Virtuálni influenceri sú postavy vytvorené počítačom, obyčajne grafickými štúdiami alebo aj šikovnými jednotlivcami.

Tieto postavy majú svoje účty na sociálnych sieťach, prevažne Instagrame, kde svojím spôsobom simulujú bežný život a umožňujú skutočným ľuďom, aby s nimi interagovali. Zdá sa vám to príliš absurdné, aby to bola pravda? Alebo, že sa jedná iba o záležitosť pre deti? Čítajte ďalej.

Virtuálni influenceri nie sú žiadnou novinkou. V Japonsku bola kultúra s virtuálnymi popovými hviezdami založená ešte v 90. rokoch 20. storočia, prišli spolu s rozmachom počítačovej animácie. V súčasnosti je asi najznámejšou virtuálnou speváčkou a hviezdou Hatsune Miku – nevyzerá fotorealisticky, pripomína skôr komiksovú postavičku, no svojim tvorcom, japonskej firme Crypton Future Media, zarába reálne peniaze. A nie malé, veď do koronakrízy „vystupovala“ nielen doma v Japonsku, ale aj v Spojených štátoch, a to v podobe hologramu.

Aby ste mali predstavu, ako vyzerá taký koncert hologramu, pozrite si toto video ešte z roku 2010:

Odvtedy sa pomery zmenili a virtuálni influenceri sa stali populárnejšími. V našom regióne na nich možno pozeráme s nepochopením, ale jedná sa o kreatívny spôsob, akým môžu šikovní grafici a kreatívne spoločnosti zarábať peniaze na niečom, čo ľuďom prináša radosť.

Inzercia

Napríklad Seraphine (@seradotwav) má na Instagrame 430-tisíc followerov, dokopy pritom jej tvorca Riot Games zverejnil iba 74 príspevkov. Jedná sa o postavičku z počítačovej hry, ktorú si môžete vybrať aj vy, tvorca ju pomocou instagramového účtu prenáša do reality a simuluje jej každodenný život. Stále sa však jedná o priznane virtuálnu a evidentne nereálnu postavu.

O niečo ďalej zachádza Miquela Sousa (@lilmiquela), ktorú vytvorili Trevor McFedries a Sara DeCou. Na rozdiel od dvoch predchádzajúcich je postava Lil fotorealistická a má až 2,8 miliónov followerov!

Okrem fotografií na Instagrame, ktoré sú prekvapivo realistické, má aj vlastný charakter a šíri posolstvá – sympatizuje napríklad s hnutím Black Lives Matter alebo vyzývala k účasti na voľbách prezidenta USA.  V porovnaní s ostatnými postavičkami je Miquela Sousa vytvorená na základoch reálnej osoby, fotografie sú teda reálne, ale následne v počítači upravené do podoby, ktorá oslovuje takmer tri milióny ľudí z celého sveta.

Podľa stránky VirtualHumans.org dnes aktívne funguje viac ako 125 takýchto influencerov, pričom niektorí z nich sú fotorealistickí ľudia, iní sú kreslené postavičky (Body by Ralph @bodybyralph či Bee Influencer @bee_nfluencer). Patrí medzi ne napríklad aj ikonická Barbie @barbie.

Samozrejme, otázkou zostáva, kto vlastne reálne sleduje tieto fiktívne postavy, či to nie sú iba nakúpení falošní followeri.

Prečo sú tak atraktívni?

Fiktívne osobnosti sú nám vnucované už od detstva. Ako deti sme všetci sledovali rozprávky s káčerom Donaldom alebo Nindža korytnačky, seriály o Batmanovi či Supermanovi. A potom nám rodičia kupovali hračky, knihy, školské tašky a oblečenie s ich motívmi. Virtuálne – -alebo v našom kontexte fiktívne – postavičky sú teda samozrejmou súčasťou našich životov a nejedná sa o nič zlé.

Tieto postavy sú nositeľmi určitých charakterových vlastností, ktoré kopírujú a rôzne interpretujú ľudské charaktery.

Rovnako to funguje aj v prípade moderných virtuálnych influencerov. Tvorcovia majú možnosť dodať mu práve taký vzhľad a charakter, ktorý sa páči skutočným ľuďom. V čase, keď je možné internetový obsah monetizovať, sa tieto postavy stávajú aktívnym zdrojom príjmu.

Virtuálni influenceri sú, rovnako ako postavičky v seriáloch a animovaných filmoch, vytvorené cielene a s cieľom osloviť čo najviac ľudí. Ich charaktery nie sú reálne, iba realistické.

V porovnaní s reálnymi osobami majú hneď niekoľko výhod. Napríklad nestarnú, vedia byť na viacerých miestach naraz, eventuálne môžu mať kapacitu komunikovať s každým jedným fanúšikom samostatne.

