Stále máte chuť na kávu?

Prečo by mala šálka kávy stáť 22,50 eur

Ceny kávy sú neudržateľne nízke a ani si to neuvedomujeme.
Vydané 9. januára 2020 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , , ,

Každý rok vo svete vypijeme neuveriteľných 400 miliárd šálok kávy – a veľmi pravdepodobne jednu pijete aj počas čítania tohto článku.

A možno ste sa už niekedy zamysleli aj nad tým, akú dlhú cestu musela táto káva prejsť až k vám. Prešla rukami množstva ľudí, ktorí spracovávali kávové zrná, komplikovaným procesom spracovania, distribúciou, predajom, až napokon ste si ju doma zaliali horúcou vodou.

Pravdou je, že káva, ktorú pijeme, je extrémne podhodnotená a šálka dobrej kávy by v skutočnosti mala stáť tak okolo 25 amerických dolárov, teda asi 22,51 eur. Ako je teda možné, že si v obchodoch kupujeme jej veľké balenia za pár eur a v kaviarni nám ju naservírujú za dve eurá?

Káva postupne zdražuje – asi ste si to všimli aj vy. Napríklad americký Starbucks zvýšil ceny káv o desať až dvadsať dolárových centov, lenže ani toto mierne zvýšenie ceny nezodpovedá skutočnej hodnote kávy.

V priebehu posledných 40 rokov ceny kávy, naopak, prevažne klesali, čo dobre odráža porovnanie hodnoty tej súčasnej s tou z roku 1975. V roku 1975 stál kilogram kávy v prepočte na súčasnú hodnotu 2,29 dolára, zatiaľ čo dnes kilo „surovej“ kávy kúpite za 1,11 dolára. Áno, aj tieto ceny sa zdajú byť veľmi nízke, ale jedná sa o najlacnejšie dostupné kávy.

INZERCIA

Prečo teda ľudia majú platiť viac, keď cena kávy ako komodity klesá? Dôvody musíme hľadať tam, kde sa káva pestuje a zbiera, teda do najchudobnejších častí sveta. A musíme porozumieť spôsobu aj jej výroby.

Kávovník potrebuje veľmi špecifickú klímu, aby prosperoval. Kávové bôby vznikajú práve v klimatických oblastiach nachádzajúcich sa v rozvojových krajinách sveta. Rozvojové krajiny z južnej pologule vytvárajú až 90 percent všetkej produkcie kávy.

Inzercia

Od vysadenia rastliny po zber jej plodov ubehnú až štyri roky a  z tohto dôvodu je pestovanie kávy jedným z najdrahších a najnáročnejších druhov pestovania. Kávové bôby je navyše potrebné zbierať ručne, aby sa nepoškodili ďalšie ešte nedozreté plody. Zbieranie úrody údajne farmárovi zhltne až 40 percent celého ročného rozpočtu!

Po tom, ako sú bôby zozbierané, prechádzajú triedením a sušením, ktoré umožní, aby sme sa dostali do ich vnútra k zrnám kávy.

Len pre zaujímavosť, zrnko kávy nie je správny názov, vhodnejšie by bolo používať pojem semienko kávy.

Keď sa tieto „zrná“ vysušia na vlhkosť maximálne 12 percent, sú balené do 60 kilogramov ťažkých plátených vriec, v ktorých zostávajú až jeden rok.

A to všetko je stále iba začiatok celého procesu, ktorým káva prechádza. Pestovatelia na svojej káve zarábajú veľmi málo alebo dokonca vôbec nič. Napríklad nedávny prepad cien v Kolumbii spôsobil, že pestovatelia predávali 60 kg vrecia s kávou len za polovicu toho, čo vynaložili na zber, hnojivá a administratívu.

Aby sme boli konkrétni, uveďme si príklad:

Kolumbijská farma s rozlohou troch hektárov vyžaduje ročné náklady asi 15-tisíc amerických dolárov a vyprodukuje asi 75 až 90 kusov 60-kilogramových vriec s kávou. Tie sa predávajú za asi 30 miliónov pesos, teda 9 500 amerických dolárov. Pri súčasnej minimálnej mzde v Kolumbii asi 250 USD mesačne je cena kávy príliš nízka na to, aby uživila farmárov a ich pracovníkov.

Z tohto dôvodu niektoré menej eticky založené spoločnosti siahajú k nútenej práci a modernému otrokárstvu. A tí eticky založení pestovatelia sú nútení svoje polia jednoducho opustiť alebo predať.

Obavy z príliš nízkej ceny kávy nie sú nové. Už v 30. a 40. rokoch 20. storočia sa v USA obávali, že cena kávy je prinízka a neudržateľná a preto sa zvažovalo, že sa krajiny vyrábajúce kávu obrátia na pomoc na vtedajší komunistický blok.

Z toho dôvodu vznikla takzvaná Medziamerická dohoda o káve (Inter-American Coffee Agreement), aby sa zachovala udržateľnosť exportu a importu kávy. A tá sa časom pretransformovala na Medzinárodnú dohodu o káve (International Coffee Agreement, 1962, 2011), ktorá pomáha stabilizovať ceny. Dohoda má 42 exportujúcich a 7 importujúcich členov. Snažia sa cenu kávu zachovávať stabilnou a udržateľnou, ale aj tak sa ceny kávy kolísaniu nevyhli.

Na konci 80. rokov sa Dohoda nezhodla na kvótach a preto od novembra 1988 do novembra 1992 sa ceny kávy prepadli o tretinu svojej hodnoty. Aby sa takémuto kolísaniu zabránilo, museli napokon importujúci členovia ako USA, Japonsko a EÚ určité kvóty garantovať.

Kameňom úrazu celého problému s kávou nie je slabý dopyt po nej. Ten bol vždy obrovský. Problémom sú reťazce spoločností, ktoré ležia kdesi medzi plantážou a vašou hotovou šálkou kávy. Týmito spoločnosťami sú firmy zaoberajúce sa dopravou tovaru, pražiarne a predajcovia. A niekde tam vzniká aj dôvod, pre ktorý je jedna značka kávy lepšia ako druhá. Platí, že aj dobré zrnko kávy môže chutiť hrozne, ak bolo zle upražené.

Pražiarne chcú, prirodzene, znižovať náklady a tak kávu spracovávajú optimalizovane, často na úkor kvality.

 

A ako je to s Fair Trade kávami? V skutočnosti tie nemajú vplyv na kvalitu samotnej kávy, ale iba na to, akým spôsobom sa pracuje s jednotlivými pracovníkmi na plantážach. Je teda príjemné a spoločensky zodpovedné piť práve takéto kávy, ale v skutočnosti to nemá žiadny vplyv na jej chuť a kvalitu.

Rozhodne by však káva nemala byť tak lacná, ako je tomu dnes. Keby sa káva pestovala vo vyspelých krajinách Európy alebo Severnej Ameriky a zohľadnili by sa náklady na mzdy pracovníkov, náklady na zber a ďalšie spracovanie, jedna šálka kávy by údajne mala stáť až 25 amerických dolárov, teda 22,51 eura. A keďže pokrok v rozvojových krajinách je na spadnutie a prakticky nevyhnutný, mali by ste sa pripraviť na to, že jedného dňa skutočne za kávu budete musieť zaplatiť čiastky, ktoré sa vám rozhodne páčiť nebudú. Tak to však má byť.

 

Zdroj: videacesky.cz/video/proc-by-mel-salek-kavy-stat-pet-stovek

Pokračujte na ďalší príspevok »