Poradenská spoločnosť EY zistila, že až štvrtina Slovákov je ochotná pre lepší plat či pracovné podmienky podvádzať. Viac než tretina zamestnancov si to tiež myslí aj o svojich nadriadených. Zistenia sú obsahom výročného prieskumu o morálnej integrite v podnikateľskom prostredí. Výročná správa spoločnosti nesie názov Global Integrity Report na rok 2022. Do výskumu sa zapojilo viac než 100 slovenských respondentov v podobe zamestnancov, manažérov či  generálnych riaditeľov.

Autori prieskumu sa zhodujú na tom, že najväčším nebezpečenstvom súčasnosti je nesúlad názorov vedenia spoločností a ich zamestnancov. „Prvá skupina má totiž tendenciu považovať prijímané pravidlá ako dostatočné, aj keď zamestnanci v nich zostávajú stratení alebo nemajú o ich existencii ani poňatia,“ píše sa v prieskume.

Pandémia COVID-19 priniesla pre firmy aj väčšie riziko podvodov

Pandémia COVID-19 len prehĺbila rizikovosť podvodov. Každý desiaty respondent pochádzajúci zo Slovenska tvrdí, že obchádzanie prijatých pravidiel a zavedených procesov v spoločnosti, kde pracuje, je jednoduché. Ani nie pätina respondentov má osobnú skúsenosť s nahlásením podvodu. Polovica z nich však priznala, že boli pod tlakom podvod nenahlásiť.

Morálna integrita a etika sú podľa prevažnej väčšiny slovenských zamestnancov a manažérov základom úspešnej spoločnosti. Tieto možnosti označilo až 92% respondentov. Polovica z nich si ale myslí, že situáciu výrazne skomplikovala práve pandémia COVID-19, a tak je pre spoločnosti obtiažne správať sa na trhu poctivo.

Obeťou veľkého podvodu sa v čase pandémie podľa prieskumu stala každá deviata spoločnosť. Priestor na podvod podľa výsledkov zjavne nie je až taký tesný. Až 11% respondentov uviedlo, že v spoločnosti, kde pracujú je jednoduché obchádzať pravidlá a zavedené procesy. Až štvrtina opýtaných upozornila na nevhodný jav – v ich spoločnosti sa neetické správanie toleruje ako vyššiemu manažmentu, tak aj najúspešnejším zamestnancom.

„COVID-19 je globálnou zaťažkávacou skúškou pre všetky spoločnosti, ktoré chcú podnikať eticky. Slovensko a Česko nie je výnimkou a obavy predstaviteľov spoločností na všetkých úrovniach to len potvrdzujú. Obavy, že sa budú obchádzať pravidlá, či už z dôvodu, že sú vo firmách narušené vnútorné procesy a kontrolné mechanizmy, alebo z dôvodu, že veľká časť manažérov je pripravená podvádzať pre svoj osobný prospech alebo pre prospech firmy, sú úplne namieste,“ vysvetľuje Tomáš Kafka, ktorý je partnerom oddelenia forenzných služieb a podpory integrity EY Česko a Slovensko.

Podľa hlasu ľudu vedúce osobnosti spoločností zlyhávajú pri vytváraní správnej kultúry spoločnosti a efektívnej komunikácie o etických princípoch podnikania. Len  zo 4 respondentov zo Slovenska prezradil, že spoločnosť, v ktorej pracuje často zdôrazňuje etické princípy. V tejto oblasti je Slovenska jedna z najhorších 54 skúmaných krajín. Česko je druhé najhoršie, nachádza sa hneď za Nemeckom.

Poznanie etických štandardov neodráža investované peniaze

Investície do štandardov integrity a compliance programov sa zvyšujú. Rovnako tomu bolo aj posledných 12 mesiacov. „Viac než polovica tuzemských spoločností vypracúva vlastné etické kódexy, ktoré zaväzujú ich zamestnancov aj vedenie. Podobná situácia je, aj čo sa týka pravidelných školení zamestnancov na tému relevantných zákonných a profesijných predpisov a pravidiel, s apelom na spôsoby ich dodržiavania,“ uvádza prieskum.

Inzercia

Problémom je (ne)dostatočne efektívna komunikácia zvýšených investícií do morálnej integrity spoločnosti. Priepasť medzi najvyšším manažmentom a radovými zamestnancami sa v tejto sfére stále prehlbuje. Vedenie spoločnosti disponuje preukázateľnou tendenciou preceňovať svoje úspechy v tejto oblasti. Viac než jedna tretina zamestnancov uviedla, že v minulom období v tejto oblasti zo strany najvyššieho vedenia neboli svedkami žiadnej komunikácie alebo prebiehala len veľmi sporadicky. Spoločne s Českom sa v tejto oblasti nachádzame na konci rebríčka.

