POHANSKÉ KORENE VALENTÍNA

Každý rok 14. februára si svet pripomína Valentína. Milióny ľudí posielajú správy a dary lásky ľuďom, ktorí sú v ich živote najdôležitejší.
Množstvo ľudí si myslí, že štrnásty február má svoje korene v kresťanskej viere, keďže je pomenovaný po svätom Valentínovi, kňazovi, ktorý žil v treťom storočí nášho letopočtu.

Mnohí historici sa však domnievajú, že tento deň pochádza z rímskeho pohanského sviatku plodnosti nazývaného Lupercalia, udalosti plnej obetí zvierat a náhodného bičovania žien.

Lupercalia. (bičovanie počas obradu) Zdroj: pinterest.com

Lupercalia

Lupercalia bola hlavným sviatkom v rímskom kalendári a pripomínala sa každý rok 15. februára. Konala sa na počesť bohov Fauna a Luperca, bohov poľnohospodárstva a plodnosti. Uctievali sa aj zakladateľov Ríma, Romula a Rema.

Ráno sa kňazi z Luperca, známi ako Luperci, zhromaždili v jaskyni Lupercal, na mieste, kde sa o Romula a Rema údajne starala vlčica. Jaskyňa ležala na úpätí Palatínskeho kopca, na mieste, kde sa verilo, že bratia založili Rím.

Na znázornenie plodnosti boli v jaskyni obetované dve kozy a ďalej nasledovalo obetovanie psa, ktorý mal predstavovať očistu. Krv odobratú z obetného noža potom rozmazali po čele dvoch nahých Lupercov. Potom bol nôž utretý kúskom vlny nasiaknutej mliekom.

História tvrdí, že tento rituál je dôvodom, prečo sa Valentín spája s červenou a bielou farbou – červená predstavuje krv z obety, zatiaľ čo biela predstavuje mlieko na vlne, ktorá utiera nôž a znamená nový život.

Inzercia

Po tomto rituále nasledovalo hodovanie a následne na to Luperci odrezali z obetovaných kôz prúžky nazývané „remienky“ a namáčali ich do obetnej krvi. Luperci potom behali nahí po uliciach Ríma a bičovali každú ženu v blízkej vzdialenosti. Rimania verili, že remienky urobia bezdetné ženy plodnejšími, zatiaľ čo tehotné ženy požehnávajú darom ľahkého pôrodu.

Párovanie chlapcov a dievčat

Ďalším zvykom počas Lupercalie bolo párovanie mladých rímskych chlapcov a dievčat.

V určitom okamihu festivalu boli mená mladých dievčat napísané na kúsky papiera a vložené do pohára. Každý mladý muž potom vytiahol z nádoby dievčenské meno – pár sa mal potom „spojiť“ počas trvania Lupercalia. Mnohí spolu zostali až do nasledujúceho ročníka festivalu, niektorí sa dokonca zamilovali a vzali.

Pápežov zákaz Lupercalie

Ako sa kresťanstvo šírilo po celom svete, mnohé pohanské tradície boli absorbované a prispôsobené kresťanskej viere.
V piatom storočí nášho letopočtu pápež Gelasius I. zakázal Lupercaliu a v roku 496 nášho letopočtu katolícka cirkev vyhlásila 14. február za deň sviatku a oslavy života umučeného svätého Valentína, ktorý bol údajne popravený 14. februára 269 nášho letopočtu.

S viac ako 10 800 svätými a viacerými svätými Valentínmi nie je oficiálne známe, či príbehy o svätom Valentínovi boli o jednom mužovi alebo o viacerých mužoch zlúčených dohromady.

Sv. Valentín. Zdroj: unsettlingthings.com

Valentínov smutný osud

Najpopulárnejšia teória hovorí, že bol kňazom v Rímskej ríši počas tretieho storočia nášho letopočtu, popravený pod velením Claudia II. za tajné uzatváranie manželstiev po tom, čo ich cisár postavil mimo zákon.

Príbeh hovorí, že počas čakania na svoj osud vo väzení sa zamiloval do dcéry žalárnika. Potom, čo jeho rozsudok konečne zaznel, Valentín údajne nechal mladej dáme list na rozlúčku a podpísal ho „od vášho Valentína“. Potom opustil väzenie a vydal sa smerom k najneromantickejšiemu koncu – smrti bitím a dekapitáciou.

Básnicky vývoj až do dnešných čias

Aj keď sa možno nikdy nedozvieme úplnú pravdu o pôvode svätého Valentína, všetky príbehy o ňom zdôrazňujú jeho atribúty hrdinskej a potenciálne romantickej postavy.
Zdá sa však, že priame spojenie 14. februára so zjavným romantizmom a vyznaniami lásky sa začalo až o viac ako tisíc rokov neskôr v stredoveku. Slávny anglický básnik zo 14. storočia Geoffrey Chaucer, autor „Canterburských rozprávok“, je často považovaný za muža, ktorý vytvoril toto spojenie.

Ďalší básnici jeho príklad nasledovali, vrátane Shakespeara. Romantici prerozprávali históriu a premenili tento deň na deň o oddanosti, láske a dvorení.
Industrializácia v osemnástom storočí ešte viac uľahčila zanieteným párom masovú výrobu ilustrovaných romantických kariet a ďalších romantických predmetov a zvykov. Pohanské korene tej doby boli stále veľmi viditeľné s obrázkami Amora, rímskeho boha túžby a lásky, ktorý často zdobil karty. Odtiaľ deň postupne prerástol do miliardového priemyslu, ktorým je dnes.