Obyvatelia dediny Kalači znenazdajky zaspávali počas chôdze, v práci, v parku…nakoniec vedci na toto zvláštne správanie našli odpoveď.

Nezvyčajná publicita

Mestá duchov nie sú ničím výnimočným. Hoci je tento titul najznámejší pre Pripiať, ostatné miesta obyvatelia neopustili kvôli ničivým následkom výbuchu jadrovej elektrárne. Príčinou často býva zlyhanie ekonomiky, ktoré núti ľudí odsťahovať sa za lepšími podmienkami.

Kalači do tohto vzorca síce nezapadá, no pár rokov dozadu jeho okolie nečakane stíchlo. Dedinská oblasť v Kazachstane sa pred pár rokmi dostala na stránky novín skutočne nečakaným spôsobom. Hlboký spánok, do ktorého upadli desiatky miestnych, trval niekoľko dní. Príčina bola istý čas neznáma aj vedcom z rozličných kútov sveta.

Zlé sny a neočakávaný útlm

Prvou obeťou spánkového ataku sa stala Lyubov Belkova. V apríli 2010 ju počas práce na trhu zasiahla nekontrolovateľná ospalosť, kvôli ktorej stratila vedomie. Zobudila sa o štyri dni neskôr a lekár jej oznámil, že utrpela mozgovú príhodu. Neskôr však náhla únava naraz zasiahla ďalších päť obyvateľov, vrátane dieťaťa. Po niekoľkých mesiacoch trpelo nevysvetliteľnou chorobou 140 z 810 obyvateľov, čo sa už javilo ako epidémia.

Dedinčania nemohli niekoľko rokov žiť bez nečakaných návalov únavy. zdroj: pinterest.com

„Spavá nemoc“ nešetrila nikoho. Študenti počas vyučovania upadali do hlbokého spánku, no po zobudení sa necítili oddýchnuto. Žiaci opisovali znepokojujúce halucinácie, v ktorých vystupovali okrídlené kone, hady v posteliach a mäsožravé červy. Niektorí obyvatelia dokonca nahlásili podivné správanie svojich domácich miláčikov. Napriek tomu bola príčina prudkého spánku stále neznáma.

Bola za tým davová psychóza?

Čas, počas ktorého obyvatelia dosahovali takmer komatózne stavy, bol dva až šesť dní. Prebúdzanie sprevádzala slabosť, strata pamäte a bolesť hlavy. Lekári testovali niekoľkých zasiahnutých, no záhadná choroba sa vzpierala ich vysvetleniam. Najprv si mysleli, že pacienti trpia následkami po vypití pančovaného alkoholu. Pretože sa obete „spavej nemoci“ zvyšovali, začali ľuďom diagnostikovať „encefalopatiu neznámeho pôvodu“, čo je všeobecný termín pre mozgové choroby.

Niektorí somnológovia, špecialisti venujúci sa spánkovej medicíne, polemizovali o pôvode spánkového fenoménu. Mohlo ísť o masovú psychózu vyvolanú stresom, podobne ako u amerických detí v roku 2002. Takzvané „Bin Ládenovo svrbenie“ postihlo školákov zo strachu pred ďalšími teroristickými útokmi – deťom naskočila červená vyrážka, ktorá zmizla po príchode zo školy.

Inzercia

Splodiny, ktoré uspávali

Domnienka o psychologickej príčine sa nakoniec nepotvrdila. Podozrenie teda padlo na bývalé uránové bane, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu stratili svoje využitie. Podľa vedcov sa toxické zvyšky z ťaženia nachádzali v okolitej pôde. Na overenie tejto teórie sa rozhodli spustiť do bane špeciálne navrhnutý dron, aby odobrali vzorky pôdy a vody. Kazašské ministerstvo zdravotníctva nakoniec skonštatovalo, že v pôde sa nenachádzalo nič, čo by mohlo obyvateľom Kalači uškodiť.

Uránové bane sa však predsa stali pôvodcom problémov. Po analýze výsledkov lekárskych vyšetrení všetkých obyvateľov výskumníci dospeli k záveru, že nečakaný spánok u nich nastal kvôli zvýšenej hladine oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov. Vo vzduchu sa nachádzali v desaťkrát vyššom množstve, napriek tomu, že bane boli zatvorené takmer 40 rokov.

Nezvyčajný jav trval s prestávkami od roku 2010 do roku 2015. Zasiahnuté domácnosti vláda evakuovala, ale v súčasnosti to vyzerá tak, že vzduch sa vyčistil a obyvatelia Kalači zaspávajú vo vlastných posteliach a nie na neobvyklých miestach.

Následky otravy oxidom uhličitým môžu byť nanešťastie fatálne. Viac sa dozviete v článku nižšie.

Katastrofu jazera Nyos prežili iba štyria ľudia. Dnes je lokalita atrakciou na vlastnú zodpovednosť

Zdroje: www.arabiaweather.com, www.theguardian.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com