Joy Milne cíti na ľuďoch pachy chorôb, teraz pomáha odborníkom
Zdraví voňajú inak ako chorí. Vedci zistili, že desiatky chorôb majú zvláštny zápach. Napríklad cukrovka môže spôsobiť, že váš moč má špecifický odor zhnitých jabĺk. Sedemdesiatdvaročná Joy Milne pochádza zo Škótska a trpí vzácnym ochorením. Vníma také pachy, ktoré bežný človek nikdy neucíti. Táto porucha sa volá – hyperosmia. Ide o zvýšenú citlivosť na „vône“. Príčinou… Prečítať celé
Zdraví voňajú inak ako chorí. Vedci zistili, že desiatky chorôb majú zvláštny zápach. Napríklad cukrovka môže spôsobiť, že váš moč má špecifický odor zhnitých jabĺk.
Sedemdesiatdvaročná Joy Milne pochádza zo Škótska a trpí vzácnym ochorením. Vníma také pachy, ktoré bežný človek nikdy neucíti. Táto porucha sa volá – hyperosmia. Ide o zvýšenú citlivosť na „vône“. Príčinou ochorenia môže byť genetika, hormonálne zmeny (tehotenstvo), autoimunitné ochorenia, ale aj migrény.
„Tam, kde iní používajú zrak, ja používam svoj čuch. Z dezinfekčných prostriedkov mi je nevoľno,“ povedala Joy Milne
Prvýkrát sa o svojom ochorení dozvedela na základnej škole. Počas hodiny zacítila štipľavý zápach močoviny. Zodvihla ruku a učiteľovi prezradila, že spolužiak, ktorý sedí dva rady za ňou sa pomočil. O incidente sa dozvedela aj jej stará mama, tá Joy vysvetlila, že zdedila „superschopnosť“ (hypersomniu) – zvýšenú genetickú predispozíciu na rozpoznávanie pachov.
Manželovu chorobu odhalila skôr ako lekári
Joy poznala svojho manžela od šestnástich rokov, obaja sa venovali zdravotníctvu. On ako konzultant anestéziológ a ona ako zdravotná sestra. Počas nemocničných služieb cítila rôzne choroby na pacientoch. Naučila sa rozpoznávať pach cukrovky, no vedela, že lekári by neakceptovali jej predčasné diagnózy, a tak sa o svoj dar s odborníkmi „nepodelila“.
V roku 1982 Joy spozornela, keď zacítila zo svojho manžela nový drevitý pižmový pach. Neprikladala tomu veľkú váhu, pretože si myslela, že napáchol z operačných sál. Povedala mu však, aby sa viac sprchoval. Časté umývanie zápach neodstránilo a postupom času bolo pižmo intenzívnejšie.
O dvanásť rokov neskôr, v roku 1994, mu diagnostikovali Parkinsonovu chorobu – v nezvratnom štádiu. Začali navštevovať miestnu podpornú skupinu Parkinson’s UK. V momente, keď vošla do miestnosti zostala nečinne stáť. Všetci tí ľudia voňali úplne rovnako ako jej manžel.
Joy zápach spojila s chorobou až po tom, čo bola diagnostikovaná jej manželovi Lesovi a stretli ľudí v podpornej skupine Parkinson’s UK, ktorí mali rovnaký charakteristický zápach. Les zomrel v júni 2015 ZDROJ: nationalgeographic
Absolvovala test tričiek
Parkinsonova choroba je zložitá na diagnostiku. Kým sa väčšina ľudí dozvie, tak je už neskoro. V súčasnosti ľudia musia čakať mesiace alebo roky, kým budú diagnostikovaní. Neexistuje žiadna liečba a žiadny definitívny diagnostický test, pričom lekári identifikujú pacientov pozorovaním symptómov. Joy sa o svojom pozorovaní zmienila aj výskumníkom Parkinsonovej choroby v Edinburghu. Tí však zhodnotili, že si pani Milne všimla zrejme charakteristický zápach starých ľudí. Ďalej sa jej „darom“ nezaoberali.
Neskôr s avšak s Joy Milne skontaktoval výskumník doktor Tilo Kunath, ktorý vymyslel spolu s profesorkou Perditou Barran experiment zameraný na jej dar rozpoznať Parkinsonovu chorobu. Skupina ľudí, ktorí mali diagnostikovanú Parkinsonovu chorobu spolu s druhou skupinou zdravých ľudí si mala vziať domov tričká určenie na spanie. Nasledujúci deň boli tričkám pridelené náhodné čísla. Milne ovoňala každé jedno a ohodnotila ho.
„Joy Milne bola neuveriteľne presná“, zhodnotil Tilo Kunath
Doktor Kunath povedal, že Joy nesprávne identifikovala iba jeden odev. Malo ísť o muža, ktorý bol podľa zdravotnej dokumentácie úplne zdravý, no o dvanásť mesiacov neskôr aj jemu mali diagnostikovať Parkinsonovú chorobu.
Teraz pomáha odborníkom
Vedci sa domnievali, že nové pižmo môže byť spôsobené chemickou zmenou kožného mazu, ktorého príčinou je Parkinsonova choroba. Potvrdenie tejto hypotézy by mohlo viesť k vyvinutiu testu na detekciu choroby. Teda dalo by sa ju identifikovať pomocou jednoduchých kožných tampónov.
Teraz tím z univerzity v Manchestri v spolupráci s Joy vyvinul jednoduchý kožný test, o ktorom tvrdia, že je v laboratórnych podmienkach 95% presný, pokiaľ ide o zistenie, či ľudia majú Parkinsonovu chorobu.
Profesorka Perdita Barran, ktorá viedla výskum a experiment, vyhlásila, že v súčasnosti neexistuje žiaden chemický test na Parkinsonovu chorobu a na čakacích zoznamoch na neurologickú konzultáciu je mnoho tisíc ľudí. Hoci test vyvinuli, tak až o dva roky budú môcť začať testovať ľudí z oblasti Manchestera. Napriek tomu sa z výsledkov teší.
V súčasnosti s Joy spolupracujú výskumníci z celého sveta. Tí zistili, že dokáže identifikovať niekoľko druhov chorôb – tuberkulózu, Alzheimerovu chorobu, rakovinu a cukrovku.
