GDPRTáto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.Cookies a sledovanie môžete vypnúť
EXTRA Lifestyle Na zamyslenie

Prechádza synchronicita za hranice nášho vedomia alebo je klasickým príkladom pravdepodobnosti?

  • 12 augusta, 2022
  • 5 min read
Prechádza synchronicita za hranice nášho vedomia alebo je klasickým príkladom pravdepodobnosti?

Bavíte sa s priateľmi o spoločnom známom a znenazdajky vám zavolá. Synchronicita má mnoho podôb, preto je možné, že ste ju zažili aj vy.

Stalo sa to aj vám?

Niektorí ľudia sa riadia krédom, že náhody neexistujú. Všetko sa deje z nejakého dôvodu a udalosti sú prepletené vďaka vzájomným súvislostiam. Na prvý pohľad môže ísť o banálnu zhodu, veľakrát si však povieme: „Ako je to možné?“

Príkladom je príbeh Emila Deschampsa. Keď bol francúzsky básnik ešte dieťa, dostal od monsieura de Fontgibu svoj obľúbený slivkový puding. Bola to posledná porcia, ktorú servírovali v reštaurácii a Deschamps na tento milý skutok nezabudol. O desať rokov navštívil podnik a opäť žiadal rovnaký dezert. V tomto prípade mu ale čašník ozrejmil, že ostal jediný kus – nejedol ho nik iný ako monsieur. Prešiel ďalší čas a básnik sa ocitol na večierku, kde mu ponúkli slivkový puding. Zažartoval, že k dokonalosti mu chýba už iba prítomnosť monsieura de Fontgibu. Krátko na to do miestnosti vstúpil spomínaný starý pán. Vyhovoril sa na to, že si pomýlil adresu, no Deschamps sa nestačil diviť.

synchronicita
Náhodné signály pribúdajú, zvedavosť rastie. Čo s tým? zdroj: unsplash.com

Historka je stará vyše 150 rokov, preto by skeptici mohli pochybovať o jej pravosti. Ponúkneme vám teda osobnú skúsenosť. Stala sa nedávno, pri písaní článku o najkontroverznejších obrazoch. Hoci nám meno Pablo Picasso nie je cudzie, jeho tvorbu nemáme podrobne preskúmanú. Na zozname sme uviedli maliarovo dielo – Guernica. Deň na to sledujeme film s názvom Potomkovia ľudí (2006). Nevidíme ho prvýkrát, jeho postapokalyptický dej dobre poznáme. V jednej scéne nás však zaujme mohutná maľba. Spoznávame ponurú farebnú paletu a zobrazenie zvierat. Ide o Picassov obraz, ten istý kúsok, ktorý sme včera videli prvý raz a dozvedeli sa o jeho význame. V hlave nám preto zaznela spomínaná otázka: „Ako je to možné?“

Jungove zistenia

Podivuhodné súhry okolností majú dokonca vlastné označenie – synchronicita. Koncept pomenoval psychológ Carl Jung a opisuje ním takzvané zmysluplné náhody. V našom svete sú vraj navonok bezvýznamné udalosti odzrkadľovaním osobných obáv alebo myšlienok. Jung veril, že synchronicita odzrkadľuje hlboké psychologické procesy. Správy prenáša tak, ako to robia sny – nadobúdajú význam a poskytujú vedenie do tej miery, do akej zodpovedajú emocionálnym stavom a vnútorným zážitkom.

Napríklad sa snažíte rozhodnúť, či konkrétnej príležitosti povedať áno alebo nie. Počas jazdy po diaľnici vás obehne auto a vy si všimnete nálepku na nárazníku: Just Do It!

Kedykoľvek ste sa vy alebo váš známy stali svedkom neobvyklého zážitku, mali by ste sa pýtať na jeho dôvod. zdroj: pexels.com

Nemusí však ísť iba o to, čo sa deje vo vašom živote. Jungove sedenia pravidelne navštevovala mladá žena. Prirodzene inteligentná, zároveň aj akademicky vzdelaná. Jung vo svojich zápisoch poznamenal, že je to práve intelekt, na ktorom až príliš lipne a označil ju za „psychologicky nedostupnú“. Zlom nastane, ale iba ak dokáže uveriť niečomu navonok iracionálnemu.

Na jednej z terapií začala žena rozprávať o zvláštnom sne, v ktorom dostala do daru šperk v podobe zlatého skarabea. Počas jej výkladu začul psychológ jemné klopanie na okno. Hmyz neprestajne narážal do skla v snahe dostať sa dnu. Jung pootvoril okno tak, aby sa mu chrobáka podarilo chytiť. Jeho zelenozlatá farba ho okamžite zaujala. Išlo o zlatohlávka, ktorý pochádza zo skarabeusovitej čeľade. Pacientke podal chrobáka a dosiahol prelomenie jej racionálneho vnímania sveta.

Tenká hranica medzi logikou a emóciami

Samozrejme sa nájdu ľudia, ktorí vo všetkom hľadajú logické odôvodnenie. Synchronicita nie je podľa skeptikov ničím iným, než vyprodukovanou potrebou našej mysle. Napríklad môžeme prechádzať okolo divadla mesiace. Keď vyslovíme želanie pozrieť si nejaké predstavenie, do očí nám udrie budova, ktorú sme toľkokrát míňali.

synchronicita
Každá minca má dve strany. Synchronicitu vyvracia apofénia. Ide o pripisovanie zmyslu náhodným javom. zdroj: pexels.com

Ďalším oporným bodom pri argumentácii je matematická pravdepodobnosť. Zhromaždite skupinu dvadsiatich ľudí a pri pravdepodobnosti 50% je možné, že aspoň dvaja budú mať narodeniny v rovnaký deň. Ľudia skrátka majú tendenciu priradzovať obyčajným veciam vyššiu dôležitosť.

Nech sa prikláňate na ktorúkoľvek stranu, život sa vždy posnaží presvedčiť vás o opaku. Je len na vás, či sa nakoniec udržíte na ceste realizmu alebo prevážia spirituálne hodnoty.

Zdroje: www.flowee.cz, www.psychologytoday.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com

About Author

Tímea Prišticová