Až 94 percent prípadov a úmrtí, ktoré súvisia s maláriou sa vyskytuje v Afrike. Práve na tomto kontinente je podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) smrteľnejšia než ochorenie COVID-19. Ako sa toto ochorenie prejavuje, čo ho zapríčiňuje a ako sa dá proti nemu bojovať?  Môže pomôcť vakcína a prečo jej schválenie trvalo desiatky rokov?

Prvé použitie vakcíny proti parazitovi v ľudskom tele 

Rozhodnutie WHO odobriť očkovaciu látku proti malárii nasledovalo po vyhodnotení skúšobného programu zavedeného od roku 2019 v Ghane, Keni a Malawi. Práve tam bolo podaných viac než dva milióny dávok vakcíny s označením RTS,S. WHO vo svojom vyhlásení ďalej uvádza, že odporúča rozsiahle očkovanie detí touto vakcínou v subsaharskej Afrike. Tiež aj v ďalších oblastiach so stredným až vysokým rizikom šírenia malárie, informuje TASR.

Podľa agentúry AFP  je vakcinácia proti vírusom a baktériám vo svete bežná, no teraz je to vôbec prvýkrát, čo WHO odobrila rozsiahle použitie vakcíny proti parazitovi v ľudskom tele. Generálny riaditeľ WHO, uviedol, že ide o historický okamih. „Dlho očakávaná vakcína proti malárii určená deťom je prelomom vo vede, zdraví detí a kontrole malárie,“ povedal.

Ani nie štyridsať percentná účinnosť

Výskumy z roku 2015 publikované v časopise Lancet tvrdili, že vakcína môže zabrániť zhruba štyrom z desiatich prípadov malárie a trom z desiatich závažných prípadov. Zároveň môže o tretinu znížiť počet detí, ktoré potrebujú krvné transfúzie.

Keďže existovali pochybnosti, či vakcína bude fungovať v reálnom svete, pred schválením ju bolo nutné pilotne otestovať. Výsledky z viac než 2,3 milióna podaných dávok  v skúšobnom testovaní dokázali bezpečnosť vakcíny. Vakcinácia zároveň viedla k k 30 percentnému zníženiu závažnej malárie a  ponúkla 39 percentnú ochranu u novorodencov. Ďalší výskum tiež naznačuje, že prínos vakcíny v priebehu času mizne.

Hoci 40 percentná účinnosť na prvé počutie neznie veľa, pre vedcov predstavuje úspech a zároveň otvára cestu pre vývoj účinnejších vakcín. 

„Už viac ako 100 rokov hľadáme vakcínu proti malárii, ktorá zachráni životy a zabráni chorobám afrických detí. Z vedeckého hľadiska je to obrovský prelom, z hľadiska verejného zdravia je to historický čin, “ vysvetľuje doktor Pedro Alonso, riaditeľ Globálneho programu malárie WHO.

Doktor Doyin Odubanjo, odborník na verejné zdravie a výkonný tajomník Nigérijskej akadémie vied, pre portál CNN uviedol, že očkovacia látka je ďalším nástrojom boja proti malárii a nie zázrakom na jej prevenciu. „To znamená, že nesmieme používať ostatné nástroje, ktoré obmedzujú jej šírenie“ dodal. Bežne sa používajú napríklad lieky na ničenie parazitov, sieťky na zabránenie uštipnutiu a insekticídy na hubenie komárov.

Inzercia

Prečo vynájdenie vakcíny trvalo tak dlho?

Možno sa aj vy pýtate, ako je možné, že vakcínu na Covid- 19 vyrobili vedci v rekordnom čase, zatiaľ čo vynájsť vakcínu proti malárii im trvalo desiatky rokov. Maláriu spôsobuje parazit, ktorý je oveľa zákernejší a sofistikovanejší ako koronavírus. Má komplikovaný životný cyklus medzi dvoma živočíšnymi druhmi a dokonca sa v našom tele premieňa medzi rôznymi formami, pretože infikuje pečeňové bunky a červené krvinky.

Vakcína vyvinutá farmaceutickým gigantom GSK nenahradí všetky ostatné opatrenia na kontrolu malárie, ako sú posteľové siete ošetrené insekticídmi. Spolu s nimi bude slúžiť na priblíženie sa k cieľu nulovej úmrtnosti na maláriu. Zároveň sa nebude používať mimo Afriky, kde prevládajú iné formy malárie, pred ktorými vakcína nedokáže chrániť.

Zatiaľ čo vakcinácia na koronavírus bola vynájdená v rekordne rýchlom čase, schválenie vakcíny proti malárii trvalo roky. Zdroj obrázka: unsplash.com

Nebezpečné komáre

Prenášač malárie- komár z rodu Anopheles. Zdroj obrázka: pexels.com

Horúčka, triaška, bolesti hlavy a svalov, zvracanie, zimnica a následné potenie. Takto sa prejavuje jedno z najzávažnejších infekčných ochorení sveta, ktorému ročne podľahne viac než milión nakazených. Maláriu spôsobuje jednobunkový parazit nazývaný plasmodium. Tento parazit napáda a ničí krvinky v tele človeka, aby sa rozmnožoval.

Dôležitú úlohu zohrávajú komáre rodu Anopheles, ktoré infekciu pri uštipnutí a nasávaní krvi prenášajú. Maláriou zasiahnuté sú tropické a subtropické oblasti sveta, kde tieto komáre žijú, naopak v Európe sa prípady vyskytujú len ojedinele.