Podľa štatistík až 70 % zamestnancov zažíva pracovný stres. Kľúčovým riešením sa stáva hybridný model práce
Čoraz viac mladých ľudí stavia kariéru na prvé miesto. Plný kalendár a vysoké nároky od zamestnávateľa nevedú len k lepšiemu finančnému ohodnoteniu, ale aj k stresu.
Síce ide o prirodzenú reakciu ľudského organizmu, netreba ju podceniť. V mnohých prípadoch môže viesť k zdravotným komplikáciám, ku ktorým patrí napríklad úzkosť.
Ako uvádza portál Pravda, jeden z prieskumov, ktorý zrealizovala agentúra Focus, poukazuje na to, že viac ako 43 % respondentov zažíva stres veľmi často. Z výsledkov ďalej vyplýva, že za primárny zdroj stresu sa považuje práve práca. Najčastejšie sú mu vystavení ľudia v strednom veku a vysokoškolsky vzdelaní, výkonní či tvoriví odborní pracovníci.
Účinky stresu
Podľa Hansa Selyeho, ktorý ako prvý vypracoval teóriu stresu, sa tento spoločenský fenomén charakterizuje ako nešpecifická reakcia organizmu na záťažové situácie. V konečnom dôsledku ide o pozitívny podnet, ktorý pomáha človeku rýchlo a účinne zareagovať v stave ohrozenia.
K benefitom sa viaže aj to, že dávka adrenalínu a kortizolu, ktoré sú známe ako stresové hormóny, zlepšuje výkon a produktivitu. V tomto prípade ide o eustres, ktorý je známy aj ako pozitívny stres. Jeho opak sa nazýva distres, pričom sa spája so vznikom rôznych ochorení. Patria k ním najmä vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy, bolesti hlavy alebo poruchy imunity.
Dlhodobý stres okrem fyzických podnetov vplýva aj na ľudskú myseľ, čo môže viesť k psychickým ťažkostiam v podobe depresie a úzkosti.
Hybridný model práce ako kľúčové riešenie
Počas covidovej pandémie si mnoho pracovníkov zvyklo na prácu z domu. Aj preto návrat do bežného života bol pre mnohých z nich ťažší, čo zvýšilo aj ich hladinu stresu.
Z prieskumu pracovného portálu Kariéra.sk vyplýva, že približne 60 % Slovákov by vyhovoval hybridný model práce, informuje portál Štandard. Ide o kombináciu práce z domu a v kancelárii, čo by mohlo zvýšiť aj výkon zamestnancov.
Podľa manažérky komunikácie a PR uvedeného pracovného portálu Kataríny Tešly má podľa viacerých respondentov covidové ochorenie len čiastočný vplyv na vnímanie ich práce. Najväčšia zmena nastala v tom, ako sa Slováci pozerajú na jednotlivé formy práce. Na základe toho výsledky prieskumu poukazujú na to, že až 70 % opýtaných zažíva v práci stres. Medzi primárne dôvody patria nedostatočné finančné ohodnotenie, nezhody so zamestnávateľom či dusná atmosféra na pracovisku.
„Príčina stresu spočíva vo veľkej miere v nadmernej záťaži v práci súvisiacej s tlakom na splnenie termínov a plánov,“ vysvetľuje spomínanú problematiku Tešla.
Ako sa rýchlo a efektívne zbaviť stresu?
Sú prípady, kedy napätá situácia príde v čo najmenej vhodnú chvíľu. Pomôcť si môžete niekoľkými overenými technikami, ktoré vám pomôžu zbaviť sa stresu.
K jednej z najznámejších metód patrí vedomé dýchanie, prostredníctvom ktorého budete mať nad sebou kontrolu, uvádza portál eduworld.sk. V období stresu máme tendenciu prerušiť kontakt s vedomým dýchaním, pričom si náhle prestaneme uvedomovať naše nádychy a výdychy. Naopak, dlhé hlboké výdychy a nádychy podporujú pocit upokojenia.
Ďalšou efektívnou technikou je dýchanie do brucha. Vďaka tomuto cvičeniu upokojíte vašu frekvenciu tepu, znížite krvný tlak a zároveň pomôžete vašej chrbtici. Princípom tejto techniky sú hlboké nádychy do brušnej časti. Docielite ich tým, že si položíte jednu dlaň na hrudník a druhú na žalúdok. Postupne budete pokračovať s nádychom nosom, pričom budete pomaly počítať do šesť až desať. Cvičenie opakujte po dobu desiatich minút.
Pokiaľ sa chcete stresu vyhnúť dlhodobo, za správny liek sa považuje smiech. Z opakovaných štúdií vyplýva, že nielenže pomáha zmierniť bolesť, ale dokáže priniesť aj šťastie či dokonca posilniť imunitu. Druhý variant tvorí hudba, pričom vedci zo Stanfordskej univerzity tvrdia, že jej počúvanie má rovnaký vplyv na funkciu mozgu ako lieky. Zároveň ide o jeden z najdostupnejších nástrojov na znižovanie stresu.
Starostlivosť o seba nemusí byť pôžitkárstvom
K čoraz väčšiemu fenoménu súčasnej doby patrí starostlivosť o seba. Môžeme ju chápať vo viacerých významoch, či už v podobe psychohygieny vo forme jógy, meditácie alebo wellnessu. Patrí k nej však aj dlhodobé nastavenie si priorít, ktoré pomáha redukovať mieru stresu.
Forbes radí, že pokiaľ k starostlivosti o seba budete pristupovať rovnako ako ku dosahovaniu kariérnych cieľov, môžete sa vyhnúť tomu, aby sa nestala kolobehom pôžitkárstva. Tento princíp by sa nemal chápať len v zmysle toho, že môžete robiť čokoľvek, kedykoľvek chcete. Ide o nastavenie režimu, prostredníctvom ktorého môžete dosiahnuť svoje ciele. Aj preto sa odporúča si stanoviť malé denné mikrozáväzky, ktoré vám pomôžu z vás spraviť vašu najlepšiu verziu.
Na to, aby ste mali čo najväčšiu motiváciu splniť svoje záväzky, sa odporúča si ich zapísať nezmazateľným perom do kalendára. Ak aj nastane vo vašom živote nečakaná situácia, zapísaný záväzok vám pripomenie váš cieľ.
Rovnako je dôležité si položiť otázku, čo vám bráni dosiahnuť váš cieľ. Síce nie každý bude chápať váš nový režim, podstatné je, aby ste nešli proti sebe. Aj preto sa odporúča si hneď na začiatku určiť jasné hranice. Možno práve vtedy zistíte, že patríte k ľuďom, ktorí vám neveria, čo vám dlhodobo bráni v zmene. Preto je dôležité mať na pamäti, že zmena si vyžaduje čas a disciplínu.
