Nové technológie v zdravotníctve: Umelá inteligencia či virtuálna realita môžu zachraňovať životy

Rýchly pokrok v oblasti vedy a technológie zasahuje do každého odvetvia ľudského života, vrátane zdravotníctva. Vďaka novým technológiám vzniká nádej, že lekári získajú spôsob ako pomôcť pacientom, ktorých trápia doteraz neliečiteľné diagnózy. Mnoho z týchto technológií pritom vôbec nie sú nové. V iných odvetviach existujú v nejakej forme už niekoľko rokov, no až teraz zisťujeme… Prečítať celé

Rýchly pokrok v oblasti vedy a technológie zasahuje do každého odvetvia ľudského života, vrátane zdravotníctva. Vďaka novým technológiám vzniká nádej, že lekári získajú spôsob ako pomôcť pacientom, ktorých trápia doteraz neliečiteľné diagnózy.

Mnoho z týchto technológií pritom vôbec nie sú nové. V iných odvetviach existujú v nejakej forme už niekoľko rokov, no až teraz zisťujeme ich potenciál pri diagnostike, starostlivosti alebo liečbe pacientov.

Najspomínanejšou technológiu posledných mesiacov je určite umelá inteligencia. Vedci na americkej University of Texas v meste Austin vytvorili technológiu, ktorú neskôr použili švajčiarski lekári pri liečbe paralyzovaného muža.

Z vozíku opäť na nohy

V roku 2011 sa Dánovi Gert-Jan Oskamovi stala nehoda na motorke, pri ktorej si zlomil krk. Následkom tohto zranenia ochrnul a stratil cit od pása nižšie, kvôli čomu prišiel aj o možnosť pohybovať sa pomocou spodných končatín.

Lekári vo Švajčiarsku využili technológiu, ktorú vytvorili už spomínaní americkí vedci. Tí prišli s umelou inteligenciou, ktorá sa dokáže naučiť rozdiel medzi elektrickými impulzami, ktoré mozog vytvára. Takto dokázali rozlíšiť, kedy sa snažil pohnúť členkom a kedy bedrovým kĺbom, informuje New York Times.

umelá inteligencia v zdravotníctve

Ľudia so zdravotným postihnutím nemusia mať horšiu kvalitu života. Zdroj: unsplash.com/@elevatebeer

Avšak na to, aby dokázal pohybovať končatinami, musel podstúpiť ďalšie operácie. Lekári mu do chrbtice zaviedli ich nové zariadenie – rozhranie mozgu a chrbtice. Špeciálna „prilba“ sníma jeho mozgovú aktivitu, tú ďalej posiela do externého počítača. Práve tu sú jeho myšlienky rozšifrované a poslané do zariadenia v chrbtici, ktoré posiela elektrické impulzy do nôh.

Dán, ktorý bol 12 rokov na vozíku, získal vďaka pokroku vo vede a technológiách novú šancu na život bez invalidného vozíka. Dokonca sa po týchto zákrokoch dokáže pohybovať s chodidlami aj bez toho, aby bolo zariadenie zapnuté.

Ďalšie využitia umelej inteligencie

Novodobý fenomén vie efektívne spracovať obrovský počet dát. Vedci a lekári sa ho preto snažia implementovať do procesu objavovania rakovinových nádorov. Počas jedného vyšetrenia magnetickou rezonanciou vzniknú tisíce obrázkov, ktoré musia byť skontrolované lekárom.

Portál The Guardian informuje, že tomuto zákernému ochoreniu podľahne každý rok približne 10 miliónov. V mnohých prípadoch by sa dalo úmrtiu pacienta predísť, no hlavnú rolu pri liečbe zohráva práve skorá diagnóza.

Práve s tým môže pomôcť model umelej inteligencie od odborníkov z britskej nadácie Royal Marsden NHS Foundation Trust. Ten zvládol presne identifikovať rakovinové uzliny v oblasti pľúc, o čom sme vás informovali v našom predošlom článku.

