Na Slovensku máme niekoľko zaujímavých vianočných tradícii, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú. Ako to je u vás doma počas sviatkov, praktizujete všetky vianočné zvyklosti a tradície?

Pred Vianocami

Vianočné obdobie začína už pred Štedrým večerom. A už od konca novembra sa pomaly pripravujeme na slávnostný vianočný čas. V dávnych časoch bol začiatok zimy považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Dokonca sa verilo, že v niektorých dňoch je táto temná aktivita väčšia. Takýmto dňom sa hovorilo stridžie dni,boli na (Katarínu – 25. november, Ondreja – 30. november, Barboru – 4. december, Luciu – 13. december a Tomáša – 21. december. V týchto dňoch na ochranu pre zlými silami jedli ľudia cesnak a kreslili ním kríže na dvere svojich obydlí. Vytvárali si rôzne masky, ktoré mali odohnať nepriateľské sily ďaleko od domova.

Lucia bola považovaná za hlavnú strigu. A ľudia sa pred ňou snažili chrániť rôznymi spôsobmi, svoje príbytky označovali kriedou nakresleným krížom, dobytok chránili voňavými bylinami a do dverí dávali oklepok slamy. (Foto: Unsplash)

Adventný čas

Adventné obdobie je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.

Začiatok adventu v rok  2022 pripadol na nedeľu 27. novembra. Advent končí v tomto roku 18. decembrom. V kostoloch aj v domácnostiach sa už prvú adventnú nedeľu objavuje typický adventný veniec so štyrmi sviecami. Každú adventnú nedeľu sa na ňom rozhorí ďalšia svieca. Obdobie adventu sa tiež volal malý pôst.

Prvá adventná sviečka znamená Mier. Druhá sviečka nám pripomína Vieru. Tretia adventná sviečka v sebe nesie posolstvo Lásky. A štvrtá sviečka symbolizuje nehasnúcu Nádej. (Foto: Siera Koder, Waldemart Brandt)

Inzercia

Hurá, Vianoce

Na štedrý deň sa dodržiaval prísny pôst, ktorý končil východom prvej hviezdy. Až vtedy sa všetci príslušníci rodiny mohli zísť pri štedrovečernom stole. Slávnostná večera sa považovala za vyvrcholenie dňa a symbolizuovala jednotu rodiny, ktorá sa má pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok.

Priviazanie nôh

Niekde sa lanom obviažu všetky 4 nohy stola, no na Zemplíne je vianočným zvykom priviazanie nohy o stôl aspoň jednému členovi rodiny. Tento zvyk symbolizuje súdržnosť rodiny.

Tanier navyše

Pred vianočnou večerou sa prestiera jedno miesto naviac. Niekde hovoria, že pre náhodného hosťa, inde je to miesto zas pre Ježiška. Niektoré rodiny takto prestierajú pre zosnulých členov rodiny.

Počas Vianoc si spomíname aj na svojich blízkych, ktorý už nie sú s nami. (Foto: Anthony Cantin)

Nesmieš odísť od stola!

Od stola by sa na Štedrý večer odchádzať nemalo. V niektorých častiach to má zákázané aj gazdiná, inde len ona jediná môže obhospodarovať slávnostný stôl. Preto by všetky jedlá aj dobroty a potrebné veci mali byť pripravené už na stole.

Slávnostná večera

Posvätné oblátky

„Je to štedrovečerné obradové jedlo z neskvaseného cesta, pšeničnej múky a vody. Oblátka má funkciu takzvanej hostie, čiže predstavuje posvätný chlieb,“ vysvetluje etnografka Mária Mizeráková.

Med, cesnak, orechy a tvrdý alkohol

Na štedrovečernom stole nesmie chýbať med, cesnak ani silný prípitok, ktorým sa končí celodenný pôst. Cesnak je známy prírodný liek a má zabezpečiť rodine pevné zdravie počas celého nasledujúceho roka. Z minulosti vieme, že gazdiná, ktorá pripravila večeru, spravila krížik na čelo strúčikom cesnaku všetkým svojim deťom a manželovi.

No orechy nenájdete na vianočnom stole ale v kúte. Hádzanie orechov do kúta malo zabezpečiť hojnosť.

Krájanie jablka

Po modlitbe a zjedení oplátky došlo aj na krájanie jabĺčka. Táto klasická a známa slovenská tradícia veštila, či daného čaká za rok život alebo choroba. Zdravý život znamenal nález päťcípej hviezdičky v strede a smrť kríž.

Šupina pod obrusom

Šupina z kapra sa vkladala pod obrus počas štedrej večere. Tá mala zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok. Mnoho ľudí si šupinu dáva aj do peňaženky, aby sa im peniaze rozmnožili a bolo ich dostatok.

Medovníčky

Medovnikárstvo ako remeslo má korene v Nemecku. Medovníky sa vtedy piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách. Prvé medovníky boli nezdobené. Od 17. storočia sa medovnikárske technológie a výrobné postupy skvalitňovali a do cesta sa začali pridávať rozmanité chuťové prísady a aromatické koreniny.

„Mládenci a dievčatá si kupovali perníkové srdcia, ale piekli sa aj perníky s námetmi so spoločenského a náboženského života, napríklad perníkový betlehem,“ dopĺňa zaujímavosti historička a etnologička Katarína Nádaská. (Foto: Casey Chae, Unsplash)

Ilustračná foto: Vladimir Gladkov, Unsplash