Negatívna stránka veci

Virtuálni influenceri sú atraktívnym priestorom pre kreatívnych ľudí. Skrýva sa tu veľa peňazí, ak je charakter postavy budovaný systematicky, zodpovedne a ak majú fanúšikovia dojem, že aj tvorcom na nej záleží.

Je však samozrejmé, že virtuálne postavy nemusia spĺňať žiadne morálne či etické kritériá, pretože to, ako sa bude postava vyvíjať, záleží práve na tvorcoch a fanúšikoch. Čo ľudia chcú, to im ľudia dajú. Platí aj v prípade u nás ťažko pochopiteľnej kultúry v Japonsku, kde sa počítačom generované postavičky nápadne podobajú na školopovinné dievčatá. Majú dokonca školské uniformy či strojčeky na zuboch a dôvod, pre ktorý fanúšikovia tieto virtuálne postavy sledujú, býva aj naplnenie sexuálnych potrieb.

A tu sa dostávame do situácie, kedy nie je pre pre ľudí s problémovou sexualitou vytváraný reálny obsah, ale iba virtuálny, no stále minimálne pochybný. Internet je takéto niečo citlivý – pred časom Instagram zrušil mimoriadne dobre sledovaný účet reálnej osoby, 20-ročnej Belle Delphine, údajne aj preto, lebo sa jej fotografie pohybovali na hranici prípustnosti. Výzorom pripomínala vzhľad neplnoletého dievčaťa, no v polohách dospelých modeliek.

Oprávnenou obavou popularizácie podobných fiktívnych influencerov je sexualizácia detského zovňajšku.

Priemysel s obsahom pre dospelých už dávno objavil animovanú alebo CGI pornografiu, dokonca má vlastné herecké hviezdy žánra s názvom hentai, ktoré takisto predstavujú akýchsi virtuálnych influencerov. Na tomto sa údajne zarába najviac – fanúšikovia tejto špeciálnej pornografie sú ochotní platiť za prístupy k prémiovému obsahu. Ešte v roku 2017 magazín Inverse zverejnil grafy, z ktorých vyplýva, že hentai priemysel je z hľadiska záujmu internetovej populácie výrazne väčší ako konvenčný obsah pre dospelých.

Má zmysel investovať do podobných influencerov peniaze?

Každý človek pracujúci v marketingu si uvedomuje význam influencerov v online marketingu. Sú to zaujímaví ľudia schopní osloviť desiatky či stovky tisíc ľudí, v zahraničí celé milióny, pričom ich fanúšikovská základňa môže byť veľmi lojálna, inokedy priam fanatická. Odprezentovať svoj produkt alebo službu vďaka influencerovi má za cieľ nielen predať, ale aj etablovať sa v novej cieľovej skupine, vytvoriť si pozitívny mediálny obraz.

V prípade virtuálnych influencerov je to fakticky rovnaké. Dokonca ani zistenie, že ich sledujú len deti, nie je negatívom, pretože tieto deti majú rodičov, ktorí im môžu kúpiť produkt, s ktorým sa obľúbená postavička ukázala v „storke“.

Pre zaujímavosť, Janky a Guggimon, fiktívne zvieraco-ľudské postavičky od firmy Superplastic, dostali minulý august od investorov 10 miliónov amerických dolárov pre budúci rozvoj svojho dosahu. No veríte tomu?  A japonská spoločnosť Aww stojaca za postavou imma (@imma.gram) v septembri získala tiež závratný milión dolárov.

Otázkou nie je to, že či vôbec ísť do takejto spolupráce, ale skôr to, za koľko a čo od nej očakávať. Všetky marketingové aktivity nie sú merateľné, dokonca ani v online prostredí.

Pre spoločnosti, ktoré zvažujú investovanie do CGI/virtuálneho influencera, je dôležité dôsledné zvažovanie, či sa k značke a produktu hodí. Cieľom nemajú byť iba lajky, zdieľania a počty interakcií ako také. Spoločnosti si tiež musia uvedomiť svoju spoločenskú zodpovednosť, podpora eticky a morálne sporného obsahu sa im skrátka vypomstí. Jedná sa o fakticky rovnaké princípy, ktoré platia aj pri živých influenceroch.

https://www.unitedlife.sk/celebrita-najvyssieho-rangu-zagratuluje-vasmu-kamaratovi-ci-manzelke-sluzba-cameo-je-unikatom/

Fascinujúci príbeh Andrása Aratóa. Zo dňa na deň sa stal internetovou celebritou

Robí videá o autách a milujú ju milióny. Supercar Blondie je v skutočnosti Alexandra Mary Hirschi