V oblasti povedomia o pravidlách práce z domu Slovensko dosiahlo najnižšie číslo, Zdroj fotografie: Unsplash/ Cherrydeck

Znalosť interných pravidiel je tiež problematická. Aj v tejto sfére sa názory vedúcich predstaviteľov spoločnosti a ich zamestnancami líšia. Rozšírenie trendu práce z domu je súčasťou tejto problematiky. V povedomí o pravidlách home officu, IT bezpečnosti a fyzickej bezpečnosti respondenti preukázali zásadné medzery.  Približne polovici respondentov tieto pravidlá neboli známe. V oblasti povedomia o pravidlách práce z domu Slovensko dosiahlo najnižšie číslo.

Patrik Schwarcz, manažér oddelenia forenzných služieb a podpory integrity spoločnosti EY Slovensko, prezradil, že zvyšovanie investícií do etických a ďalších podobných programov samostatne nestačí. Nevyhnutným predpokladom skutočnej efektívnosti pravidiel je práve dôvera zamestnancov, ktorú prejavujú ich akceptovaním. Ich presvedčenie o úprimnej motivácií spoločnosti ovplyvňuje aj ich správanie. S vyspelosťou kultúry spoločnosti narastá aj ochota zamestnancov riadiť sa internými pravidlami. Je to paradox, pretože v takejto spoločnosti už pravidlá nezvyknú byť natoľko potrebné. Zamestnanci sa totižto riadia princípmi a hodnotami spoločnosti.

Pre kariéru a peniaze je až štvrtina Slovákov ochotná podvádzať

Prieskum sa zameral aj na hypotetickú situáciu, ktorá mala odhaliť hranice správania sa respondentov pri vízií kariérneho postupu či finančných výhod.  „Každý štvrtý respondent priznáva, že by bol ochotný podvádzať. Ešte viac slovenských respondentov (38 %) si to isté myslí o manažmente spoločnosti,“ píše sa v prieskume.

Kafka si myslí, že by sa to nemalo brať na ľahkú váhu. „To, že je celá jedna štvrtina účastníkov prieskumu ochotná správať sa bezškrupulóznym spôsobom, nám napovedá, že firemná kultúra, ale aj osobná morálna integrita na Slovensku stále nie je tam, kde by sme ju ideálne chceli mať. A je jedno, či sa bavíme na zamestnaneckej, alebo manažérskej úrovni. Ak však zmena nepríde zhora a nepripojí sa k nej stredný manažment, nemôžeme skutočne viniť radových zamestnancov. Ich správanie je iba odrazom firemnej kultúry – tej, ktorej mantinely nastavuje najvyššie vedenie, ale v každodennom firemnom živote ju veľmi ovplyvňuje správanie stredného manažmentu,“ uvádza.

„Každý štvrtý respondent priznáva, že by bol ochotný podvádzať.“, Zdroj fotografie: Unsplash/ Magnet.me

Podvody v spoločnosti a ich (ne)nahlasovanie

Výsledky prieskumu odhalili, že každá deviata spoločnosť na Slovensku sa za uplynulý rok stala obeťou významného podvodu. S oznámením podvodu je to už horšie. Osobnú skúsenosť s ním má ani nie pätina respondentov (celosvetový priemer je 35%). Až polovica z nich dokonca priznala, že bola pod tlakom, aby podvod nenahlasovali.

Svedkami nekalostí v spoločnosti bola o niečo menej ako pätina Slovákov. Neodhodlala sa ich však oznámiť. Hlavnými dôvodmi bola lojalita ku kolegom (53 %), pričom Slovensko je na druhom mieste rebríčka hneď za Rakúskom. Tento dôvod sa uvádzal dokonca až dvakrát častejšie, ako je celosvetový priemer. Ďalšej sú to obavy, že oznámenie nevyprovokuje konanie (35%) či obava o svoju kariéru (29%).

Čo sa týka oznamovacieho systému v spoločnostiach, Slovensko zaujalo miesto na konci rebríčka. Len 14% respondentov uviedlo, že ich spoločnosť má systém implementovaný. A tak nie je žiadnym prekvapením, že len pätina respondentov zastáva názor, že v dnešnej dobe je ľahšie upozorniť na nekalosti v spoločnosti ako v minulosti.

Zdroj: EY Gloval Integrity Report 2022, Tlačová správa EY

Zdroj titulnej fotografie: Unsplash/ Jefferson Santos