Známe paradoxy, ktoré vám vyrazia dych

„Viem , že nič neviem.“ Sokratov paradox Vo svete existuje veľa paradoxov, ktoré naznačujú, že realita nefunguje celkom tak, ako si myslíme. Uvažovanie o týchto paradoxoch je skvelým spôsobom, ako sa vyrovnať s tým, aké neúplné je naše chápanie vesmíru.   Čo je to paradox? Paradox má rôzne definície v závislosti od toho, kde sa… Prečítať celé
Vydané 21. februára 2023 / Autor / Obsahuje tieto témy:

„Viem , že nič neviem.“ Sokratov paradox

Vo svete existuje veľa paradoxov, ktoré naznačujú, že realita nefunguje celkom tak, ako si myslíme. Uvažovanie o týchto paradoxoch je skvelým spôsobom, ako sa vyrovnať s tým, aké neúplné je naše chápanie vesmíru.

 

Čo je to paradox?

Paradox má rôzne definície v závislosti od toho, kde sa používa. No stručne povedané, paradox je tvrdenie alebo argument, ktorý si protirečí. Paradox odporuje logike a je v rozpore s očakávaniami človeka. Aj keď sa zdá, že si  paradox protirečí,  v skutočnosti môže byť pravdivý. Keďže spája protichodné myšlienky, núti nás zamyslieť sa nad tým, či je to pravda alebo nie. V mnohých prípadoch paradox nie je ani rozhodne pravdivý, ani nepravdivý a vedie ku kruhovému uvažovaniu.

 

Paradox klamára

Tento paradox je jedným z najjednoduchších a zároveň najznámejších paradoxov. Výrok „tento výrok je lož“ je paradoxom, pretože ak by tento výrok bol skutočne lživý, potom by hovoril pravdu. Ak by však tento výrok bol pravdivý, potom by odporoval predpokladu, že výrok je lož.  Počas našej histórie získal už niekoľko podôb, jednou z nich je aj Pinocchiov paradox. V tejto verzii vzniká dilema, keď Pinocchio povie: „Teraz mi rastie nos“. Pinocchiovi však nos rastie len vtedy, keď klame, takže ak je táto veta pravdivá, Pinocchiov nos nerastie. To by však znamenalo, že Pinocchio klame, čo spôsobuje, že mu nos rastie. Keďže Pinocchiov nos rastie teraz, potom by Pinocchio neklamal.

Paradox Achilla a korytnačky

Paradox Achilla a korytnačky je jednou z mnohých teoretických diskusií o pohybe. Príbeh sa začína tým, že veľký hrdina Achilles vyzve korytnačku na beh. Aby to bolo spravodlivé, súhlasí s tým, že korytnačka bude mať náskok 500 metrov. Keď sa preteky začnú, Achilles začne bežať oveľa rýchlejšie ako korytnačka, takže kým dosiahne hranicu 500 metrov, korytnačka prejde len 50 metrov ďalej. Ale kým Achilles dosiahne 550 metrov, korytnačka prejde ďalších 5 metrov. A kým Achilles dosiahne značku 555 metrov, korytnačka prejde ďalších 0,5 metra, potom 0,25 metra, potom 0,125 metra a tak ďalej. Tento proces pokračuje znova a znova v nekonečnom rade menších a menších vzdialeností, pričom korytnačka sa vždy pohybuje dopredu, zatiaľ čo Achilles ju vždy doháňa. Logicky sa zdá, že to dokazuje, že Achilles nikdy nemôže korytnačku predbehnúť, kedykoľvek sa dostane na miesto, kde korytnačka bola, vždy mu zostane ešte nejaká malá vzdialenosť.

Deduškov paradox

Ak budete niekedy cestovať v čase, rozhodne by ste nemali zabiť vlastného starého otca, aby ste nevytvorili nejaký druh časového paradoxu – trhliny v časopriestore. Tento problém je známy pod názvom Paradox starého otca, a predstavuje hlavný problém cestovania v čase: Ak sa vrátite späť a zabránite svojmu narodeniu, ako by ste sa vôbec mohli vrátiť v čase?

 

Bootstrap paradox

Ďalšia hádanka ohľadom cestovania v čase sa pýta, ako mohlo niečo, čo bolo vzaté z budúcnosti a umiestnené do minulosti, vôbec vzniknúť. Predstavte si, že cestovateľ v čase si v kníhkupectve kúpi výtlačok Hamleta, odcestuje späť v čase do alžbetínskeho Londýna a odovzdá knihu Shakespearovi, ktorý ju potom prepíše a vyhlási za svoje vlastné dielo. V priebehu nasledujúcich storočí sa Hamlet nespočetnekrát dotlačí a rozmnoží, až napokon jeho kópia skončí opäť v tom istom pôvodnom kníhkupectve, kde ju nájde cestovateľ v čase, kúpi ju a odnesie späť Shakespearovi. Otázkou teda zostáva: Kto teda napísal Hamleta?

Teletransportný paradox

Prvýkrát sa objavil v knihe Reasons and Persons (Dôvody a osoby) britského filozofa Dereka Parfita z roku 1984. No podobné otázky existovali už dávno predtým. Predstavte si, že na Zemi existuje „teletransportér“, teda stroj na prenášanie informácií. Uloží vás do spánku, zaznamená vaše molekulárne zloženie, rozloží vás na jednotlivé atómy a túto informáciu prenesie rýchlosťou svetla niekam na Mars. Na prijímajúcom konci na Marse stroj obnoví vaše telo atóm po atóme do posledného detailu. Keď sa toto telo prebudí, bude mať všetky vaše spomienky a všetky časti, ktoré vás robia tým, kým ste. Je však človek na Marse stále ten istý človek ako ten, ktorý vstúpil do teletransportéra na Zemi? Ste to stále ten istý vy, alebo ste prestali existovať, keď teletransportér zničil vaše fyzické telo?

Jedným zo súvisiacich paradoxov o identite je Theseova loď, ktorá pochádza zo starovekého Grécka. V tomto paradoxe ide o tento problém: Ak nahradíte časti lode jednu po druhej, až kým už nemá svoje pôvodné súčasti, je to stále tá istá loď?

Paradox voľby: môžem všetko, tak nerobím nič

Fermiho paradox tvrdí, že mimozemšťania neexistujú, inak by sme o nich vedeli. Prečo je to tak?

 

Zdroje: Facts, MentallFloss

Ilustračná foto: Dynamic Wang, Unsplash

Pokračujte na ďalší príspevok »



Príbehy slávnych

From Zero to Hero – ako sa z ľudí na dne stali superboháči

  • Cesta k úspechu býva neraz tŕnistá. Presvedčili sa o tom aj mnohé slávne osobnosti, ktorých meno dnes pozná značná časť svetovej populácie.
  • Ako sa Ralph Lauren stal svetovou módnou ikonou? Je kľúčom k úspechu tvrdá práca, dobrý nápad a jasný cieľ, alebo ide len o dielo náhody? V skutočnosti je to kombinácia všetkých týchto faktorov.