Interaktívna forma výučby môže viesť k lepšiemu pochopeniu učiva. Zdroj: pexels.com/@rethaferguson/

Škola hrou

Technologické spoločnosti sa pokúšajú priniesť virtuálnu a argumentovanú realitu k bežným ľudom už niekoľko rokov. Spoločnosť Google sa snažila odštartovať revolúciu v používaní argumentovanej reality pomocou ich okuliarov niekoľkokrát, no vždy neúspešne, píše portál Ars Technica.

Virtuálna technológia získala na popularite hlavne medzi hráčmi, ktorí sa chceli ešte viac vžiť do počítačových hier. Avšak okrem zábavy sa môže táto technológia použiť aj pri vzdelávaní.

Študentom medicíny môže táto technológia pomôcť pri poznávaní anatómie ľudského tela. Vďaka tejto technológii si môžu podrobne pozrieť celé telo. Spoliehať sa tak nemusia len na učebnice a knihy.

Portál Health News uvádza, že aktuálne sú vo svete dostupné až 4 programy, vďaka ktorým si chirurgovia môžu vyskúšať jednotlivé zákroky. To dokáže pomôcť obzvlášť pri zložitých zákrokoch, pretože pacient je vystavený menšiemu riziku počas operácie.

Liečba v kontrolovanom prostredí

Prvá psychologická štúdia zahrňujúca virtuálnu realitu sa odohrala ešte v minulom storočí. Tu viedla psychologička Barbara Rothbaum a bola vykonaná na 17 študentoch. Počas siedmich týždňoch sa pravidelne prenášali do počítačom simulovaného sveta, kde zažívali rôzne prostredia a prekonávali svoje strachy.

Chris Clock, vtedajší študent univerzity Georgia Institute of Technology, sa pozeral z balkóna na 20 poschodí, prechádzal sa po úzkych mostíkoch, ktoré boli zavesené nad vodou alebo sa vyviezol skleneným výťahom na 49. poschodie, a to všetko bez opustenia bezpečného prostredia ordinácie, informuje Smithsonian Magazine.

Klinický psychológ Daniel Freeman z Oxfordskej Univerzity hovorí, že jednou z bariér, ktorá sa vyskytuje pri používaní virtuálnej reality v psychologickej praxi je to, že terapeuti ju používajú len ako pomôcku. Ďalej uvádza, že mnoho pacientov jednoducho nemá prístup k profesionálovi alebo jeho služby nevyhľadajú kvôli strachu zo stigmy.

umelá inteligencia v zdravotníctve

Vďaka virtuálnej realite si môžete vyskúšať rôzne situácie. Zdroj: unsplash.com/@stella_jacob

Aj preto sa snaží vyvinúť spôsob, akým poskytnúť terapiu bez toho, aby museli navštíviť odborníka. Jeho projekt gameChange bol testovaný a snažili sa pomôcť pacientom s agorafóbiou. Webová stránka Ligy za duševné zdravie uvádza, že ide o úzkostnú poruchu, ktorá sa prejavuje silným strachom z verejných priestranstiev.

Takýto pacienti sa kvôli tejto diagnóze izolujú vo svojej domácnosti, pretože okolitý svet ich desí. Majú strach zo situácií, ktoré môžu nastať pri jazde autobusom alebo prechádzaní sa po mestskom námestí.

„gameChange terapia mi zmenila život. Vďaka nej som bol schopný nastúpiť do autobusu a mohol som navštíviť hrob svojho otca. Viac si verím a cítim sa byť sebavedomejší v spoločnosti iných ľudí,“ povedal jeden z 346 pacientov zúčastnených na terapii virtuálnou realitou.

Aj keď prvotne sa pokúšali virtuálnou realitou liečiť iba úzkostnú poruchu, neskôr sa o to pokúsili aj pri pacientoch s depresiou, závislosťou, autizmom či Alzheimerovou poruchou.

Pokračujte na ďalší príspevok »