Boj s mikroplastmi naberá na intenzite. Rizikové sú najmú morské oblasti, ktoré hlásia enormné znečistenie. Hrozbu predstavujú nielen pre tamojšie živočíchy, ale aj ľudí, ktorí ich konzumujú v potrave.

V súvislosti s tým viaceré krajiny vystavili zákaz používania jednorazových plastov. Ako sme písali v našom predošlom článku, ako prvé na daný problém reagovali Spojené štáty americké. Následne sa k ním pridala Veľká Británia spolu s Talianskom a Novým Zélandom.

Výnimku netvorí ani Európska únia. V roku 2017 Európska komisia vyzvala Európsku chemickú agentúru k zriadeniu návrhu, ktorý zakazuje používanie plastov v kozmetike, hnojivách a čistiacich prostriedkoch.

Jeho finálna verzia z roku 2021 odkazuje na 20 druhov mikroplastov. Nevzťahuje sa však na nanoplasty a rozložiteľné plasty.

Ide však o mnoho obšírnejšiu problematiku, ktorá siaha až do 50. rokov 20. storočia. Ako informuje portál ScienceAlert, práve v danom období začala výroba plastov výrazne rásť, čo prispelo k súčasnému vývoju. V roku 2022 sa len v rámci Európy vyrobilo 58 miliónov ton plastu.

To prispelo k obrovskému znečisteniu. Väčší plastový odpad sa začal rozkladať na milimetrové častice, známe ako mikroplasty a nanoplasty, ktoré kontaminujú životné prostredie.

INZERCIA

Závažný dopad na morský život

Vo vodnom prostredí mikroplasty a nanoplasty prijímajú okrem mikrorias na báze potravinového reťazca aj vodné živočíchy. Naznačuje to nedávna štúdia.

Dané prepojenie sa spája s fatálnymi následkami pre morský svet. Mikroplasty môžu u morských živočíchov spôsobiť toxické účinky, čo môže mať dopad aj na ľudí.

Viaceré krajiny zakázali používanie jednorazových plastov. Zdroj: pexels.com

Ich závažnosť závisí od niekoľkých kritérií, ako veľkosť plastov, ich zloženie, stupeň degradácie či prítomnosť škodlivých chemických prísad. Príkladom je obsah vysokej hladiny ftalátov, ktoré môžu zasahovať do hormonálnych systémov.

To, ako môžu vplývať na jednotlivé organizmy, si uvedieme na príklade mušlí. U daného druhu dochádza k blokácii tráviaceho systému, pričom môže dôjsť aj k poškodeniu DNA a zásahu do expresie génov nevyhnutných pre rôzne bunkové funkcie.

Rizikovou skupinou sú konzumenti morských plodov

Doprajete si morské plody? Okrem cenných omega-3 mastných kyselín a vitamínu D máte na tanieri aj poriadnu nálož mikroplastov.

Podľa odhadov pravidelní konzumenti morských plodov požijú ročne tisíce častíc v podobe mikroplastov a nonoplastov. Síce výskum zameraný na presné zdravotné účinky u ľudí po konzumácií mikroplastových častíc stále prebieha, vzniklo niekoľko znepokojujúcich hypotéz.

Štúdie vykonané na ľudských bunkách naznačujú, že pokiaľ sa dané častice dostanú do vášho organizmu, môže dôjsť k rovnakému poškodeniu ako u rýb. Vedci sú, obzvlášť, znepokojení toxickými účinkami plastových prísad.

Znečistenie plastmi v oblastí morí rapídne stúpa. Zdroj: pexels.com

Zároveň mikro a nanoplasty môžu pôsobiť ako nosiče patogénov a baktérií, na základe čoho vzniká potenciálne zvýšené riziko vzniku infekčných chorôb.

Podľa vedcov danej environmentálnej a zdravotnej kríze môže zabrániť prijatie rýchlych opatrení na obmedzenie používania plastov a zlepšenie recyklačných technológií.

Mikroplasty v čerstvo napadanom snehu či placente

Dané častice sa nenachádzajú len v morskom svete. Ako spomíname v našom minulom článku, minulý rok ich prítomnosť vedci zaznamenali aj v čerstvo napadanom snehu na území Antarktídy. V jednom litri snehu sa nachádzalo až 29 druhov mikroplastov.

Ich prítomnosť sa zaznamenala aj v odľahlejších oblastiach, ako napríklad Rossovo more v Tichom oceáne. Ide o varovný signál poukazujúci na dlhodobú problematiku týkajúcu sa znečistenia planéty.

Podľa informácií STVR sa našli už aj v plodovej vode a placente. To, aké účinky môžu mať na plod, preskúmali lekári Fakultnej nemocnice Ostrava spolu s vedcami Technickej univerzity v Ostrave.

Mikroplasty predstavujú hrozby nielen pre živočíchy, ale aj ľudí. Zdroj: pexels.com

V súvislosti s výskumom odobrali vzorky ženám, ktorým tehotenstvo skomplikoval predčasný odtok plodovej vody. Prítomnosť mikroplastov a ich prímesí v plodovej vode alebo placente sa zaznamenala u deviatich z desiatich žien.

Išlo najmä o častice vo veľkosti 10 až 50 mikrometrov. Najčastejším identifikovaným materiálom bol polyetylén, ktorý patrí k najpoužívanejším plastom vo svete.

„Vieme, že komplikácie, ktoré nás niekedy nútia predčasne ukončiť tehotenstvo, spúšťajú podobné procesy, aké vyvolávajú mikroplasty. Naším cieľom do budúcnosti je pokúsiť sa otestovať, či prítomnosť mikroplastov môže spustiť tieto patologické procesy, ktoré nakoniec vedú ku komplikáciám v tehotenstve,“ uviedol pre STVR vedúci pracovných oddelení Fakultnej nemocnice Ostrava Richard Špaček.