Klimatická kríza sa v priebehu posledných rokov stáva čoraz väčším globálnym problémom. Na konferenciách ohľadom životného prostredia sa neustále rozpráva o uvoľňovaní škodlivého oxidu uhličitého, avšak je dôležité nájsť efektívne riešenie, ako tomu zabrániť. Po vynájdení vhodných technológií sa do jadra problému stavia ekonomická situácia, informuje portál International Monetary Fund. Na to, aby sme docielili k zmene, je potrebné získať dostatočné množstvo finančných prostriedkov.

Dobrou správou je, že samotná planéta nám prináša riešenie, ktoré nezruinuje náš rozpočet. Morskí biológovia nedávno zistili, že veľryby hrajú významnú úlohu pri zachytávaní uhlíka z atmosféry. Na to, aby sa daná stratégia mohla zrealizovať, medzinárodné organizácie zaviedli iniciatívy, ktorých cieľom je podporiť obnovu populácie týchto mohutných živočíchov.

Ako je to možné?

Kľúčový potenciál tvoria najmä veľryby veľké. Morská biologička Heidi Pearson spolu s jej tímom vysvetľuje, že významnú rolu zohrávajú najmä ich veľkosť a dlhá životnosť, uvádza portál ScienceAlert. Práve tieto dva faktory im môžu pomôcť ovplyvňovať uhlíkový systém tým, že ukladajú uhlík efektívnejšie než menšie živočíchy. Okrem toho dokážu prijať extrémne množstvo svojej koristi či vyprodukovať veľký objem odpadových produktov, čo sa rovnako považuje za pozitíva.

Pokiaľ by sme chceli daný živočíšny druh porovnať so stromom, ide o zarážajúci výsledok. Každá veľryba sekvestruje v priemere 33 ton oxidu uhličitého, pričom strom absorbuje len 48 kilogramov ročne, píše International Monetary Fund.

Zlou správou však je, že po desaťročiach industrializovaného lovu veľrýb sa podľa odhadov ich populácia znížila o štvrtinu. Príkladom môžu byť modré veľryby, ktorých populácia sa znížila len na neuveriteľné 3 %. Z toho vyplýva, že výhody spomínaných ekosystémových služieb daných živočíchov sú pre naše prežitie oveľa menšie, než by mohli byť.

Minulé poznatky

Pred ich priemyselným lovom pomáhali na území južného oceána odstrániť približne 2 milióny ton oxidu uhličitého ročne, uvádza ScienceAlert. V súčasnosti sa čísla pohybujú okolo 200 000 ton, pričom ide o značný rozdiel.

Uhlík dokážu cyklovať aj dramatickejšími spôsobmi. Jedným z príkladov môže byť ich smrť, kedy klesnú na dno oceánu. Ich biomasa sa stane potravou pre celý rad ďalších živočíchov sekvestrujúcich uhlík hlboko pod vodou.

Výnimkou nie je ani veľký dopravný pás pre veľryby. Väčšina druhov migruje z kŕmnych miest bohatých na živiny do množiarní, pričom živiny distribuujú za pochodu.

„Vzhľadom na to, že veľryby majú jedny z najdlhších migrácií na planéte, potenciálne ovplyvňujú dynamiku živín a kolobeh uhlíka v mierkach oceánských povodí,“ dodáva k danému poznatku Pearson spolu s jej tímom.

Avšak väčšina doterajších odhadov zaoberajúcich sa dopadom veľrýb na životné prostredie nezahŕňalo ich všetky druhy. Práve preto je potrebný ďalší výskum poskytujúci lepšie pochopenie toho, ako daný živočíšny druh dokáže ovplyvniť našu planétu.

Isté je však to, že dané riešenie môže byť oveľa menej riskantné a viac účinné než navrhované geoinžinierské riešenia, ktoré zahŕňajú umelé hnojenie morí či priame vstrekovanie uhlíka hlboko do oceánu.

Ochrana veľrýb ako kľúčová

V súčasnosti sú najväčšími hrozbami pre tento živočíšny druh rybárske spleti, štrajky lodí, hluk, znečistenie plastami či jeho pretrvávajúci lov. Okrem toho existencia veľrýb závisí aj od klimatických zmien, pričom ich korisť je v pohybe v dôsledku meniacim sa vodným podmienkam.

Pozitívom však je, že populácia niektorých druhov veľrýb sa zvyšuje. Autori výskumu tvrdia, že ich obnova má potenciál na dlhodobé a sebestačné zlepšenie oceánskeho zachytávača uhlíka.

„Úplná úloha veľkých veľrýb, rovnako aj iných organizmov, v oblasti znižovania oxidu uhličitého bude realizovaná iba prostredníctvom robustných zásahov na ochranu a riadenie, ktoré priamo podporujú nárast populácie,“ dodávajú.

Slabý dôraz na oceány

Vzhľadom na to, že veľryby sa nachádzajú najmä v oceánoch, diskusie OSN v Montreale ohľadom záchrany globálnej biodiverzity na daný fakt príliš neprihliadajú, píše portál The Guardian. Niektorí delegáti sa obávajú, že morská ochrana by mohla byť vážne ohrozená alebo úplne zrušená.

V poslednej 10-stranovej pracovnej zmluve, ktorá sa skladá z 5 000 slov, sú zatiaľ len dve zmienky o oceáne. Smutným faktom je, že neexistujú žiadne špecifické požiadavky na obmedzenie rybolovu alebo zastavenie hlbokomorskej ťažby.

Netreba však zabúdať na to, že delegáti schválili návrh o morskej a pobrežnej biodiverzite, ktorá zahŕňa aj oceány. Krajiny, ku ktorým patria Čína, Rusko, Island či Argentína, čelia obvineniu z váhania so špecifickými obmedzeniami.