Ekológia a veda

Ako veľmi škodí pitie kávy životnému prostrediu?

Záťaž na životné prostredie sa zvyšuje s rastúcou populáciou. Človek by si však najradšej doprial šálku lahodnej kávy bez výčitiek a zároveň chránil planétu. Dajú sa tieto dve veci skĺbiť?
Vydané 23. septembra 2021 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , ,

Káva a jej spotreba

Nie je prekvapením, že káva už roky patrí medzi jeden z najobľúbenejších nápojov. Pitie kávy nabralo na popularite najmä v 80. rokoch a dodnes má milióny priaznivcov po celom svete. S príchodom nových trendov sa rozširuje aj jej ponuka: klasická silná káva bez cukru a mlieka alebo naopak, s penou, trstinovým cukrom a ešte aj sladkým sirupom. Práve vďaka tomu, že je vhodná pre milovníkov tradície, ale prináša aj rôzne variácie, sa jej každoročne spotrebuje okolo 140 miliónov vriec.

Celý proces výroby kávy – od spracovania po konzumáciu, má veľký dosah na životné prostredie. To ako varíme kávu, určuje spotrebu energie. Môžeme použiť takzvaný french press, tradičný odkvapkávač, alebo využiť varnú dosku. Nanešťastie, práve systémy varenia pod varnou doskou, ktoré sú ponechané v pohotovostnom režime majú najhorší vplyv na životné prostredie. Problém je v tom, že voda sa ohrieva vždy pre nového používateľa. Spomedzi vybraných sa najmenej energie spotrebuje s využitím francúzskeho lisu.

pitie kávy

Šetrnejšia metóda Cold Brew – pripravuje sa za studena, kedy sa mletá káva namočí do vody pri izbovej teplote alebo do studenej vody a potom sa lúhuje celé hodiny, alebo dokonca dni. zdroj: pexels.com

Kofeín sa dnes nachádza ako všadeprítomný kontaminant v prírodných vodách, najmä v krajinách s vysokou a rastúcou spotrebou kávy. Čistenie odpadových vôd môže odstrániť až 70 až 98% kofeínu. Pokiaľ sú odpadové vody čistené, do prírodných vôd prechádza iba malé množstvo kofeínu. Nedávna štúdia však uviedla, že 35%  vzoriek vody na celom svete obsahovalo zvýšenú koncentráciu kofeínu, ktorá nie je prospešná pre voľne žijúce živočíchy.

Pomoc životnému prostrediu

Síce sú papierové poháriky ekologickejšie ako plastové, pri ich výrobe bolo potrebné navrhnúť ich tak, aby cez poháre tekutina nepremokla. Problém je v tom, že papierové poháre majú vnútornú výstelku z polyetylénu. Vďaka tomu je pitie kávy istejšie, pretože sú vodotesné, ale tiež je ťažké ich oddeliť pri triedení odpadu. Väčšina pohárov teda skončí na skládkach alebo v spaľovniach. Preto je najvýhodnejšie mať so sebou keramickú šálku, ktorá je nielen ľahko prenosná, ale udrží nápoj dostatočne dlho v teple. Dnes ich už obchody ponúkajú na výber v rôznych farbách, motívoch a veľkostiach.

pitie kávy

Papierové poháre na kávu sú obľúbené ako u zákazníkov, tak aj u obchodných reťazcov. zdroj: pexels.com

Jednorazové kávové kapsuly sú praktické a v súčasnosti existuje mnoho firiem, ktoré ponúkajú struky s výberovou kávou. Vďaka baleniu však môžu produkovať oveľa viac odpadu ako tradičné metódy prípravy kávy. Kapsuly sú zvyčajne vyrobené z plastu, hliníka alebo z kombinácie týchto dvoch. Po príprave kávy by ste mali každú kapsulu dôkladne vyčistiť a odniesť do špeciálneho recyklačného zariadenia. Avšak to znie ako zbytočne veľa práce. Tento problém sa preto spoločnosti snažia vyriešiť kompostovateľnými alebo nerezovými kapsulami.

Každá šálka kávy po sebe zanechá usadeninu, ktorú väčšina z nás vyhodí alebo spláchne do drezu. Čistá, necukrená usadenina nemusí skončiť hneď v koši. V záhradke je účinným pomocníkom proti slimákom, no často sa odporúča ako jedno z najlepších hnojív pre izbové, ale aj záhradné rastliny.

Inzercia

Fíni chcú spropagovať kávu z laboratória

Globálne otepľovanie „napomáha“ aj k zmenšovaniu pôdy vhodnej na pestovanie kávy. Dopyt po kofeínovom nápoji je stále veľký, takže vedci sa snažia neustále produkovať nové nápady.  Najčerstvejšie riešenie priniesli fínske laboratóriá.

„Cieľom je využiť biotechnológiu na výrobu potravín, nie konvenčné poľnohospodárstvo, a preto chceme poskytnúť alternatívne cesty, ktoré nie sú závislé od neudržateľných postupov,“ hovorí Heiko Rischer, vedúci výskumného tímu vo fínskom stredisku technického výskumu VTT.

Technika, ktorú pri procese vedci použili, sa v minulosti uplatňovala na výrobu mäsa a hamburgerov. Kávovníky sa dopestujú  v laboratóriu, kde sa umiestnia do bioreaktorov a poskytne sa im vhodné prostredie na rast. V porovnaní s vytváraním mäsa, je jednoznačne efektívnejšie pestovať kávu. Rozdiel spočíva v tom, že rastlinné bunky sú jednoduchšie než živočíšne bunky. Rastlinné bunky sú lacnejšie a je oveľa ľahšie získať ich vo voľnej prírode.

Počas tohto procesu výroby kávy v laboratóriu sa sivobiela masa spracuje na prášok. Následne sa praží na zmes tmavohnedej farby, ktorá vyzerá presne ako káva. Vedci nedávno uvarili svoju prvú šálku laboratórne vypestovanej kávy a zistili, že chutí a vonia rovnako ako obyčajná káva.

Zdroje: www.craffic.co.in, www.ehn.org, www.newatlas.com, www.perfectdailygrind.com

Pokračujte na ďalší príspevok »