Biznis, sebavedomie
Ste úspešný, napriek tomu o sebe stále pochybujete? Môže byť za tým imposter syndróm
Ak máte neustále obavy, že nie ste takí kompetentní alebo inteligentní, ako si ostatní myslia, mali by ste spozornieť.
Môže ísť o tzv. „ syndróm podvodníka”, ktorý môže viesť až k depresiám a pocitom úzkosti.
Imposter (tiež impostor) syndróm je psychologický fenomén, u nás známy aj ako syndróm podvodníka. Táto úzkostná porucha sa vyznačuje nízkym sebavedomím a presvedčením o vlastnej neschopnosti a nekompetencii, a to napriek skutočnosti, ktorá naznačuje opak.
Ľudia s imposter syndrómom si nedokážu uvedomiť vlastné kvality a svoje úspechy pripisujú obyčajnej zhode náhod či šťastia. Nie sú schopní prijať pochvalu a často prepadajú prokrastinácii, informuje verywellmind.com.
Syndróm podvodníka síce nie je diagnostikovanou duševnou poruchou, výrazne však narúša sebavedomie, pocit duševnej rovnováhy a radosť z úspechu. Pri tomto syndróme človek pociťuje nepokoj, nervozitu, strach, že nesplní očakávania a sústavne sa podceňuje. Jednoducho sa cíti ako podvodník. U týchto ľudí sa dokonca môžu objaviť niektoré príznaky depresie a úzkosti.
Ako zistíte, že trpíte imposter syndrómom? Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
- Prisudzujete svoje úspechy šťastiu, správnemu načasovaniu alebo počítačovej chybe?
- Veríte vyhláseniu: „Keď to zvládnem ja, tak to zvládne každý”?
- Trápite sa aj kvôli tým najmenším chybičkám, ktorých sa v práci dopustíte?
- Ťaží vás konštruktívna kritika, lebo aj v nej vidíte dôkaz o svojej „neschopnosti”?
- Keď v niečom uspejete, máte pocit, že ste ostatných len podviedli?
- Myslíte si, že je len otázkou času, kedy „na to prídu”?
Ak ste si na väčšinu otázok odpovedali „áno“, potom je isté, že spomínaný syndróm sa týka aj vás.
U koho sa imposter syndróm prejavuje najčastejšie?
Podľa odborníkov postihuje imposter syndróm najmä ženy na vysokých pracovných pozíciách, ale ani muži sa mu občas nevyhnú. Bežne sa s ním stretávajú herci, akademici, podnikatelia, ale aj študenti.
Žijú v neustálom napätí z „odhalenia“, hoci nie sú schopní definovať, ako a kým by mala byť ich domyslená nekompetentnosť odhalená. Nevedia účinne relaxovať, často sa stretávajú s poruchami spánku a chronickým stresom.
Typy imposter syndrómu
Imposter syndróm môže mať rôzne formy v závislosti od okolia, osobnosti a okolností. Doktorka Valerie Young, špecialistka na túto problematiku, vo svojej knihe Nebráňte sa úspechu! definuje 5 typov imposter syndrómu. Jednotlivé typy sa od seba líšia „vnútornými pravidlami”, ktoré si ľudia s imposter syndrómom vytvárajú, aby tak čelili nízkej sebadôvere.
1. Perfekcionista
Perfekcionizmus a imposter syndróm sa často vyskytujú súčasne. Títo ľudia si často stanovujú vysoké ciele a pri ich nedosiahnutí sa veľmi trápia a pochybujú o sebe samom. Ani pri ich dosiahnutí nepociťujú radosť, lebo sú presvedčení, že to mohli zvládnuť lepšie. Tento prístup môže nakoniec skončiť vyhorením.
2. Superžena/supermuž
Superženy a supermuži by sa dali popísať jediným slovom: workoholik. Kvôli svojej neistote sa tlačia do stále vyššej výkonnosti, aby sa tak „mohli vyrovnať svojim kolegom”. Pracovitosť je tak iba záštita. Superženy a supermuži sú doslova závislí na oceneniach vyplývajúcich z pracovného výkonu, nie z práce ako takej. To môže poškodiť nielen mentálne zdravie, ale aj osobné vzťahy v pracovnom prostredí.
3. Prirodzený génius
Človek s týmto typom imposter syndrómu verí, že musí byť „prirodzene geniálny“. Inými slovami posudzuje svoje schopnosti na základe rýchlosti, s ktorou je schopný danú úlohu zvládnuť. Rovnako ako perfekcionista si kladie prehnane vysoké ciele, jeho sebahodnotenie však spočíva v tom, ako veľmi dobre si viedol pri prvom pokuse. Ak sa mu hneď na prvýkrát nedarí, trpí úzkosťou.
4. Sólista
Pre sólistov je veľmi náročné požiadať niekoho o pomoc, ktorú pokladajú za dôkaz vlastnej neschopnosti a zlyhania. Majú pocit, že všetko musia zvládnuť sami, aby tak mohli dokázať, že sú dostatočne dobrí.
5. Expert
Expert meria svoju vlastnú hodnotu na základe rozsahu svojich schopností a zručností. Žije v strachu z toho, že bude „odhalený” ako „nevzdelaný” či „neskúsený”. Má tendenciu k neustálemu sebavzdelávaniu a vyhľadávaniu nových informácií, z čoho sa môže stať aj istá forma prokrastinácie.
Ako sa imposter syndrómu zbaviť?
Je veľmi dôležité oddeliť vlastné domnienky od skutočnosti. Prvým krokom k zdravej sebadôvere je, že sa prestanete porovnávať s ľuďmi vo svojom okolí. Skúste ich nevnímať ako konkurenciu, ktorú treba poraziť. Oceňte svoje vlastné kvality. Skúste sa zamerať na svoje nedávne úspechy a rozoberte si ich, ako by to boli úspechy niekoho iného.
Keď si nebudete vedieť poradiť, neváhajte obrátiť sa na psychológa. Jedna z najúčinnejších metód, ktorá pri tomto probléme pomáha, je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá pracuje s dysfunkčnými myšlienkami a emočnými rituálmi, ktoré úzkosti predchádzajú.