Editoriál

Zabudli sme byť nezávislí, teraz máme šancu to napraviť

Životný štandard musí rásť, ale s ohľadom nielen na jednotlivé ľudské potreby, ale i tie morálne, spoločenské i potreby prírody.
Vydané 22. marca 2020 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Je náš spôsob života udržateľný? A je vôbec správny? Aktuálne dianie na Slovensku a vo svete nám pripomína, že nie tak úplne. Stali sme sa príliš závislí na zdanlivo nekonečnej produkcii všemožného druhu a typu a zabudli sme tvoriť, spolupracovať, pomáhať a zároveň byť samostatnými. Aby sme si zachovali svoj životný štandard, musíme byť závislí na službách a produktoch, ktoré vytvárajú priemyselné giganty.

Pozrime sa na to ale aj z druhej strany. Z tej, ktorá by sa asi páčila aj velikánovi Tomášovi Baťovi. My sme sa narodili do zemepisných šírok, ktoré sú azda najlepšie na celom svete. Nemáme extrémne výkyvy počasia, môžeme pestovať obrovské množstvo plodín, od poslednej veľkej vojny ubehli desaťročia, nemáme zemetrasenia, hurikány a nebyť aktuálnej situácie s koronavírusom, tak ani iné závažné infekčné ochorenia, akým bol kedysi mor. Každý, kto sa aspoň trocha snaží, má kde a za čo žiť. Máme veľkú slobodu. Máme preto povinnosť zvyšovať svoj životný štandard, zlepšovať dostupnosť služieb, produktov, blahobytu, starať sa o chorých, bezmocných a trpiacich. Máme povinnosť zveľaďovať život pre ďalšie generácie. Len to musíme robiť spôsobom, ktorý je v súlade s ľudskými potrebami, životným prostredím, konceptom udržateľnosti, ktorý je bezpečný a stojí na pevných morálnych základoch.

To všetko dosiahnuť vieme. Môžeme žiť dobre, ešte lepšie ako doteraz, ale pritom viac dbať na ľudí, zvieratá i prírodu.

Aktuálne dianie, kedy sa mnohí ľudia oprávnene boja o svoje živobytie, o svoju budúcnosť, má byť pre nás veľkým ponaučením a silným mementom, že má zmysel budovať si vlastnú nezávislosť a popritom aktívne zveľaďovať spoločenstvá, komunity, pomáhať si navzájom. Naučme sa, že to my sme tí zodpovední, to my musíme vziať zodpovednosť za seba do vlastných rúk, usmerňovať ostatných, aby na to prišli tiež a pomôcť tým, ktorí si pomôcť nevedia, či už z finančných, zdravotných alebo akýchkoľvek iných dôvodov.

 


 

Momentálne sa internetom šíri nasledovné video kampane #LISTEN (#pocuvaj, #pocuvajte #ascolta, atď), ktoré je podľa môjho názoru značne preceňované a nápadne populistické. Reči o tom, že dosť bolo lietadiel, áut, nákupných centier, znejú ako snaha podceňovať ľudské úsilie a pokrok. Sugestívny hlas podporený zábermi ohromných prírodných živlov a do toho silné slová o prichádzajúcej zmene… je potrebné vnímať to s nadhľadom.

Nemožno ale ignorovať myšlienku tejto kampane. Že by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je náš aktuálny spôsob života v poriadku a či nestojí za to zamyslieť sa nad dôsledkami toho, čo sa pre nás stalo každodennou samozrejmosťou.

Inzercia

Platí, že počuť je najmä ľudí, ktorí kričia. Nemajú vždy pravdu. Musia preháňať, aby zaujali. Je to prípad aj tohto videa. Spôsob, ktorým divákovi podsúva myšlienku, možno nie je úplne v poriadku a aj tá samotná myšlienka je prehnaná, pretože sa netýka nás bežných ľudí, ktorí si chceme žiť svoj obyčajný priemerný život. My nie sme tí, ktorí každý týždeň lietajú lietadlami, neustále kupujú nové autá alebo každý deň nakupujú oblečenie. A tí, ktorých sa to týka, aj tak podobné video asi neovplyvní.

Lenže aj my, tí bežní ľudia, máme na čom pracovať.

Ale keď aspoň časť z tej myšlienky spôsobí zamyslenie a tisíce či milióny ľudí podnieti k malej akcii, dokopy to už niečo znamenať môže.

 

Baťa ako vzor pre súčasné startupy: Prečítajte si jeho slová o veľkosti firiem

Funkcia priateľstva podľa Jana Wericha: Násobenie, delenie a dôvera

 

Lídri a ich vplyv na spoločnosť

 

 

Pokračujte na ďalší príspevok »