VEDA A VÝSKUM

NASA sa pokúša simulovať život na Marse. Ide o prípravu pre kolonizáciu planéty

Súčasné vyspelé technológie dokážu vypočítať každú sekundu priebehu cesty do vesmíru.
Psychológia izolovanej skupiny ľudí však prechádza dynamikou, ktorú nemožno vždy predvídať.
Vydané 11. októbra 2023 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Základom úspechu je vo väčšine prípadov kvalitne spracovaný a premyslený plán. Pri cestovaní do vesmíru to platí raz toľko, pretože aj najmenšia chyba môže vyústiť k strate ľudských životov a drahej techniky.

Tento fakt si uvedomuje aj Národný úrad pre letectvo a vesmír (pozn. red. NASA), keďže počas svojej existencie sa musel vyrovnať s nemalými stratami. Prvá fatálna chyba sa stala ešte v januári 1967, kedy došlo k skratu a nasledovnému požiaru v kokpite rakety. Pri ňom zahynula trojčlenná posádka misie Apollo 1, informuje portál Orbital Today.

Po dostatočnom preskúmaní incidentu objavili faktory, ktoré mohli prispieť k tomuto nešťastiu. Kokpit bol totiž naplnený čistým kyslíkom, ktorý vytvoril vysoko horľavé prostredie. Z tejto chyby sa poučili, a preto ho prestali používať v kabínach svojich rakiet.

Dôsledkom neustáleho výskumu a technologického pokroku sa im nakoniec podarilo získať počas vesmírnych pretekov finálne prvenstvo – prvý človek na povrchu Mesiaca. V súčasnosti sa však svetové veľmoci a súkromné spoločnosti predbiehajú v tom, kto ako prvý založí kolóniu na Marse.

Simulované prostredie

Súčasné vyspelé technológie dokážu vypočítať každú sekundu priebehu cesty do vesmíru, respektíve na inú planétu. Avšak žiadna technológia nedokáže predpovedať, ako ťažké podmienky vzdialenej červenej planéty ovplyvnia ľudskú posádku.

Tieto dôležité údaje však dokážu získať jednoduchým experimentom. Spomínaný úrad preto vytvoril Crew Health and Performance Exploration Analog, inak označené ako CHAPEA. Ide o umelo vytvorené prostredie na našej planéte, ktoré má simulovať život na planéte Mars, uvádza portál EuroNews.

„Počas jedného roka budú v izolácii a uzavretí a budú vykonávať podobné činnosti, aké by sme očakávali na povrchu Marsu,“ vysvetlila Grace Douglasová, vedúca výskumníčka experimentov CHAPEA.

život na Marse

Simulácia ich však nedokáže pripraviť na rozdielnu gravitáciu či extrémne nízke teploty. Zdroj: unsplash.com/@yuli_superson

 

Z pravidelných pozorovaní a meraní získajú dôležité dáta o zdravotnom a psychickom stave jednotlivých členov dobrovoľníckej posádky. Okrem toho lepšie pochopia, ako bude život v kolónii prebiehať a čo bude nevyhnutné pre jej prežitie.

Všetko potrebné na život

Prvý experiment tohto typu započal ešte toto leto, pričom jeho súčasťou je štvorica dobrovoľníkov. Ich dennodenný život bude prebiehať v ich novom dočasnom domove, ktorého rozloha je skoro 160 metrov štvorcových.

Ako informuje portál Space.com, toto obydlie by malo obsahovať všetko, čo by kolónia potrebovala pre svoju prácu a dennodenný život. Každý člen má svoju spálňu a k dispozícii majú dve kúpeľne. Taktiež môžu využívať kuchyňu, spoločenskú rekreačnú miestnosť, pracovňu či ošetrovňu.

Zaujímavý je však spôsob výstavby, ktorý NASA zvolila. Celú budovu totiž postavili za pomoci 3D tlače a nachádza sa vo vnútri hangáru v americkom štáte Texas. O novodobých vymoženostiach v odvetví trojrozmernej tlače sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku.

Stavanie priestorov týmto spôsobom chcú využívať aj na povrchu Marsu. Má ísť o jednoduchší spôsob oproti tomu, keby každú budovu museli dopraviť na jej povrch. Okrem toho môžu na vytvorenie betónu využiť materiály, ktoré dokážu získať na planéte.

Okrem vnútorných priestorov vytvorili aj tie „externé“. Využitie nájdu počas občasných prechádzkach po simulovanom povrchu marsu. Dobrovoľníci majú taktiež za úlohu pomocou dronov a roverov simulovane získať vzorky pôdy.

Úplná samostatnosť

V prípade, že sa úradu naozaj podarí dostať ľudí na povrch Marsu, musia sa stať úplne samostatnými. Aj tieto podmienky im simulujú, čo znamená, že v prípade akéhokoľvek problému alebo poruchy si musia poradiť sami, píše portál ScienceNewsExplores.

„Nemáme nikoho, na koho by sme sa mohli obrátiť, keby sa pokazil záchod,“ povedala vedúca dobrovoľníkov Kelly Haston. Okrem údržby sa musia postarať aj o pestovanie jedla, pretože pravidelné donášky by boli neboli dlhodobo možné, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Simulácia myslí aj na to, že medzi našou a neobývanou planétou je nemalá vzdialenosť. To sa odzrkadlí na komunikácii, ktorá nebude okamžitá. Zaslanie dát na a zo Zeme by totiž trvalo od troch do 20 minút, kebyže sa reálne nachádzajú na povrchu Marsu.

Tento experiment, ktorý sa skončí 7. júla 2024, pomôže úradu prísť na všetky možné prípady, ktoré môžu nastať. Spomínané dáta tak ukážu, ako pobyt ovplyvní vybraných astronautov, ale aj to, ako si poradiť v neľahkých situáciách, pokiaľ ste odkázaný iba sami na seba na cudzej planéte.

 

Pokračujte na ďalší príspevok »