ich priamom odovzdaní vo forme platov či pôžičiek, ale sprostredkovane tým, že bankám a finančným inštitúciám umožní znížiť úrokové sadzby na úveroch. Predpoklad je, že potom si budú ľudia aj firmy viac požičiavať, viac budú míňať a celkovo sa prospeje ekonomike.

Myslíte, že to takto predsa nemôže fungovať? Že v konečnom dôsledku tie peniaze aj získajú banky, ktoré sú už aj tak bohaté dosť? V skutočnosti je to oveľa komplikovanejšie a za týmto konceptom stoja najlepší ekonómovia sveta, ostáva nám teda veriť, že vedia, čo robia. Ekonomika v USA ovplyvňuje celý svet, samozrejme aj Slovensko.

26. februára 2020 predstavovala súvaha Federálneho rezervného systému 4,16 bilióna dolárov. Do 10. júna stúpol na 7,17 bilióna dolárov a k 23. novembru 2020 čiastka dosahovala 7,216 bilióna USD.

Dlhodobý pohľad na vývoj súvahy počas uplynulých 18 rokov ponúka graf priamo od Federal Reserve Bank (Fed).

Čo je to Cantillonov efekt a ako s týmto súvisí?

Richard Cantillon bol írsko-francúzsky ekonóm žijúci v 18. storočí. Cantillon zistil, že keď sa zvýši ponuka peňazí v podobe zlata a striebra, bude to najskôr prospešné pre ľudí spojených s ťažobným priemyslom.

V podobnom duchu sa zdá, že 3 bilióny dolárov vytlačené FEDom najskôr prospeli ľuďom vo finančných firmách, pretože zvýšili ceny akcií týchto spoločností. Obava znie, že sa tieto peniaze napokon aj tak nedostanú k ľuďom. V našom kontexte môžeme kritizovať aj to, že trh sa nerozhoduje o úveroch len na základe úrokov.

Pomohla tlač peňazí ekonomike?

Jerome Powell, predseda Federálneho rezervného systému, si to zjavne nemyslí. Na tlačovej konferencii ešte počas prvého polroka 2020 uviedol: „Rozsah poklesu a tempo oživenia zostávajú mimoriadne neisté … Úplné zotavenie je nepravdepodobné, kým si ľudia nebudú absolútne istí, že je bezpečné opätovne sa zapojiť do širokého spektra rozsahu činností. Závažnosť poklesu bude tiež závisieť od politických opatrení prijatých na rôznych úrovniach vlády s cieľom poskytnúť úľavu a podporiť hospodárske oživenie.“

Zatiaľ čo pred koronakrízou sa kľúčová sadzba Fedu pohybovala v pásme 1,50 až 1,75 percenta a Fed hovoril o dobrej kondícii americkej ekonomiky, v súčasnosti Menový výbor Fedu ponecháva kľúčovú sadzbu v pásme 0 až 0,25 percenta (z 5.11.2020). Korona spôsobila dramatický prepad americkej ekonomiky až o tretinu po ukončení druhého kvartálu 2020, a to o 32,9 percenta po mínus 5 percentách v predchádzajúcom kvartáli. To boli priame dopady korony. Naopak, v treťom kvartáli 2020 už americká ekonomika rekordne rástla, a to až o 33,1 percenta.

Ekonómovia podľa agentúry AP však upozorňujú, že vzhľadom na opätovný rast počtu infikovaných novým koronavírusom bude rast ekonomiky za tento kvartál podstatne pomalší, uviedlo SME.

Čo mal Jerome Powell na mysli?

Powell v podstate povedal, že toto je všetko, čo môže centrálna banka urobiť v neistom prostredí. Kľúčovým pojmom je pritom nedostatok dopytu. Medzičasom sa však celá situácia viditeľne zlepšila.

Za posledné mesiace však Fed spomalil tlač peňazí a veľkosť jeho súvahy k 23. novembru 2020 čiastka dosahovala 7,216 bilióna USD, čo je iba malý skok v porovnaní s predchádzajúcim vývojom. V súčasnosti majú, zdá sa, opraty v rukách vlády a práve na nich stojí a padá ekonomika v čase koronakrízy.