Alzheimerova choroba sa v súčasnosti spája s mnohými štúdiami. Zaoberajú sa predovšetkým jej vznikom a spôsobmi, ktoré by mohli pomôcť zabrániť jej vzniku. Pokiaľ by sme ju chceli v krátkosti definovať, ide o jednu z foriem demencie.

Ako sme písali v našom predošlom článku, jej príznaky sa objavujú postupne, pričom spôsobujú pokles funkcie mozgu. Najväčšie riziko predstavuje pre starších ľudí, najmä po 65. roku života. Kľúčovú rolu však zohráva aj pozitívna rodinná anamnéza. Medzi ďalšie rizikové faktory patria depresia, fajčenie alebo srdcovo-cievne ochorenia.

Na Slovensku týmto ochorením trpí približne 60-tisíc ľudí, informuje portál alzheimer.sk. O danú skupinu ľudí sa stará približne 150-tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí k desiatim hlavným smrteľným ochoreniam ľudstva.

Bežné vírusy vedúce k Alzheimeru

Ako sme uviedli v úvode, životný štýl a ostatné ochorenia majú veľký vplyv na vznik Alzheimerovej choroby. Jedna zo štúdií naznačuje, že závažným rizikom sú aj vírusové ochorenia, ku ktorým patrí encefalitída alebo pneumónia, píše portál ScienceAlert. Výskumníci zaoberajúci sa danou štúdiou našli 22 súvislosti medzi vírusovými infekciami a neurodegeneratívnymi stavmi. Výskumu sa zúčastnilo približne 450-tisíc ľudí.

Jedinci, ktorí sa liečili na zápal mozgu, ktorý je známy aj pod názvom vírusová encefalitída, mali o 31-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby. Rovnako aj tí, ktorí boli hospitalizovaní so zápalom pľúc po prekonaní chrípky, sa vyznačovali väčšou náchylnosťou na daný druh ochorenia. Výnimkou však nie je ani vznik demencie, amyotrofickej laterálnej sklerózy alebo Parkinsonovej choroby.

Vplyv vírusových ochorení na ľudský mozog môže v niektorých prípadoch pretrvávať až 15 rokov. Neexistujú však žiadne prípady, kedy by bolo vystavenie vírusom ochranné.

„Prekvapivo sú v súčasnosti dostupné vakcíny proti niektorým z týchto vírusov, vrátane chrípky, pásového oparu a zápalu pľúc,“ uvádzajú vedci.

„Hoci vakcíny nezabránia všetkým prípadom ochorenia, je známe, že dramaticky znižujú počet hospitalizácií. Tieto dôkazy naznačujú, že očkovanie môže zmierniť určité riziko rozvoja neurodegeneratívneho ochorenia,“ dodávajú.

Fyzická aktivita ako základ

Spoločnosť si vo väčšine prípadov predstaví pod Alzheimerovou chorobou ochorenie, ktoré zhoršuje pamäť. Ide o jeden z najznámejších príznakov tohto ochorenia, avšak sprevádza sa aj s časovou dezorientáciou či so zlou orientáciou v známom prostredí, dodáva portál alzheimer.sk. Okrem toho postihnutý jedinec čelí častým zmenám nálad, ktoré vedú až k pasívnemu postoju k okolitému svetu.

Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa ľuďom, najmä v strednom alebo vyššom veku, odporúča precvičovať si pamäť. Mnoho ľudí si pod daným odporúčaním predstaví riešenie rôznych hlavolamov alebo čítanie kníh. Avšak aj niekoľkominútová fyzická aktivita môže mať pozitívne účinky na kognitívnu funkciu mozgu, uvádza Forbes.

Štúdia zrealizovaná počas rokov 2016 až 2018 sledovala spätosť fyzickej aktivity a kognitívnych schopností. Podieľali sa na nej vedci zo Spojeného kráľovstva, pričom sa jej zúčastnilo viac ako 4 400 respondentov vo veku 46 až 47 rokov. Ich cieľom bolo monitorovať svoju fyzickú aktivitu prostredníctvom smart zariadení v priebehu minimálne siedmich dní. Následne vedci otestovali ich kognitívne schopnosti.

Prekvapivé výsledky

Výsledky štúdie boli publikované v časopise Journal of Epidemiology & Community Health. Vyplýva z nej, že skóre kognitívnych schopností respondentov sa znížilo už vtedy, keď osem minút fyzickej aktivity nahradili sedením, pričom išlo o odchýlku jedného až dvoch percent.

Skóre kleslo aj v prípadoch, kedy intenzívnu fyzickú aktivitu nahradili ľahšou. V danom prípade išlo o pokles na úrovni 1,3 %. Výnimkou nebol ani spánok, pričom skóre kognitívnych schopností respondentov kleslo o 1,2 %.

Dobrou správou však je, že pozitívne účinky kognitívnych schopností môžeme zaznamenať už pri deväťminútovej intenzívnej fyzickej aktivite. Spomínané skóre sa v danom prípade zvýši o 1,3 %.

Z výsledkov ďalej vyplýva, že účastníci štúdie sa počas 24-hodinového cyklu venovali miernej alebo intenzívnej fyzickej aktivite priemerne 51 minút. Pokiaľ išlo o ľahkú fyzickú aktivitu, jej časový priemer sa presiahol takmer až do šiestich hodín. Respondenti nezabúdali ani na oddych a spánok, pričom počas dňa spali odporúčaných osem hodín.

Odkazy z iných štúdií

Už v minulosti sa fyzická aktivita spájala s lepšími kognitívnymi funkciami. Štúdia z minulého roka, ktorá bola uverejnená v časopise Journal of the American Medical Association, poukazuje na súvislosť medzi úbytkom svalovej hmoty u dospelých vo veku 65 až 86 rokov a zhoršením kognitívnych funkcií.

Ďalšia štúdia odkazuje na vyššie riziko vzniku demencie v súvislosti s nižšou silou úchopu. Práve preto Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odporúča dospelým vykonávať aspoň 150 minút stredne intenzívnej aktivity každý týždeň. Okrem toho vyššia úroveň fyzickej aktivity nemá pozitívny dopad len na funkciu mozgu, ale aj na depresiu a úzkosť.