Postavenie žien v antickom Ríme

Nerovnocenné postavenie mužov a žien bolo v antickom Ríme bežnou záležitosťou – až dennou rutinou. O nedostatku ženských práv taktiež vypovedá článok v The Great Courses Daily. Rímske ženy zriedkakedy smeli vykonávať verejné či mocenské funkcie. Namiesto toho bola ich úloha jasne definovaná – očakávala sa od nich iba starostlivosť o deti a domácnosť. Väčšina žien v rímskej spoločnosti bola ovládaná otcom alebo manželom, dialo sa to predovšetkým v bohatých rodinách. Ženy a mladé dievčatá sa vydávali za účelom vytvorenia politických alebo finančných vzťahov a partnera si málokedy vyberali samé.

Jediným problémom pri štúdiu života týchto žien je autenticita zachovaných zdrojov. Autormi všetkých získaných informácií boli totižto muži, čiže nadobudnuté poznatky o rímskych ženách sú „filtrované“ cez ich optiku. Napriek tomu sa historikom podarilo dať dokopy obraz toho, ako mohol vyzerať ich život v starovekom Ríme.

Aj pri silnom nedostatku práv sa od rímskej manželky očakávalo, že bude skromná a poskytne mužovi neutíchajúcu podporu. Za žiadnych okolností však postavenie pater familias (z latinčiny otec rodiny) nemohla ohroziť. V súčasnosti je ale známych viacero „slávnych“ príkladov žien, ktoré sa skutočne stali významnými. Niektoré z nich sledovali udalosti ticho na okraji, iné zasa vzali veci do svojich rúk. Vplyvné ženy v starovekom Ríme, ktoré konšpirovali, plánovali sprisahania s cieľom zabiť a prevziať kontrolu nad Rímskou ríšou.

Tri vplyvné a zároveň najmocnejšie ženy starovekého Ríma:

1. Fulvia

Fulvia bola aristokratická rímska žena, ktorá sa narodila do šľachtickej rodiny v roku 83 p .n. l. Obdobie jej najväčšieho vplyvu v Ríme boli roky 44-40 p. n. l. (približne v čase vraždy Julia Caesara v roku 44 p. n. l.). Angažovala sa v politike a vybudovala si značné bohatstvo po tom, čo opakovane ovdovela. Bola taktiež prvou nemytologickou ženou, ktorá sa objavila na rímskych minciach.

Najstarší záznam o Fulvii opisuje násilnú smrť jej prvého manžela, politika Publia Clodia Pulchera. Počas jeho volebnej kampane vypukla vzbura a Clodius bol na smrť dobitý davom, ktorý bol zaplatený politikovým rivalom Titom Anniom Milom. Fulvia s jeho matkou odvliekli mŕtve telo na Forum Romanum (bývalé politické centrum Rímskej ríše) s prísahou, že smrť neostane nepotrestaná. Jej ďalší manžel Gaius Scribonius Curio bol zvolený za tribúna, čo bolo v tom období považované za mocné postavenie. Práve Fulvia presvedčila nasledovníkov svojho zosnulého manžela, aby podporili vo voľbách Curia.

V roku 47 p. n. l. sa tretíkrát vydala – jej manželom sa stal Marcus Antonius, pravá ruka Caesara. Po jeho smrti sa Antonius stal jedným z troch spoluvládcov Ríma. Manželia neskôr vykonali veľké množstvo vrážd, ktorými odstránili svojich politických nepriateľov (vrátane politika Marcusa Tulliusa Cicera). V roku 42 p. n. l. Antonius s ďalšími spoluvládcami opustili Rím a prenasledovali Caesarových vrahov. Fulvia sa takisto stala de facto „spoluvládcom Ríma“. Snažila sa podporovať politické ambície svojho muža a začala tak nepriateľstvo s Octavianom – Caesarovým adoptívnym synom, zároveň Antoniovým najväčším rivalom. Toho však v tom čase už zaujala Kleopatra Egyptská. Fulvia svoje boje bitky napokon prehrala a zomrela v roku 40 p. n. l. počas vyhnanstva v Grécku.

Rímska aristokratka Fulvia Zdroj:sk.pinterest.com

Inzercia

Fulvia na rímskych minciach Zdroj:sk.pinterest.com

2. Livia Drusilla

Livia, manželka Augusta, prvého rímskeho cisára, bola jednou z najmocnejších žien počas prvých rokoch Rímskej ríše (v rokoch 27 p. n. l. – 14 n. l.). Hoci pár nesplodil dediča, Livia mala významnú osobnú slobodu a patrila medzi najvplyvnejšie ženy, aké kedy Rím mal. V roku 4 n. l. Augustus adoptoval Tiberia, Liviinho syna z predchádzajúceho manželstva a vymenoval ho za svojho nástupcu. Po jeho smrti sa Tiberius skutočne stal cisárom Ríma. Šírili sa však klebety, že práve Livia zabila manžela, a to po údajných úmysloch zmeniť svojho nástupcu. Otrávila vraj zopár fíg visiacich na stromoch – ona zjedla tie, ktoré neboli potreté jedom a otrávené ponúkla Augustovi. Súčasní historici sa ale s týmto tvrdením nie celkom stotožňujú. Manžel jej v závete udelil  čestný titul Julia Augusta. Jej vplyv trval aj počas Tiberiovej vlády – až do dňa, pokým v roku 29 n. l. neumrela.

Manželka prvého rímskeho cisára Augusta – Livia Drusilla Zdroj:sk.pinterest.com

3. Agrippina Mladšia

Podľa Emmy Southon, autorky knihy „Agrippina: Najvýnimočnejšia žena rímskeho sveta“, bola práve táto žena (v rôznych obdobiach života) manželkou, neterou, matkou a sestrou niektorých cisárov starovekého Ríma. V roku 39 n. l. ju jej brat Caligula, poslal do vyhnanstva za sprisahanie proti nemu. Avšak po jeho vražde v roku 41 n. l. sa do Ríma opätovne vrátila. O osem rokov neskôr sa vydala za svojho strýka – cisára Claudia. Ten dokonca zmenil zákony týkajúce sa incestu, aby sa s neterou mohol právoplatne oženiť. Agrippina mala prirodzene nad svojím novým manželom veľkú kontrolu. Southon v knihe ďalej ozrejmila, že Claudius bol vo vládnutí zlý a v politike chodiť nevedel – s radosťou tak prijal rady svojej ženy. Cisár jej do roka udelil čestný titul Augusta, čím sa stali rovnocennými. V tom momente bola v každom smere „vládnucou partnerkou svojho manžela“. Spravovala impérium a porušovala pravidlá vhodného ženského správania tým, že odmietala byť iba „tichou a pasívnou manželkou“.

Agrippina nechala v roku 54 n. l. Claudia zavraždiť jedom, čo umožnilo jej synovi Nerovi prevziať trón. Prostredníctvom kontroly nad malým synom Nerom, si tak zabezpečila vládu aj nad celým impériom. Ten sa po istom čase zaprisahal, že matku kvôli vypočítavému správaniu zabije. Agrippina síce prežila niekoľko neúspešných (Nerových) pokusov o atentát, avšak v roku 59 n. l. syn svoje prísahy naplnil a matku zabil.

Busta Agrippiny Mladšej Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: www.livescience.com , www.thegreatcoursesdaily.com