Dnes sa všetci snažíme konať čo najefektívnejšie. Robiť veci čo najlepšie a zároveň najjednoduchšie súvisí aj s tým, koľko do toho vložíme. A nemusí to platiť len z finančného hľadiska.

Všetko, čo sa končí takzvaným výstupom (output), vyžaduje aj vstup (input). Platí pritom pravidlo, že výsledok závisí od toho, čo sme pre jeho dosiahnutie vykonali.

S tým prichádza otázka, či sa v skutočnosti oplatí robiť niečo aj vtedy, keď to ľudia neocenia alebo keď výsledok nevidno hneď. Alebo inak: ide len o kvantitu alebo aj o kvalitu?

Musíme si uvedomiť, že aj v histórií ľudstva bolo množstvo skutočne neuveriteľných a zároveň úžasných objavov alebo hnutí, ktoré väčšina neschvaľovala. Nakoniec sa stali pre ľudstvo fakticky prelomovými. Za všetky spomeňme vyslanie človeka do vesmíru, výrobu áut či lietadiel.
Z finančnej perspektívy si spomeňme napríklad na 20. roky minulého storočia, nazývané aj „zlaté dvadsiate roky“. Všetko sa vyrábalo s ohľadom na krásu a na niečo viac ako len jednoduchý funkcionalizmus.

Vieme zmeniť vstup a tým aj výstup, avšak aj tá transformácia, ktorá zmení vklad, ovplyvní celý výsledok. Jedna firma môže chcieť dosiahnuť rovnaký výsledok ako druhá tak, že ju bude kopírovať, lenže finálny produkt bude odlišný práve pre spôsob, ktorým dosahuje cieľ.

Celý náš svet je nastavený na to, že chceme viac výsledkov ako vkladov. Ak už nie viac, tak aspoň efektívne distribuovať vstupy tak, aby mal výnos ekonomický alebo akýkoľvek iný zmysel. Vždy chceme priniesť do tohto procesu svoju pridanú hodnotu. Ide o individuálnu pridanú hodnotu v zmysle nejakej služby alebo celkovú pridanú hodnotu, kde celý kolektív ľudí na základe komplikovaných procesov a vzdelania prináša pridanú hodnotu, napríklad, vo forme výroby auta.

Vstup a výstup vieme porovnávať s princípom akcie a reakcie. Obe sú niečím vyvolané a vzájomne prepojené.

Rozumieme tomu, že nie všetky všetky služby a produkty majú vyvážený vklad a výsledok. Zvyčajne sledujeme predovšetkým ekonomický výnos, ale výnimky uvažujú o pojme kvality. Pokiaľ nám ide o kvalitu, kvantita sa stáva vedľajšou a akceptujeme potrebu väčšieho vstupu. Inokedy už proces výroby a vývoja nemožno zefektívniť, čo platí skôr o menej kvantifikovateľných výsledkoch, ktoré sú skôr estetické alebo špeciálne výpočtové.

Čo v skutočnosti hľadáme? Obsah daného výstupu vzhľadom na vstup, ktorý sme vložili?

Inzercia

Ľudia sa prirodzene boja zmeny, niekedy je nutné ukázať im tú správnu cestu, ako to robia predstavitelia spoločností. Práve v týchto momentoch je dôležité si všimnúť, akú rolu zohrávajú vstupy a výstupy a akú dôležitosť má rozdiel medzi nimi. Vtedy sa na to, prirodzene, nepozerá kvantitatívne, ale skôr v kontexte úspechu.

Každý z nás na tomto svete má určitý talent a „pridanú hodnotu“, ktorú vie priniesť do spoločnosti. Záleží len na jednotlivcovi, či tak spraví. Na ostatných zostáva len to, aby to vedeli ohodnotiť využitím daného výsledku.

Ak má človek potenciál a talent, nerozvíjať ho je premárnená príležitosť. V tomto prípade by to z dlhodobého pohľadu malo aj veľmi efektívny dopad na výstup v závislosti od vstupu.

I keď sa na výstup prevažne pozeráme ako na výsledok v kvantite, vieme ho definovať aj ako názor, odpoveď či míľnik? Keď sa od detstva vzdelávame, čo je v podstate náš vstup, ktorý neskôr pretavíme do pracovného života, očakávame primeraný výstup. Závisí od nás, ako šikovne prinesieme našu pridanú hodnotu do reality.