Jedni si ho nevedia vynachváliť, iní sa vyhýbajú aj studenej sprche. Podľa priaznivcov otužovania je pobyt v ľadovej vode liekom na všetky neduhy a s nadšením ho odporučia každému. Studenú hydroterapiu, liečbu chladnou vodou, pacienti praktizujú už niekoľko tisícročí.

Základom je voda s teplotou okolo 15 stupňov Celzia. Liečba sa vykonáva formou ľadových kúpeľov, sviežej dennej sprchy, plávania vonku alebo terapiou ponorenia sa do studenej vody. Naozaj studená voda lieči? Čo na otužovanie hovorí veda a lekári?

Otužovanie zoceľuje zdravie

Podľa primára chirurgického oddelenia zvolenskej nemocnice, Dalibora Panušku, už Hippokrates poznal blahodarné účinky otužovania, keď svojim pacientom predpisoval studené kúpele.  „Aj americký prezident Thomas Jefferson si 60 rokov každé ráno dával studený kúpeľ,“ uviedol primár pre TASR. Zároveň dodal, že otužilcom sa zlepšujú funkcie imunitného systému a štúdie u nich potvrdili nižší výskyt respiračných ochorení.

„Pravidelným otužovaním si zvyšujeme prah citlivosti na bakteriálne a vírusové infekcie a organizmus si dokáže sám oveľa lepšie s nákazou poradiť,“ zhrnul. Podľa neho sa chladom tiež sťahujú cievy, následným zahriatím sa roztiahnu, čím sa zvyšuje ich elasticita a odďaľuje sa starnutie.

Pozitívny efekt na imunitný systém potvrdzuje aj holandská štúdia, v ktorej výskumníci testovali, či ľudia môžu dobrovoľne ovplyvniť svoju imunitu praktizovaním meditácie, hlbokého dýchania a otužovania. Výskum priniesol pozitívne výsledky.

Účastníkov výskumu rozdelili do dvoch skupín. Skupina, ktorá praktizovala meditáciu, dýchacie cvičenia a otužovanie vykazovala po napadnutí bakteriálnou infekciou miernejšie symptómy. Ich telá produkovali viac protizápalových chemikálií a menej prozápalových cytokínov v reakcii na infekciu.

Je dôležité poznamenať, že podľa výskumníkov dýchacie techniky ovplyvňovali imunitu vo väčšej miere než ponorenie sa do studenej vody. Otužovanie ale časom vybudovalo odolnosť voči stresu.

Zmierňuje úzkosť a depresiu

Okrem toho, že otužovanie buduje odolnosť voči stresu, ovplyvňuje aj náladu. „Pozitívny efekt sa popisuje aj pri alergiách, znižuje sa meteosenzitivita. Pozitívne však otužovanie pôsobí aj pri depresiách, pretože pri podchladení sa produkujú látky podobné tým, ktoré obsahujú niektoré antidepresíva,“ poznamenal Daniel Panuška pre TASR.

Inzercia

Benefity otužovania na psychiku potvrdzujú aj viaceré výskumy a vedecké štúdie. Webový portál healthline.com udáva príklad ženy, ktorá bojovala s úzkosťou a depresiou od svojich sedemnástich rokov. Keď mala 24 rokov začala so skúšobným programom týždenného plávania vonku na otvorenej hladine. Postupom času sa jej príznaky zlepšili do takej miery, že prestala užívať lieky. Podľa lekárov práve pravidelné plávanie držalo jej príznaky depresie na uzde.

V inej štúdii vedci zistili, že program krátkych studených spŕch dvakrát denne znížil depresívne symptómy. Avšak ani jednému z účastníkov lekári predtým nediagnostikovali depresiu. Ak to zhrnieme, otužovanie podľa výskumov zmierňuje príznaky depresie a úzkosti, ale nie je liekom.

Primár Panuška pre TASR  tiež pripomenul, že touto činnosťou si ľudia pestujú pevnú vôľu, pretože najmä v začiatkoch vystupujú zo svojej komfortnej zóny. „Je to forma akútneho stresu, ktorý produkuje adrenalín a aj sérotonín a vďaka tomu sa cítia fyzicky a psychicky lepšie a vitálnejšie. Pôsobenie chladu je tiež prevenciou proti angíne, lieči vysoký krvný tlak, zlepšuje krvný obeh a znižuje zápaly v tele. Podporuje aj spaľovanie zlého tuku, a tým aj chudnutie,“ vysvetlil.

Pre koho je otužovanie rizikom?

Pozitívne účinky otužovania na zdravie nemožno poprieť. Potvrdzujú ich viaceré výskumy aj lekári. Avšak je táto aktivita naozaj vhodná pre každého? Podľa primára chirurgického oddelenia zvolenskej nemocnice Dalibora Panuška rozhodne nie. Otužovaniu by sa mali vyhnúť pacienti s ischemickou chorobou srdca. Uviedol to pre TASR.

Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Ako dodal, prudké ochladenie môže vyvolať stiahnutie ciev, čo v najhoršom prípade zapríčiní srdcový infarkt. „Tiež u pacientov s poruchami rytmu srdca je vyššie riziko závažných až život ohrozujúcich stavov,“ doplnil. Ani pacienti s kožnými problémami by sa nemali vystavovať náhlemu chladu, a teda silnému prekrveniu kože.

„Samozrejme, nie je vhodné sa otužovať v prípade aktívnej infekcie najmä respiračnej, zvýšenej teploty,“ podotkol. „Zničujúci účinok podchladenia 450 rokov pred našim letopočtom poznal už Hérodotus, ktorý popísal úmrtia na podchladenie na námornej výprave perzského generála Mardoniusa,“ zdôraznil Panuška.

Ako na bezpečné otužovanie?

Začať možno podľa primára v každom veku. „Základným princípom je postupné znižovanie teploty vody a zvyšovanie času, ktorý v nej strávime. Dôležitá je systematickosť a pravidelnosť,“ potvrdil. „Pred a po otužovaní sa treba ľahko zahriať, zobrať si so sebou treba teplý čaj, suché a teplé oblečenie,“ ukončil Panuška.

Okrem studenej sprchy, kedy najskôr začíname s teplou vodou a po niekoľkých minútach teplotu postupne znižujeme, môžete skúsiť aj ľadový kúpeľ alebo krátke plávanie v chladnejších vodách.