Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Divadlo. Katarzia. Herec. Ja

Prečo by sme doň chodili, keď máme praktickú a vyhovujúcu voľbu ostať doma, zapnúť si televízor, internet, android, film, seriál, či tablet. Prečo je v 21. storočí viac-menej zvláštne, netradičné, nezvyčajné a v extrémnych prípadoch priam originálne ísť cez víkend do divadla? Je jedno, či na činohru, operu, balet, Jane Eyrovú, Rigoletta alebo Angeliku. SND… View Article

Prečo by sme doň chodili, keď máme praktickú a vyhovujúcu voľbu ostať doma, zapnúť si televízor, internet, android, film, seriál, či tablet. Prečo je v 21. storočí viac-menej zvláštne, netradičné, nezvyčajné a v extrémnych prípadoch priam originálne ísť cez víkend do divadla? Je jedno, či na činohru, operu, balet, Jane Eyrovú, Rigoletta alebo Angeliku.

SND pre United Life 05
Foto: Peter Brenkus pre SND

Umenie – vravíme, je okrajovou súčasťou nášho života. Niečo, čo možno netreba podporovať v takej miere ako vzdelávanie, životné prostredie či zdravotníctvo. Ono však lieči dušu. Herci, o ktorých vieme, že existujú, no nášmu životu sú takí vzdialení. Podvedome ich však pokladáme za vzory, šablóny svojho výzoru, správania a spoločenského statusu. Parodoxom je, že aj oni sú len ľudia. Kto však v skutočnosti sú umelci našej prvej scény? Odkiaľ sa zobrali? Aká je ich skutočná cesta? Dokáže niekto dokonalý zobraziť niečo také nedokonalé, ako sú medziľudské vzťahy?

 

Títo ľudia sa zrodili v divadle pri vosobňovaní sa do postáv, ktoré na javisku potili krv, slzy a obetovali svoju vlastnú dušu. Kto je tá Salome, ktorá v urputných kŕčoch vášne a naivity privolala pohybom tela smrť takú ukrutnú, že Straussove emócie dosahovali vrchol ľudského chápania? Rómeo a Júlia, vydávajúc sa na cestu tajomstva lásky, ktorá v amoku oddanosti popiera všetko konvenčné a dosahuje vrchol v obetovaní života. Maximálne precítenie. Hriechy otca, dopadajúce na dušu a svedomie synov v Dostojevského veľkolepom diele Bratia Karamazovovci. Aj oni sú len ľudia, plní bolesti, minulosti, beznádeje, ale i nádeje, ktorá im otvára cestu. Do niečoho, čo môžeme spolu s nimi zažiť i my.

 

AVIS Maxirent

sssssss

 

Ako povedala francúzskokubánska spisovateľka Anaïs Nin: „Cestujeme, niektorí z nás naveky…aby sme vyhľadávali iné štáty, iné životy, iné duše.“ Sú to herci, operní speváci a tanečníci, ktorí sa každý deň postavia napriek únave, zlému dňu či čomukoľvek inému na dosky, ktoré znamenajú svet. Vdýchnu dušu postave, ktorá nás má naučiť, precítiť s nami bolesť, radosť, vzrušenie a vydať sa na cestu, ktorá sa končí práve tam, kde sa začína. Naučiť nás, že cesta je cieľom a cieľ je cesta. Hrdina nad nimi buď vyhráva, alebo jeho prehra reprezentuje vyššiu, neskôr objavenú hodnotu a dôležitú príučku či súvislosť. Tento fantastický svet evokuje istú nadprirodzenosť, magickosť a tajomnosť, v ktorých leží ukrytá pravda a celkový zmysel nášho bytia. Hneď je hrdina, a teda i my schopní vidieť a pochopiť tú pravú podstatu svojej cesty alebo všeobecne ľudskej existencie. Nachádzame poklad, ktorý nenájdeme bez precítenia a prežitia videného. Bez prežitia cesty.

 

Patríte medzi ľudí, ktorí tento vzrušujúci fakt chápu? Rozumiete podstate vyobrazeného, neopakovateľného a nanajvýš exkluzívneho zážitku, akým je divadlo? Títo ľudia vstupujú do divadla, opery a baletu, aby prežili či znázornili príbeh. Osobný, hlboký, permanentne pôsobiaci na ducha i dušu. Stotožňujú sa s hercami, so spevákmi a tanečníkmi na úrovni pochopenia. Spojení s prežívaním dirigentov, režisérov, hudobníkov, dramaturgov, scénografov. Spojení s prežívaním ľudí. Skúste to aj vy, keď pôjdete nabudúce do Slovenského národného divadla.

 

sss