GDPRTáto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.Cookies a sledovanie môžete vypnúť
Na zamyslenie

7 fascinujúcich faktov o starovekej rímskej medicíne

  • 14 augusta, 2022
  • 6 min read
7 fascinujúcich faktov o starovekej rímskej medicíne
Okrem toho, že lekári v starovekom Ríme predpisovali strašidelné elixíry a používali na diagnostikovanie sny, postarali sa aj o významný medicínsky pokrok.
 
Medicína v starovekom Ríme spájala vedecké poznatky s nadprirodzenými, a náboženskými presvedčeniami. Rímski lekári prijali mnohé z praktík a filozofií gréckeho lekára Hippokrata a jeho nasledovníkov – najmä Archagatha zo Sparty, ktorý bol považovaný za prvého gréckeho lekára pôsobiaceho v meste.

Starí Rimania však tiež nosili amulety na odvrátenie chorôb, a v chrámoch obetovali dary bohom, ktorým sa pripisovali liečivé schopnosti. Kombinácia týchto dvoch prístupov priniesla niektoré z nasledujúcich prekvapivých faktov o zdraví a medicíne v Rímskej ríši.

 

1. Verilo sa, že krv a pečeň zabitých gladiátorov sú liekmi na epilepsiu.

Prelievanie krvi gladiátora sa nemuselo skončiť po prehratom boji na život a na smrť.

Bez vedeckého pochopenia príčiny epilepsie rímski lekári odporúčali, aby tí, ktorí trpeli záhadným trápením, pili ako elixír teplú krv odobranú z podrezaného hrdla zabitého gladiátora.

Lekári tiež obhajovali konzumáciu gladiátorovej pečene ako účinnú liečbu. Diváci vraj predstupovali a vytrhávali kusy pečene z gladiátora ležiaceho v prachu. Lekári možno predpisovali takéto strašidelné lieky, pretože gladiátori boli vnímaní ako symboly mužnosti, ktorí zomreli zdraví.

Súboj gladiátorov. Zdroj: npr.org

2. Najprominentnejší lekár starovekého Ríma ovplyvnil lekársku prax na ďalších 1300 rokov po svojej smrti.

Galén z Pergamonu sa narodil a vyrastal v Grécku, študoval anatómiu a fyziologickú teóriu v egyptskej Alexandrii, a svoje lekárske schopnosti zdokonaľoval liečením zranených gladiátorov.

Neskôr sa usadil v Ríme, bol zástancom cvičenia, vyváženej stravy, dobrej hygieny, a teoretizoval, že telo ovláda mozog – nie srdce!

Bol prvým lekárom, ktorý dokázal, že hrtan generuje hlas, a identifikoval rozdiel medzi venóznou a arteriálnou krvou.

Galen, ktorý slúžil ako osobný lekár niekoľkým cisárom, rozvíjal anatomické znalosti prostredníctvom starostlivosti o gladiátorov, a pitvy a operácie zvierat. Napísal stovky lekárskych pojednaní, z ktorých niektoré zostali štandardnými odkazmi až do roku 1500.

 

3. Predpokladalo sa, že kľúčom k dobrému zdraviu je udržiavanie štyroch štiav v rovnováhe.

Rímski lekári pripisovali teórii vyvinutej v starovekom Grécku veľký význam, a verili, že zdravie a emócie človeka riadia štyri vnútorné látky – krv, hlien, žltá žlč a čierna žlč.

Tieto šťavy súviseli so štyrmi základnými vlastnosťami. Rímski lekári pripisovali celý rad chorôb nerovnováhe v tele. Galen napríklad veril, že nadbytok čiernej žlče spôsobuje rakovinové nádory. Rovnováhu možno obnoviť pomocou liečebných postupov, ako je prekrvenie, zvracanie, klystír, vyvolanie potu a požitie veľkého množstva potravín klasifikovaných ako horúce alebo studené a mokré alebo suché.

 

Teória 4 štiav. Zdroj: schoolshistory.org.uk

4. Možnosti štúdia ľudskej anatómie boli obmedzené.

Zákaz väčšiny pitiev ľudských tiel v starovekom Ríme – z dôvodu náboženských, etických a zdravotných – brzdil anatomické štúdie.

Lekári ako Galen sa namiesto toho spoliehali na pitvy zvierat, najmä ošípaných a primátov, pretože ich anatomické štruktúry najlepšie odzrkadľovali ľudské. Tieto pitvy slúžili aj ako divadlo a zábava pre okoloidúcich, a tým, metóda pre lekárov na prilákanie nových pacientov.

 

5. Lekári používali sny ako diagnostické nástroje.

Mnohí starorímski lekári pri stanovovaní diagnóz a určovaní liečby, brali do úvahy sny pacientov.

Verili, že môžu byť signálmi z duše, o nerovnováhe štiav v tele. Lekári verili, že sny môžu poskytnúť informácie o pacientoch, ktoré boli skryté pred priamym pozorovaním. To čo chorí vidia a zažívajú, a zdá sa, že robia aj v snoch, často naznačuje nedostatok, prebytok a kvalitu štiav.

Napríklad sa predpokladalo, že sny, ktoré obsahovali sneh alebo ľad, naznačujú nadbytok hlienu – šťava považovaná za chladnú a vlhkú. Tie, ktoré obsahovali oheň, signalizovali zvýšené hladiny žlče – šťava považovaná za horúcu a suchú.

6. Lekárske povolania boli otvorené pre ženy.

Na základe lekárskych spisov, právnych textov a pohrebných nápisov, vedci dospeli k záveru, že aj ženy sa v starovekom Ríme venovali medicíne.

Zatiaľ čo ženské lekárky neprevládali, bolo bežnejšie nájsť ženy pôsobiace ako pôrodné asistentky, pracujúce pod vedením lekárov, aby pomáhali pri pôrode, alebo podávali lieky na plodnosť.

Lekárky, ktoré sa príležitostne venovali aj iným odborom ako gynekológia a pôrodníctvo, boli skôr slobodnými ženami gréckeho pôvodu.

 

7. Kapusta bola považovaná za zázračný liek

Mnoho rímskych lekárov spájalo stravu s dobrým zdravím a propagovalo kapustu ako „superpotravinu“, ktorá dokáže predchádzať a liečiť širokú škálu ochorení.

Podľa starých Rímanov, listová zelenina liečila bolesti hlavy, poruchy zraku a tráviace problémy, zatiaľ čo aplikácia drvenej kapusty bezbolestne hojila rany, pomliaždeniny, vredy a vykĺbenia.

Mysleli si, že vylieči všetky vnútorné orgány, ktoré trpia, a niektorí dokonca, že vdychovanie výparov z varenej kapusty podporuje plodnosť, a že kúpanie v moči človeka, ktorý jedol veľké množstvo kapusty, vylieči mnohé neduhy.

 

About Author

Natália Jančušková