INZERCIA: Ochranné rúška s filtrom MeWe
INZERCIA: Ochranné rúška s filtrom MeWe
Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Vplyv transatlantickej dohody na obchodné vzťahy medzi EU a ASEAN

Dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve TTIP medzi EÚ a USA, ktorej základné rámce sú diskutované americkou administratívou i orgánmi EÚ už druhý rok, nadobúdajú hlavne po schválení obdobnej dohody s Kanadou (CETA) na intenzite.     Hlavným dôvodom nie sú len predpokladané pozitívne efekty jej prijatia, ale aj fakt, že títo transatlantickí partneri sa už od roku… View Article

Dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve TTIP medzi EÚ a USA, ktorej základné rámce sú diskutované americkou administratívou i orgánmi EÚ už druhý rok, nadobúdajú hlavne po schválení obdobnej dohody s Kanadou (CETA) na intenzite.

 

 

INZERCIA: Skladové vozidlá Renault
Advertisement

Hlavným dôvodom nie sú len predpokladané pozitívne efekty jej prijatia, ale aj fakt, že títo transatlantickí partneri sa už od roku 2008 nevedia vymaniť z vleklej finančnej krízy. Tento fakt má negatívny vplyv na celkovú politickú atmosféru na obidvoch stranách Atlantického oceánu. Nutne preto potrebujú agendu, ktorá by vytvárala nové možnosti na obnovu ekonomického rastu.

INZERCIA
INZERCIA: Skladové vozidlá Renault
Advertisement

Prijatie dohody by malo EÚ, podľa CEPR, zvýšiť príjmy  asi o 120 mld. €  ročne  a HDP o cca 0,5%. Z predpokladaného zvýšenia exportu do USA (8%) by mal ťažiť hlavne automobilový, ale aj farmaceutický a strojársky priemysel. Optimistické vyhliadky sú prisudzované obchodu so službami i agrosektoru. Okrem zlepšenia podmienok v bilaterálnej zahraničnoobchodnej výmene negociátori zvýrazňujú pozitívny vplyv efektov vyplývajúcich z odstraňovania rôznych regulačných opatrení (technické, sanitárne, fytosanitárne a iné prekážky), doteraz využívaných hlavne v strojárskom, chemickom a farmaceutickom priemysle. Prínosom má byť aj liberalizácia ďalších obmedzujúcich pravidiel v oblastiach energetiky, duševného vlastníctva alebo hospodárskej súťaže.

Názory odborníkov na ratifikáciu tejto dohody sa rôznia. Mnohí upozorňujú na jej viaceré problematické oblasti. Okrem sektoru poľnohospodárstva, kde ide hlavne o zachovanie európskych sanitárnych a hygienických štandardov a ochranu spotrebiteľa pred dodávkami napríklad geneticky modifikovaných potravín, sú riziká predovšetkým v rozdielnych mechanizmoch riešenia sporov (ISDS) medzi investormi a štátmi (arbitráže). Doterajšia prax ukazuje, že v nich majú „navrch“ hlavne nadnárodné spoločnosti (TNK) a jednoduchšie presadzovanie ich investičných zámerov na teritóriu únie.

Ekonomický vývoj v roku 2015 a jeho predikcie na rok 2016 prijatiu takejto dohody zatiaľ neprajú. Enormné posilňovanie amerického dolára má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť vývozu z USA a len čiastočne zlepšuje náklady na investície v zahraničí. Pokles cien ropy či z toho plynúce znižovanie cien zemného plynu a uhlia zasa nepriaznivo ovplyvňuje pozície mnohých amerických obchodných partnerov, pre ktorých sú suroviny často jediným reálnym platidlom za dodávky tovarov. Pokles ich kúpnej sily nutne vyvoláva zníženie dopytu po tovare. EÚ sa zasa borí s obrovskou zadlženosťou niektorých krajín eurozóny, hlavne Grécka; a rizikami, ktoré z toho pre jej celkový ekonomický rast a strategické zámery plynú.

Akosi bokom týchto diskusií zostávajú geostrategické konzekvencie a jej ratifikácia, hlavne pokiaľ ide o obchodné, ale najmä politické vzťahy voči ostatným veľkým hráčom na svetovom „kolbišti“. Pokiaľ sa USA, ktoré reprezentujú hlavne TNK majúce silne bilaterálne pozície v každej hospodársky významnejšej krajine, spoliehajú na svoju politicko-vojenskú autoritu, situácia Európy je a môže byť až diametrálne odlišná. Týka sa to hlavne vývoja vzťahov s jej tradičnými obchodnými partnermi, a to s Ruskom i juhoázijskými ekonomikami, hlavne však s Čínou. Je zrejmé, že prehĺbenie väzieb EÚ-USA bude mať voči nim recipročný charakter a budú musieť na novú situáciu reagovať. Rastúca intenzita diskusií Ruska s Čínou o vzniku nového euro-ázijského zoskupenia, prehlbovanie hospodárskych vzťahov krajín BRICs spojené so vznikom ázijskej investičnej banky (AIB) alebo silnejúce aktivity tzv. Šanghajského klubu naznačujú, že hľadajú riešenia v prehĺbení vlastných bilaterálnych vzťahov. Analýzy obchodných vzťahov EÚ s juhovýchodnou Áziou zatiaľ potvrdzujú rast, v roku 2013 bol podiel exportu EÚ do tohto teritória vyšší ako do USA (21% oproti 16,6%) a ešte markantnejší bol v prípade dovozu (25% resp. 11,6%). Nič to nehovorí o tom, ako budú tieto toky vyzerať, ak Rusko ponúkne svoje suroviny doteraz exportované do EÚ na Východ.

Pokiaľ ide o geostratégiu, prijatie dohody TTIP bude, podľa názoru mienkotvorných odborníkov, znamenať ochladenie ekonomických vzťahov EÚ s ázijskými partnermi i Ruskom. I keď sa to neprejaví hneď v kadencii vzájomnej výmeny, bude to mať značný vplyv na pokles konkurencieschopnosti EÚ, celkového dopytu i na očakávané spoločensko-ekonomické efekty. S Ruskom tvorí Európa historicky komplementárny celok s dlhodobo vnútorne prepojenými ekonomickými i politickými záujmami. I keď tie sú v súčasnosti z dôvodu konfliktu na Ukrajine ochladené, nemožno tento fakt stratiť zo zreteľa. V prípade jej prijatia bude Rusko nútené nasmerovať ich do Ázie. Výmena surovín za tovary bude znamenať veľké investície do prepravných sietí a logistiky a tie ho „zviažu“ hlavne s Čínou na dlhé obdobie. Slovensko pravdepodobne postupne stratí štatút tranzitnej krajiny ako aj príjmy, ktoré z tejto pozície plynuli. Náhradné riešenia budú drahé a budú negatívne ovplyvňovať konkurencieschopnosť Slovenska. Únia by si mala starostlivo zvážiť, či jej dohoda vytvorí priestor, v ktorom bude schopná trvale presadzovať vlastné ekonomické záujmy. A či priame a nepriame straty z predpokladaného ochladenia vzťahov s Ruskom i ázijským blokom nepresiahnu tieto zatiaľ len potenciálne benefity.

Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.