Predtým ako prišla posledná francúzska kráľovná o hlavu, stratila aj pôvodnú farbu svojich vlasov. Dokazuje syndróm Márie Antoinetty, že je možné zo dňa na deň zosivieť kvôli nezvládnuteľnému stresu?
Vlasy jej zbeleli behom jednej noci
Písal sa rok 1790. Francúzska revolúcia bola viac než len nápad skloňovaný medzi nespokojnými obyvateľmi. Šľachta preto nemala veľmi na výber – ak chceli prežiť, museli opustiť Paríž. Plán vyzeral nasledovne. Mária Antoinetta spolu s manželom Ľudovítom XVI. utiekla zo zámku v prestrojení za guvernantku a komorníka. Presúvať sa mali cez územia kontrolované jej bratom, cisárom Jozefom II. Napriek väčšinovej nedôvere revolucionárov im ostávala ešte posledná nádej, 10-tisícová armáda. Práve vďaka jej ochrane by sa bezpečne mohli dostať späť na trón.
Správy o ich úteku rýchlo prenikli na verejnosť a francúzska národná garda začala s hľadaním kráľovskej rodiny. V meste Varennes ich krytie prezradila kráľova podobizeň na jednej z bankoviek. Za sprievodu davu gardistov a ozbrojených občanov sa dvojica panovníkov vrátila do Paríža. Okrem toho, že oboch čakal jasný rozsudok smrti, Mária Antoinetta si prešla ešte jednou zmenou.
Hoci rada nosila výstredné príčesky a okázalé parochne, jej vlasy si zachovávali prirodzený plavý odtieň. Stačilo však pár hodín a farba vlasov sa dramaticky zmenila. „Za jednu jedinú noc sa stali bielymi akoby bola sedemdesiatročná žena,“ povedala dvorná dáma, Henriette Campan. Deň pred naplnením rozsudku mala kráľovná iba 38 rokov. Jej manžela dostihla smrť sťatím hlavy v januári, 16. októbra 1793 ho nasledovala aj ona.
Zosiveli, keď pozerali smrti do očí
Syndróm Márie Antoinetty sa prejavil aj pri inej panovníčke odsúdenej na smrť. Rovnaký stav zažila vtedy 44-ročná škótska kráľovná Mária Stuartová. V predvečer popravy sa jej medené vlasy zmenili na biele. Šľachtic Pierre de Bourdeille ako svedok situáciu popísal priam dojemne: „Nebol to vek, kvôli ktorému jej zbeleli vlasy, ale prežité tragédie a nešťastia, hlavne počas pobytu vo väzení.“
Anglický kráľovský dvor zaznamenal skoré zbelenie vlasov viac než 250 rokov pred Máriou Antoinettou. Henrich VIII. sa preslávil tým, že sľub „kým nás smrť nerozdelí,“ bral doslovne. Doplatili na to jeho manželky a nie vždy sa stretol s podporou svojich radcov. Jedným z nich bol Thomas More, v tom čase vysoký kancelár. Odmietol odsúhlasiť kráľovo rozhodnutie rozviesť sa s jeho prvou ženou. Neprijal ani Henrichovu požiadavku opustiť katolícku cirkev. Miesto toho si vybral väzenie a následnú popravu. Bolo mu dopriate, no váha jeho rozhodnutí sa odzrkadlila na vlasoch.
Skutočnosť, že za predčasne biele vlasy môže stres, dokazuje tiež prípad francúzskeho vojaka. Počas prvej svetovej vojny takmer prišiel o život pri výbuchu na argonskom fronte. Našťastie sa 23-ročného mladíka podarilo previezť do jednej z nemocníc. Väčšinu ľavej strany jeho tela pokrývali modriny. Po zobudení si vojak prekvapene všimol chumáče bielych vlasov práve na ľavej strane hlavy.
Sú na vine gény?
Behom rokov začali doktori tento stav nazývať syndróm Márie Antoinetty. Hoci má jav aj oficiálny názov – canities subita – vedci mu nevedia prísť na chuť. Vlasy s pribúdajúcim vekom strácajú zo svojho pigmentu, no nie je možné, aby sa to stalo po pár hodinách. Dôvodom je samotná vlasová folikula. Nemá žiadne živé bunky a ak by ju zasiahla citová trauma, ovplyvnilo by to až novo-rastúce vlasy.
Snaha racionálne zdôvodniť tieto prípady častokrát skloňuje jedno z autoimunitných ochorení. Alopécia (alopecia areata) spôsobuje nerovnomerné vypadávanie vlasov a jej spustenie sa takisto pripisuje zvýšenému stresu. Ani pri tomto ochorení nepoznajú doktori jednoznačnú príčinu. Okrem emocionálneho tlaku môžu u človeka prevažovať gény, kvôli ktorým je náchylnejší na vypadávanie vlasov. Z nejakého dôvodu začne imunitný systém napádať zdravé folikuly a výsledkom sú plešaté miesta.
Za príčinou bielych vlasov stojí oveľa viac než jedna udalosť. Zmena farby môže súvisieť s dedičnými génmi, nedostatkom vitamínu B12 či hormonálnymi zmenami. Pigmentované vlasy sú dokonca náchylnejšie na vypadávanie. Preto sa mohlo stať, že cez noc vypadli a ostali iba sivé pramene, ktoré rástli už ovplyvnené stresom. Odôvodnení je teda viac než dosť. Ak sa ale človek dostane do extrémnej situácie, nemohlo by sa stať, že by sa to na ňom mimoriadne prejavilo?
Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.theatlantic.com
Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com
