Teoreticky môže syndróm vyhorenia postihnúť kohokoľvek, kto niečo robí. Nepostihuje pritom len zamestnancov. Môže sa vyskytnúť napríklad aj u niekoho, kto sa dlhodobo stará o chorého člena rodiny alebo sa snaží zvládnuť neľahkú rodinnú situáciu.

Ako sa prejavuje?

Syndróm vyhorenia je podľa psychológa Kováča stav fyzického a emocionálneho vyčerpania súvisiaceho s prácou, ktoré je sekundárnym dôsledkom dlhodobého pracovného stresu. Charakterizujú ho pocity vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od práce alebo pocity negativizmu, cynizmu súvisiace s prácou, rovnako pocit neefektívnosti či nedostatku úspechu. Medzi ďalšie príznaky patrí strata motivácie, znížený pracovný výkon, zhoršené vzťahy, zanedbávanie seba samého, posadnutosť prácou, nespokojnosť, bolesti hlavy či žalúdočné problémy. „Pri pokročilejších štádiách je častá izolácia alebo znížená interakcia s rodinou a priateľmi,“ dodal.

Z osobnostných predpokladov je z hľadiska syndrómu vyhorenia nevýhodná precitlivenosť, perfekcionizmus, sklon k workoholizmu, pedantstvu, prílišný, naivný optimizmus a počiatočné nadšenie.

Medzi znevýhodňujúce okolité faktory patrí tiež osamelosť, málo známych, nefungujúca rodina, nevyhovujúci pracovný kolektív a ľahostajný alebo nekoncepčný nadriadený, upozorňuje portál psychoweb.cz.

Osobitne ohrozené sú skupiny ľudí, ktoré pracujú v oblasti pomáhajúcich profesií. Zdroj: unsplash.com

Najviac ohrozené profesie

Syndróm vyhorenia sa často prejavuje v povolaniach, ktoré sú spojené s vysokou úrovňou stresu, emocionálnym nasadením, alebo kde sú neustále kladené vysoké požiadavky na výkon. Najčastejšie ide o osoby, ktoré sú v kontakte s ľuďmi. Poukázal na to psychológ, kouč a zakladateľ Inštitútu stresu v Trnave Karol Kováč.

INZERCIA

„Osobitne ohrozené sú skupiny ľudí, ktoré pracujú v oblasti pomáhajúcich profesií – zdravotnícky personál, personál pohotovostných služieb, sociálni pracovníci, učitelia a vychovávatelia či právni profesionáli. Ďalej sú to zástupcovia zákazníckeho servisu, IT pracovníci, žurnalisti či finanční profesionáli,“ priblížil pre TASR. Žiadna z profesií však podľa neho voči syndrómu vyhorenia nie je plne odolná.

V prípade, že sa psychické a fyzické vyčerpanie stupňuje, pridávajú sa zdravotné ťažkosti a človek nedokáže vykonávať každodenné činnosti ako predtým, mal by vyhľadať odbornú pomoc. 

Vyhorenie neobchádza ani študentov a matky

„Školské prostredie je rovnako náročné. Štúdium si vyžaduje vysoké nasadenie, ktoré môže vyvrcholiť do vyčerpania či úplného vyhorenia,“ vysvetlil Kováč.

Veľmi časté je podľa neho aj u matiek alebo všeobecne u rodičov na materskej. „Popri starostlivosti o dieťa sa často rodič ocitne v situácii, že nemá čas či silu o vlastné blaho. Práve vyčerpanie a nedostatok síl na starostlivosť o seba prispieva k vyhoreniu rodiča. Syndróm vyhorenia u rodičov je stále relatívne nové téma výskumu,“ podotkol.

Prečo pacientov pribúda?

Podľa psychológa Kováča je jedným z dôvodov digitalizácia. „Výskyt syndrómu vyhorenia v rôznych profesiách má vzrastajúci trend. Jeden z dôvodov je digitalizácia. Digitálne technológie nám umožňujú pracovať odkiaľkoľvek, čím sa stráca hranica medzi prácou a súkromným životom. Neustále narastajú pracovné nároky. Pandémia rovnako prispela k zvýšeniu stresu a pracovného vyčerpania, čo bolo viditeľné najmä v zdravotníctve,“ uviedol odborník.

Nárast poistencov so syndrómom vyhorenia zaznamenali v posledných rokoch všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, ktoré zároveň tvrdia, že ich je pravdepodobne oveľa viac, ako ich evidujú.

„Môžu mať rôzne súvisiace zdravotné problémy (problémy so spánkom, depresie, tráviace problémy a podobne), s ktorými navštívia lekára, no ak nie sú vykázané pri tejto diagnóze, z dát zdravotnej poisťovne sa to nedá identifikovať,“ ozrejmila pre TASR Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie VšZP.

Podľa psychológa Kováča je jedným z dôvodov digitalizácia. Zdroj: unsplash.com

Prevencia syndrómu vyhorenia

Prevencia syndrómu vyhorenia je rovnako dôležitá ako jeho liečba. Vytváranie zdravých pracovných a osobných návykov môže významne znížiť riziko vyhorenia. Takto si vybudujete odolnosť voči stresu a udržíte si zdravú rovnováhu v živote, informuje portál neurinu.sk.

Rovnováha medzi prácou a súkromným životom

Stanovte si hranice – učte sa povedať „nie“ nadmerným požiadavkám na vašu pozornosť a čas, či už v práci alebo doma.

Oddeľte prácu od súkromia – vyhraďte si čas na relax a aktivity, ktoré vás nabíjajú, a neťahajte prácu domov. V momentoch odpočinku nad prácou ani nerozmýšľajte.

Naučte sa riadiť váš čas

Prioritizácia úloh – naučte sa rozlišovať medzi naliehavými a dôležitými úlohami a venujte svoj čas tým, ktoré majú skutočný význam.

Plánovanie a delegovanie – efektívne plánovanie vám pomôže zvládnuť vaše povinnosti bez preťaženia. Nebojte sa požiadať o pomoc alebo delegovať úlohy, ktoré môžu robiť iní.

Starajte sa o seba

Vyhraďte si čas pre seba – pravidelné cvičenie, zdravá strava, dostatočný spánok a koníčky, ktoré vás bavia, sú základom.

Praktizujte mindfulness a meditáciu – tieto techniky môžu pomôcť udržať vašu myseľ v súčasnom momente a znížiť úroveň stresu.