Otázka za milión v tomto prípade nie je zveličením, práve naopak. Solárna búrka potrápila ľudstvo už v minulosti, v dnešnej dobe by sme následky znášali oveľa horšie.

Offline katastrofa

Každý z nás zrejme zažil niekoľkohodinový výpadok sociálnych sietí, ktorý znemožnil komunikáciu s priateľmi. Podobné technické problémy a celosvetová panika sú vždy odrazom toho, ako lipneme na internetovom pripojení. Zároveň nám pripomínajú, že aj tie najmodernejšie systémy nie sú voči veľkému náporu stopercentne odolné.

Je zvláštnou a šťastnou iróniou, že najhoršia solárna búrka v zaznamenanej histórii prišla v čase, keď ľudská civilizácia ešte nebola jedinečne zraniteľná voči geomagnetickej zúrivosti Slnka. Ak by slnečná búrka podobného rozsahu zasiahla všadeprítomné technologické systémy dnes, zavládla by panika?

Carrington event

V roku 1859 sa britský astronóm stal svedkom nezvyčajného úkazu. Richard Carrington skúmal skupinu tmavých bodov na Slnku známych ako slnečné škvrny. Neskôr spozoroval záblesk bieleho svetla, ktorý trval asi päť minút. Prípadu prischlo jeho meno a takzvaný „Carrington event“ vytvoril doteraz najsilnejšiu geomagnetickú búrku v našich dejinách.

Polárna žiara je síce pastvou pre oči, no zároveň je pripomienkou obrovskej slnečnej sily. zdroj: pexels.com

Hoci by bez Slnka nebol život na Zemi možný, naša planéta sa pred jeho silou musí brániť. Magnetický štít nás chráni pred slnečným vetrom, ktorý k Zemi neustále prúdi. V čase Carringtonovho eventu zachytilo Kráľovské observatórium v Londýne mimoriadne magnetické poruchy.

Farebné úkazy boli také jasné, že o nich informovali rozličné noviny. Ľudia v Missouri mohli po polnoci čítať rovnako bezproblémovo ako za bieleho dňa. Baníci ťažiaci zlato v Skalnatých horách sa zobudili, o 1:00 miestneho času si uvarili kávu a pripravili raňajky – mysliac si, že Slnko dávno vyšlo. Polárne žiary zaznamenali aj na južnej pologuli. Napríklad v Moreton Bay (Austrália) obyvatelia počas troch nocí sledovali oblohu zaplavenú jasným svetlom.

Následky však ďaleko presahovali farebný vizuál. Telegrafné systémy pokrývajúce Európu a Severnú Ameriku zlyhali, pretože zo zariadení vyleteli poistky. Viacerých ľudí vydesili elektrické šoky, v niektorých prípadoch bolo nutné hasiť vzniknutý požiar.

Búrky ničiace elektrinu

Solárna búrka pravdepodobne uvoľnila nahriate oblaky plazmy, ktoré v sebe mali zabudované intenzívne magnetické polia. Keď takéto výbuchy narazia do magnetosféry Zeme, materiál môže preniknúť do našej atmosféry, čo vedie ku vzniku polárnych žiar.

Vplyvom slnečnej erupcie sa taktiež v magnetosfére spúšťajú silné energetické prúdy. Ich pôsobením sa začnú vytvárať poruchy v elektrických vedeniach či telekomunikačných kábloch. Poškodenie môže narušiť aj rádiovú komunikáciu a GPS navigáciu.

Týždeň bez mobilu, internetu či svetla…ustáli by sme to? zdroj: pexels.com

Pri toľkých problémoch nie je prekvapením, že geomagnetické búrky dokážu na Zemi spôsobiť zmätok. V roku 1989 ochromila geomagnetická búrka celú kanadskú provinciu Quebec v priebehu 90 sekúnd. Takmer šesť miliónov ľudí okamžite prišlo o elektrinu. Mnohým trval výpadok len hodiny, iný však čakali niekoľko dní, kým sa prúd opäť zapol.

Sme na to pripravení?

V najlepšom prípade môže silná geomagnetická búrka viesť len k obmedzeným narušeniam komunikácie. „Ak by sa dnes odohrala udalosť blízka Carringtonovmu rozsahu, mala by katastrofálny dopad,“ vyjadril sa Francis O’Sullivan, riaditeľ výskumu energetickej iniciatívy MIT. Neprišli by sme len o osvetlenie, nefungujúca burza by rozpútala krízu za krízou. Výška finančných kompenzácií by siahala do astronomických súm – a to sa bavíme iba o jednom z mnohých problémov.

Vzhľadom na potenciálne riziko pre aktivity a infraštruktúru modernej spoločnosti, najväčšie mocnosti venujú pozornosť geomagnetickému výskumu. Príkladom je federálna vláda USA, ktorá podporuje medziagentúrny Národný program pre vesmírne počasie. Podobné programy existujú aj v Japonsku a Európe. Široká využiteľnosť magneticko-observatórnych dát svedčí o dôležitosti programov určených na presné a dlhodobé geofyzikálne meranie. Samotné zistenia sa neustále obnovujú a dopĺňajú. Predvídanie presného času hrozby takéhoto rozsahu je však pre vedcov ešte stále výzvou.

Zdroje: www.livescience.com, www.sciencealert.com, www.usgs.gov

Zdroj titulnej fotografie: www.pixabay.com