Hovorí sa, že sme to, čo jeme. Aký súvis to má ale skutočne s naším zdravím? Kým doposiaľ vznikali domienky, že v rámci zdravého stravovania je dôležité to, čo a v akom množstve jeme, nové vedecké poznatky prinášajú zaujímavé závery.

V porovnaní s našimi predkami jeme častejšie, pričom nie sme vystavení výraznejším obdobiam pôstu. Kým v minulosti boli ľudia odkázaní na to, čo im ponúkla príroda, súčasná doba nám ponúka v rámci stravovania neobmedzené možnosti. Reštaurácie a obchodné centrá podnecujú spoločnosť ku konzumácii, pričom priemerný človek zje v priebehu dňa približne štyri jedlá.

Zároveň sa nezvykne dbať na to, v akom čase ku konzumácii dochádza, nakoľko mnohí ľudia sú pracovne vyťažení do nočných hodín. Ide však o negatívny fenomén, ktorý je v rozpore s cirkadiánnym rytmusom tela. Na základe toho vzniká riziko nielen duševných ochorení, ale aj fyzických.

Riziká nepravidelného stravovania

Ľudské telo sa skladá z viacerých mechanizmov, ktoré mu umožňujú správne fungovať. Pokiaľ sa však dlhodobo zanedbávajú, prejavia sa rozličnými symptómami, ktoré môžu viesť ku vzniku rozličných ťažkostí.

Záťažou môže byť aj nepravidelné stravovanie, ktorému sú vystavení najmä zamestnanci pracujúci na zmeny. Ako je už vedecky potvrdené, najviac kalórií príjme telo na konci dňa, čo môže mať značný vplyv na metabolizmus. Ako uvádza portál ScienceAlert, na základe toho sa z biologického hľadiska odporúča jesť v častiach dňa, kedy sme najviac aktívni.

Vyvážená strava tvorí primárny atribút v rámci zdravej životosprávy. Zdroj: pexels.com

Pokiaľ sa však častejšie vystavujeme nočnému jedeniu, môžeme pocítiť prírastok na hmotnosti. Zároveň sa touto životosprávou vystavujeme aj väčšiemu riziku obezity, cukrovky a srdcových chorôb. Avšak spôsob stravovania, ktorý je v súlade s cirkadiánnymi hodinami, môže uvedené riziká značne znížiť.

Jeden z najefektívnejších príkladov môžeme poznať aj ako prerušovaný pôst. Síce na základe názvu môže ísť o drastickú metódu, v skutočnosti sa netreba obávať, že budete hladovať. Skladá sa z viacerých benefitov, pričom dôraz sa kladie najmä na správne načasovanie jedenia bez zásahu do biologických hodín.

Podstata prerušovaného pôstu

Z hľadiska výživových poradcov ide o spôsob stravovania, ktorý je známy aj pod pojmom „krabičková diéta“. Existuje jeho niekoľko foriem, pričom jednu z nich tvorí časovo obmedzené jedenie. V praxi ide o konzumáciu všetkých kalórií v osem až 12 hodinovom časovom rozpätí. V niektorých prípadoch môže ísť dokonca ešte o kratšie intervaly.

Počiatočné fázy skúmania tohto fenoménu obľúbeného medzi celebritami sa skúmali na myšiach, u ktorých sa preukázal pozoruhodný úbytok na hmotnosti. Výnimky netvorili ani zdravotné prínosy. Netreba však zabúdať, že niektoré aspekty sa u ľudí môžu líšiť. Napríklad, kým u myší sa už počas jedného dňa pôstu preukázala 10 % strata telesnej hmotnosti, ľudia by dané výsledky dosiahli až o 14 dní.

Aj cez to, že mnohé štúdie majú protichodné názory na tento druh diéty, existuje niekoľko záverov potvrdzujúcich jeho benefity. Ako sme informovali v našom predošlom článku, v roku 2020 výskumy poukázali na to, že môže ísť o spôsob, ktorým možno znížiť krvný tlak alebo hmotnosť.

Pravidelné stravovanie zabezpečuje správne fungovanie tela. Zdroj: pexels.com

Zároveň môže ísť o blahodarný efekt aj pri bunkovej reparácii. Počas pôstu bunky v tele iniciujú reparačný proces, známy ako autofágia. Jeho primárny cieľ tvorí odstraňovanie poškodených buniek a bunkových metabolitov. V rámci zvýšenej autofágie dochádza k potenciálnej ochrane pred mnohými chorobami, vrátane rakoviny či Alzheimerovej choroby.

Odborníci na stravovanie zároveň dodávajú, že výnimku netvorí ani celková kvalita potravín. Na základe toho sa odporúča konzumovať stravu zloženú zo zdravých rastlinných a nutrične bohatých potravín, ktoré dokážu zasýtiť aj pri nízkej hladine kalórií.

Odvrátená strana postenia sa

Každá minca má dve strany a aj prerušované hladovanie môže prispieť k zdravotným rizikám. Niektorí ľudia sa rozhodnú podstúpiť oveľa dlhší čas pôstu, než sa odporúča. Mnohí z nich sa tomuto spôsobu stravovania vystavujú až po dobu 48 alebo 72 hodín. Ide o obrovský hazard so zdravím, nakoľko dlhšie obdobie pôstu sa spája s dehydratáciou, mdlobami, nedostatkom energie či neschopnosťou sa sústrediť, píše portál Svět plodů.

Počas prerušovaného pôstu sa odporúča si dať pozor na vznik porúch príjmu potravy. Zdroj: pexels.com

Na to, aby doba postenia prebehla bez zbytočných komplikácií, odporúča sa dbať na potrebné živiny v podobe železa, vápnika a vitamínu B12. Rovnako sa môžu prejaviť zmeny v oblasti reprodukčných hormónov, ktoré sú extrémne citlivé. Napríklad u žien, u ktorých dochádza k nepravidelnej menštruácii, sa tento druh stravovania neodporúča.

Zároveň si dať treba pozor aj na to, aby obdobie pôstu neskĺzlo do nejakej formy porúch príjmu potravy. Ohrozenú skupinu tvoria najmä deti a dospievajúci.