Čo je nikotín?

Nikotín je toxická chemická látka, ktorá sa používa v cigaretách, žuvacom tabaku a iných tabakových výrobkoch. Nikotín je rastlinného pôvodu. Tabaková rastlina ho používa ako prirodzenú ochranu proti škodcom. Ak sa užije v dostatočne vysokej koncentrácii, môže aj u ľudí viesť k otrave a smrti. Pri dávkach, ktoré sa dajú požiť prostredníctvom komerčne dostupných výrobkov, je však najčastejším problémom tejto látky jej návykovosť. Nikotín mení fungovanie mozgu, mení jeho dráhy odmeňovania, čo spôsobuje, že ľudia túžia po výrobkoch, ktoré ho obsahujú.

Sušiareň tabakových listov (Foto: Rusty Watson)

Čo robí nikotín s naším mozgom?

Väčšinou sa hovorí o tom, ako fajčenie ovplyvňuje pľúca a srdce. Menej známym faktom je vplyv nikotínu na mozog.

Nikotín stimuluje centrá slasti v mozgu tým, že napodobňuje dopamín. Takže mozog si začne spájať užívanie nikotínu s dobrým pocitom. Nikotín v mozgu aktivuje dopamínové signály, čím u nás vytvára príjemný pocit. Postupne začne náš mozog kompenzovať túto zvýšenú signálnu aktivitu znížením počtu receptorov. To spôsobí nikotínovú toleranciu, tým pádom je potrebné pokračovať v užívaní stále väčšieho množstva nikotínu. Zmeny, ku ktorým dochádza v mozgu v dôsledku tohto cyklu, vytvárajú závislosť od nikotínu, pretože naše telo si zvykne na prítomnosť nikotínu v tele, čo sa potom stáva závislosťou.

Dopamín je typ neurotransmitera a hormónu. Zohráva úlohu v mnohých dôležitých telesných funkciách vrátane pohybu, pamäte a príjemnej odmeny a motivácie. Vysoká alebo nízka hladina dopamínu sa spája s viacerými duševnými a neurologickými ochoreniami.

Dospievanie mozgu

Počas dospievania sa mozog stále vyvíja. Jednou z oblastí, ktoré dozrievajú počas dospievania je prefrontálna kôra (PFC). Tá je zodpovedná za výkonné funkcie a pozornosť. Dospievajúci fajčiari trpia poruchami pozornosti, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi fajčenia zhoršujú. Nedávne štúdie na hlodavcoch odhalili molekulárne zmeny vyvolané vystavením nikotínu v dospievaní, ktoré menia fungovanie synapsií v PFC a ktoré sú základom trvalých účinkov na kognitívne funkcie.

Rozdiel medzi dospelým a dospievajúcim fajčiarom je v citlivosti mozgu na návykové vlastnosti nikotínu. Dospievajúci uvádzajú príznaky závislosti aj pri nízkej miere spotreby cigariet. Najnáchylnejší mladí ľudia strácajú kontrolu pri konzumácii tabaku už v priebehu 1 až 2 dní od prvého zapálenia cigarety. U dospievajúcich sa môže výskyt abstinenčných príznakov a neúspešných pokusov prestať fajčiť objaviť ešte predtým, ako spotreba dosiahne dve cigarety denne.

Inzercia

Mladí ľudia sú náchylnejší (Foto: Artem Xromov)

Nikotín a stres

Tabakový priemysel už desaťročia propaguje ilúziu nikotínu ako nástroja na uvoľnenie stresu. Ľudia si  užívanie tabaku spájajú s duševnou pohodou, zmiernením stresu, relaxáciou a potešením. Tabakový priemysel takisto podporuje výskum, ktorý cigarety stavia do pozície spôsobu samoliečby duševných ochorení.

Nikotín a Parkinson